Aký je postoj katolíckej Cirkvi k UFO?

Pokiaľ viem, dokumenty Cirkvi sa k otázke existencie mimozemských civilizácií a neidentifikovaných lietajúcich objektov (UFO) priamo nevyjadrujú. Keďže primárne nejde o problém náboženský alebo morálny, Cirkev prenecháva jeho skúmanie vede. Zatiaľ však veda nepriniesla žiadne presvedčivé dôkazy. Ak ich však získa, Cirkev to bude akceptovať.

Čo hovorí veda?
Český astronóm Jiří Grigar, ktorý sa týmto problémom zaoberá už niekoľko desaťročí, hovorí: „Na otázku, zda existuje mimozemský život, nelze jednoznačně odpovědět ani ano, ani ne. Samotná otázka je totiž do jisté míry nejasná, neboť neumíme definovat ani život na Zemi a vůbec si nedokážeme představit, jak dalece by se mohl mimozemský život od toho pozemského odlišovat…
Jevy UFO jsou zajisté zčásti reálné, neboť asi 95% z nich se po čase podaří srovnáváním svědeckých výpovědí identifikovat s astronomickými, meteorologickými, ale také civilizačními (=pozemskými) jevy. Jestliže někdo namítne, že 5 % jevu UFO takto identifikovat nelze, není to automaticky žádný důkaz pro jejich mimozemský původ. Nemožnost identifikace totiž zásadně souvisí s tím, že tyto jevy pozoroval pouze jediný svědek, který z ryze fyzikálních příčin nemůže správně určit geometrickou vzdálenost, rychlost a rozměry objektu, a proto je fyzikální interpretace jevu prakticky neuskutečnitelná…
Život na Zemi je… výsledkem postupného navázání neuvěřitelného množství velmi delikátních biochemických reakcí, a tak si mnozí biologové myslí, že i kdyby se fyzikálně-chemické podmínky na rané Zemi zopakovaly úplně přesně (na nejakej planéte vo Vesmíre – pozn. autora), stejně by to již ke vzniku života podruhé nevedlo! Přesně to vystihl Albert Einstein, jenž kdysi prohlásil, že pravděpodobnost náhodného vzniku života na Zemi je asi stejná, jako kdybyste chtěli vytisknout slovník německého jazyka výbuchem v tiskárně…
Pokusy naslouchat zeleným pidimužíkům ve vesmíru však již bezmála 40 let probíhají – nejnověji za široké podpory majitelů osobních počítačů po celém světě. Nicméně až dosud se žádný nepochybně umělý a nepochybně mimozemský rádiový signál nalézt nepodařilo… Navzdory čím dál pečlivějším a technicky dokonalejším přehlídkám oblohy jsme žádný umělý či uměle vrácený signál neobjevili“ (www.syzifos.cz).
Jeden z najvplyvnejších súčasných astrofyzikov Sir Martin Rees z britskej Univerzity of Cambridge, odborník na štruktúru a evolúciu vesmíru sa v relácii pre BBC vyjadril, že „hľadanie mimozemského života kompromituje fenomén UFO.“ Uviedol, že „infantilné správy a hlásenia o UFO a stretnutiach s mimozemšťanmi robia vedcom, ktorí sa hľadaním života vo vesmíre zaoberajú, skutočne medvediu službu.“

UFO na základe mylnej interpretácie
Ilustračný príklad, ako môžu prirodzene vysvetliteľné fakty vyvolať dojem UFO, priniesol denník SME zo dňa 30.8.2001. V jednom z článkov sa písalo, že 28. 8.2001 pred polnocou zbadali rybári a chatári v rekreačnej oblasti Domaša v stredisku Nová Kelča neznáme teleso. Neidentifikovateľné teleso, podobajúce sa na lietajúci tanier, sa pohybovalo asi 30 metrov nad hladinou vody a podľa tamojšieho chatára Karola Ilkeviča vydávalo čudný zvuk a bolo veľmi silno osvetlené. „Zvuk telesa, ktoré sa pohybovalo pomaly asi šesťdesiatkilometrovou rýchlosťou, som doposiaľ nepočul a vôbec nepripomínal zvuk výbušného motora“ a dodal, že „zaujímavý úkaz pozorovali aj okolití rybári počas asi dvojkilometrového letu. Potom sa teleso stratilo za horizontom neďalekých lesov“. Podľa Ilkeviča išlo buď o neznámu raketu, alebo o ufónov.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že sa jedná o seriózne fakty, ktoré je možné podoprieť svedectvami viacerých ľudí. Našťastie v tomto prípade vyšetrenie príčin nedalo na seba dlho čakať. Podľa informácií krajského riaditeľstva policajného zboru sa zistilo, že lietajúci objekt bol výsledkom svetelných lúčov, ktoré vychádzali z laserového zariadenia na streche záhradnej reštaurácie v Snine. „Hliadky vyslané do terénu zistili, že lúče vychádzajúce z laserového zariadenia sa počas oblačného počasia odrážali od mrakov, čím sa vytvárali zvláštne svetelné útvary. O spoluprácu pri objasňovaní úkazu boli požiadaní aj vojaci leteckej základne v Prešove. Tí za pomoci svojej techniky nezistili ohyb žiadneho lietajúceho objektu.“

Stopy vedu k new age
Zaujímavé je, že navzdory skeptickému pohľadu vedu sa to v literatúre new age len tak hemží svedectvami o ufónoch. Pri ich podrobnom skúmaní však veľmi skoro zistíme, že podtón týchto rozprávaní nemá ani tak vedecký ale subjektívny charakter, ba dokonca až náboženský. A to nás trochu zaujíma.
Po „nežnej revolúcii“ sa mi dostala do rúk kniha jedného amerického autora, ktorý opisoval svoje kontakty s mimozemšťanmi. Pôvodne bol kresťanom, ktorý veril Biblii. Lenže títo návštevníci z vesmíru mu priniesli „pravé“ poznanie a vysvetlenie toho, čo je v nej napísané. Bolo to úplne niečo iné, ako to, v čo veria všetci kresťania. Predstavili sa, ako „inžinieri“ a „konštruktéri“ nášho sveta. Tvrdili, že vraj Boh podľa kresťanského chápania neexistuje. Že v skutočnosti stretnutia s transcendentným Bohom, ktoré sú opísané v Starom Zákone, sú iba zlým vysvetlením si návštev mimozemských civilizácií, ktoré biblickí spisovatelia popísali nevedeckými výrazmi primeranými svojej dobe. Napríklad Ezechielovo videnie anjelov so šiestimi krídlami apod.
Keď som sa ďalej zaujímal o túto oblasť, zistil som, že hnutie Nového veku (New Age) okrem celej spleti rozličných mienok tvrdí, že našimi „stvoriteľmi“ sú mimozemské civilizácie neporovnateľne vyššej inteligencie, ako sme my. A vtedy som pochopil, že otázka ufológie, hoci na prvý pohľad vyzerá ako čisto vedecká a nenáboženská záležitosť, má svoje hlboké ideologické korene vo filozofii vyslovene protikresťanských prúdov.
A tak na tomto mieste nechcem, riešiť otázku, či niekde vo vesmíre žijú inteligentné bytosti. Skôr chcem poukázať na to, že niektoré skúsenosti ľudí, ktorí tvrdia, že sa stretli s mimozemšťanmi, majú duchovný pôvod, pochádzajúci od diabla. Donedávna mi niečo také ani neprišlo na um, ale jedného dňa som sa stretol s človekom, ktorý nejaký čas patril do skupiny ľudí, ktorí praktizovali Reiki. On mi povedal, že desivé vízie ufónov začal mávať krátko po tom, ako prijal prvý stupeň zasvätenia v Reiki. Je to systém, v ktorom sa praktizuje mágia, veštenie, kontakt s duchmi, modlárstvo, radiestézia, aromatoterapia, isté prvky z hinduizmu a jogy a ďalšie im podobné.

Čo hovorí Božie slovo?
„Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi, či už na nebi alebo na zemi,- ako je veľa bohov a veľa pánov -, my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho“ (1Kor 8, 5-6).
„A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem“ (Zj 12, 3-4).
„Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi“ (Lk 21, 11).

„Svedkovia ufónov“
Dňa 3. októbra 1967 istý policajt v Atlante zažil nezvyčajná udalosť. „Ufóni ho ožiarili jasným svetlom a potom vzali na palubu svojej lode. „Humanoidi“ odetí do kombinéz s emblémami okrídleného hada, povedali policajtovi, že sú zo susednej galaxie, majú základne v USA, náhodne sa kontaktujú s ľuďmi a chcú ich spoznať.“
Dvaja merickí rybári Charlie Hickson a Calvin Parker tvrdili, že 11. októbra 1973 ich vzali na palubu UFO dve zvláštne bytosti. Astronóm J. Allen Hynek, ktorý s týmito mužmi osobne hovoril, dospel k takémuto záveru: „Jednoducho nepochybujem o tom, že títo muži prežili veľmi reálnu desivú skúsenosť, ale nie som si istý, akú majú fyzickú podstatu.“
Trochu iný odtieň má rozprávanie 23 – ročného farmára z Brazílie: „Niekto ma schytil za ruku. Malá, čudne odetá bytosť, ktorá mi siahala po plecia… Tri takéto bytosti ma vzali zo zeme a mocne držali za ruky a nohy. Pokúšal som sa vyslobodiť, ale márne. Násilne ma privliekli do svojho stroja (UFO)… Všetci piati ma vyzliekli donaha a telo mi natreli akousi tekutinou. Pomocou prístroja mi vzali krv z jednej i druhej strany brady. Potom odišli a ostal som sám. Obzrel som si miestnosť a uvidel som, ako sa ku mne pomaly blíži žena. Bola úplne nahá ako ja. Bola veľmi krásna, avšak celkom iným spôsobom, ako ženy, s ktorými som sa predtým stretol… Mlčky sa na mňa pozerala, tu ma však začala objímať a pritískať svoju tvár o moju. V prítomnosti tejto ženy som bol veľmi vzrušený. Vydávala nejaké krochtavé zvuky, ktoré ma úplne zbavili rozumu. Bol som strašne zlý…“
Dňa 21. júla 1975 pozvali Anatolija tri bytosti odeté do skafandrov na svoju planétu. Stretol tam ľudí vysokých tri metre ale aj trpaslíkov. Dokonca tam uvidel aj suseda, ktorý zomrel pred tromi rokmi…

Spoločné črty opisov ufónov
Teraz si všimnime, čo majú tieto rozprávania spoločné. V drvivej väčšine prípadov stretnutí tretieho stupňa ide o hrôzostrašnú a traumatizujúcu skúsenosť. Jack Valle vo svojej knihe Neviditeľné kolégium uvádza, že niektorí ľudia majú tesne pred stretnutím s UFO hrôzostrašné sny, alebo k nim prichádzajú čudní návštevníci, alebo počujú vrzgot dverí, hoci za nimi nikto nie je. I. Carev popísal tzv. „fenomén čierneho človeka“, ktorý neraz stojí na začiatku podobných anomálnych javov. Takéto opisy nám skôr pripomínajú pôsobenie zlých duchov než priateľské návštevy bytostí z mimozemských civilizácií.
Ďalšou spoločnou črtou podobných opisov je, že UFO sa často vyskytuje tam, kde sa prelieva krv (napr. vojny Alexandra Macedónskeho alebo Druhá svetová vojna). Paradoxom je, že ako motív svojich návštev uvádzajú starostlivosť a lásku o ľudí a na druhej strane okrem traumatizujúcich zážitkov (vo väčšine prípadov) neraz spôsobujú jazvy na tele, choroby a niekedy aj smrť.
Zhrňme si základné črty pôsobenia ufónov:
1.Ufóni sa mnohokrát správajú agresívne násilne, ničia techniku a škodia ľuďom.
2.Pri násilnom únose neraz ponižujú dôstojnosť človeka.
3.Je zaznamenané hypnotické pôsobenie zo strany ufónov, pomocou ktorého vsugerovali kontaktným osobám rozličné predstavy. Komunikácia s nimi funguje v týchto zážitkoch na úrovni telepatie.
4.Pri blízkom kontakte s ufónmi človek pociťuje veľký strach a hrôzu.
5.Vonkajší vzhľad ufónov je rôzny: od príšer po krásnych mužov a ženy.
6.Úkazy ufónov sú často sprevádzané svetelnými efektmi.
7.Neraz sa takéto bytosti náhle objavujú a rovnako rýchlo miznú alebo sa dematerializujú.

Kontaktéri ako médiá
V dnešnej dobe jestvuje množstvo ľudí, ktorí udržiavajú pravidelné kontakty s „mimozemšťanmi“. U týchto ľudí sa okrem iného stretávame so zvýšeným záujmom o orientálne filozofie, astrológiu a paranormálne javy. Kontaktérka Svetlana hovorí o sebe: „Dostávam energiu a informácie od mimozemských civilizácií, ktoré kontrolujú našu planétu… Oni vidia, že planéta hynie, treba ju zachrániť – a berú nás pod ochranu, vyberajú si tých, komu možno zveriť informácie.“ Ďalej Svetlana hovorí, že títo mimozemšťania sa zaujímajú predovšetkým o náš „duchovný rozvoj“ a o rozvinutie niektorých paranormálnych schopností, napríklad telepatie. Priznáva, že tieto informácie dostala od kozmickej bytosti, ktorá sa jej predstavila ako Aštar Šerana. Podľa jej slov je toto meno známe po celom svete a zaručuje pravdu a najvyššie vedomosti. Je o vraj univerzálny svetový učiteľ, ktorý má zohrať úlohu „mesiáša“. Svetlana tvrdí, že práve vďaka nemu sa jej darí zhotovovať také horoskopy, ako nikomu na svete.
K tomuto treba poznamenať, že Aštar, Astarot, Aštarta, Aštoret alebo Ištar sú rôzne verzie tej istej bohyne, ktorú uctievali semitské a kanaánske národy. Aštar bola pre nich bohyňou lásky a plodnosti, ale aj vojny, zániku a smrti. Grécki spisovatelia ju spájali s gréckou Afroditou. Okrem toho bola Aštar aj astrálnou bohyňou, astrologicky spojenou s Venušou alebo mesiacom. Na niektorých miestach v Asýrsku sa stala ženským prvkom národného božstva Assur, ktorý vládol nad „nebeskými duchmi“. Starobylé mesto Bazan, neďaleko Genezaretského jazera v Palestíne, ktoré bolo sídlom pohanského kráľa Oga, známeho z Biblie, a v ktorom sa zároveň uctievala bohyňa Astarot, bolo známe aj tým, že z neho pochádzali Refaimskí obrovia (porov. Joz 12, 4; 13, 12). Bohyňu Aštar staroveké národy zobrazovali ako jazdkyňu s oštepom buď na levovi alebo býkovi a niekedy aj s kravskou hlavou a rohami. V jej chrámoch sa praktizovala obradná prostitúcia mužov aj žien a jej kult bol sprevádzaný mnohými inými ohavnosťami.
A tak sa zdá, že „mimozemšťan“, ktorý odovzdáva Svetlane svoje posolstvá, je s veľkou pravdepodobnosťou diabol, ktorý sa v histórii predstavil ako bohyňa Aštar a nie nejaký obyvateľ vzdialených planét vo vesmíre.
Odhalenie masky mimozemšťanov
Nemecký spisovateľ a zástanca UFO, Peter Fiebag, v knihe Syndróm UFO nazval mimozemšťanov „hviezdnymi bohmi“. V kapitole, ktorá nesie názov „Masky hviezdnych bohov“, vysvetľuje, že za mimoriadnymi úkazmi a prejavmi božstiev v rozličných náboženstvách stojí ten istý fenomén – „mimozemské inteligencie“. Pre závažnosť témy, dovolím si uviesť ešte niekoľko jeho citácií:
„Mimozemské inteligencie, ktoré sú schopné navštíviť nás, majú taký vysoký technologický („magický“) štandard, že môžu svoje zjavenie prispôsobiť súčasnej intelektuálnej úrovni človeka rôznych čias a kultúr… Neznáme mimozemské inteligencie sa prispôsobujú našim predstavám, fantázii, strachu, či nádeji. Môže to siahať od náboženského prikrášľovania – tam, kde je to potrebné – cez maskovanie – prispôsobené spoločensko-kultúrnym podmienkam – cez návraty k fantázii a predstavám samotného človeka, až po ochranu pod pláštikom toho, čo si sami želáme vidieť; ba niekedy aj toto všetko dokopy.“
Pozoruhodný je názov mimozemšťanov, ktorých tu autor uvádza ako „inteligencie“. Týmito slovami chcel v podstate vyjadriť, že za náboženskými víziami v dejinách stoja tieto „mimozemské inteligencie“, alebo ináč „hviezdni bohovia“. Postupne tak odkrýva rúško, ktoré zahaľuje tieto bytosti.
Autor ďalej pokračuje: „Z tejto perspektívy sa javia najrozličnejšie historické a dnešné „nevysvetliteľné“, „čudesné“, „rozprávkové“ udalosti v novom svetle: V stredoveku pozorované nebeské úkazy, ktoré sa zhodovali s vtedajšou úrovňou predstavivosti. Cirkevné a štátne dokumenty dokladajú pozorovania „lietajúcich štítov“; malí, tmaví trpaslíci, svetelné víly a iní sú obviňovaní z „únosov“ a časových skokov.“
Medzi javy, ktoré by sme mali prehodnotiť, J. Fiebag zaraďuje aj zjavenia Panny Márie. Sprievodné úkazy porovnáva s tými, ktoré doprevádzajú objavenia sa UFO: „Svedkovia hovoria o rachotiacich a bzučiacich zvukoch, o vnímaní tepla a o elektromagnetických interakciách, bleskoch, svetelných lúčoch, o zvláštnych prchavých substanciách, „tancujúcich hviezdach“, svetelných objektoch (ktoré zanechávajú fyzikálne merateľné stopy v pôde), o pocitoch strachu až po paralýzu, o chýbajúcom čase a svetelných postavách.“
Autorova konklúzia je v jeho myšlienkových pochodoch zrejmá. Tvrdí: „UFO by podľa toho – práve tak ako zjavenia Panny Márie, vzducholode z minulého storočia, lietajúce štíty v stredoveku – neboli ničím iným, než nášmu súčasnému svetu predstáv prispôsobené zastieracie projekcie mimozemskej inteligencie, ktorá uskutočňuje svoje plány prostredníctvom tohto ochranného správania a zároveň nám môže sprostredkovať informácie o metaštruktúre jej operácií, ktorá je ukrytá za tým.“
O niekoľko riadkov ďalej už autor píše celkom otvorene: „Už svätá knoha Mayov Popol-Vuh opisuje hviezdnych-bohov ako svetelné bytosti obklopené jasom. Nápadná je ich podobnosť s modernými únosmi UFO a zjaveniami Panny Márie. Na všetkých významných miestach zjavenia vnímali vybraní „proroci“, často deti, svetelné postavy, ktoré pre nich existovali reálne, rozprávali sa s nimi a mohli sa ich dotýkať; ostatní účastníci spravidla bytosti nevideli, niekedy však cítili ich prítomnosť.“
Je paradoxom, že autor, hoci tak zbožňuje tieto „mimozemské inteligencie“, neriadi svoj život podľa slov, ktoré, podľa jeho presvedčenia, odovzdali svetu skrze zjavenia Panny Márie napríklad v Lurdoch alebo vo Fatime. Z toho môžeme jasne vidieť, že sa tu jedná o zmes výmyslov a klamstva. Avšak jednu pravdivú vec autor predsa len odhaľuje. Prirovnaním prejavov tzv. „mimozemských inteligencií“ k zjaveniam Panny Márie odhaľuje úroveň bytia, na ktorej máme hľadať vysvetlenie týchto fenoménov. To znamená, že nejde o fyzikálnu úroveň, hoci môžu zanechávať stopy vo fyzikálnom svete, ale o duchovnú úroveň. Myslím, že je nám jasné, že anjeli, svätí a Panna Mária nestoja za týmito „mimozemšťanmi“. Ostáva nám teda iba jedno riešenie: svet zlých duchov a démonov.
Niektorí autori sa snažia rozmanitosť mimoriadnych prejavov zvláštnych bytostí v rozličných kultúrach a historických obdobiach vysvetliť na základe konceptu virtuálnej reality, ktorú si vytvára ľudský mozog a do ktorej zasahuje „neopísateľne vyspelá inteligencia“, stará milióny rokov.
Matematik a indológ Dr. Richard Thompson porovnáva videnie sveta starých Indov s dojmami, aké poskytuje virtuálna realita. Tvrdí, že schopnosť ich božstiev vybudovať kozmos a predstavy o „ovládacích centrách“ vo vesmíre zodpovedajú konceptom virtuálnej reality. P. Fiebag na to dodáva: „Týmto predpokladom sa zhodne vysvetľujú mnohovrstvové fenomény: zjavenia Panny Márie a pozorovania UFO, únosy a šamanské vnemy. Vo virtuálne koncipovanom vesmíre môže byť „realita“ prežívaná celkom protikladne, vysoko rozvinuté inteligencie sa môžu „zmaterializovať“ (kdekoľvek) a „rozplynúť sa“, ak chcú. Môžu nabrať tisícky podôb: ako astronauti alebo „malí siví“, ako anjeli, víly, trpaslíci či obri, ako americký boh-jaguár alebo egyptský boh so sokolou hlavou, alebo iba ako svetelná bytosť.“

Vzhľad „mimozemských inteligencií“
Aby sme mohli mať jasnejšie podklady pre odpoveď na otázku, ktorú si tento autor položil, pozrieme sa na výzorovú podobnosť zjavení sa diablov a ufónov. Keď porovnávame opisy démonských bytostí, ktoré sa zjavujú pri satanistických rituáloch a bytostí nazývaných ako „mimozemské civilizácie“, pozorujeme obdivuhodnú zhodu. P. Fiebag píše: „Pri moderných pozorovaniach UFO bývajú však opisované aj skutočne bizarné bytosti. V roku 1952 pani Kathleen Mayová, jej obaja synovia, člen národnej gardy Gene Lemon a skupina mladých ľudí vo Flatwoode v Západnej Virgínii (USA) údajne videli obrovské postavy s krvavočervenou tvárou a žiariacimi očami zeleno-oranžovej farby. V roku 1964 stretli Anne a Lew Listerovci v Clermount Country (Ohio, USA) postavy, ktoré mali pazúry a žiarivé žlté oči. Naproti tomu bytosti podobné potkanom so sivou lepkavou kožou vbehli údajne do cesty koncertnej klaviristke Luli Oswaldovej a jej priateľovi Fauzeovi Mehlenovi v roku 1980 neďaleko Ria de Janeiro.“
Autor ďalej pokračuje, že v mytológiách a archeologických pozostatkoch stredoamerických kultúr možno nájsť veľa bytostí bizarného vzhľadu, ktorých miesto pôvodu je v nebi, vo vesmíre. Medzi nimi je, podľa neho, najčastejšie zobrazovaný boh-jaguár. Je zaujímavé, že práve jaguárie masky slúžili šamanom v procese premeny a splynutia so zvieracím božstvom. Môžeme tu badať akúsi kontinuitu medzi UFO, Šamanizmom a reiki, v ktorých sa vyskytujú vzájomne prepájajúce sa prvky. Svedčí to v prospech rovnakého pozadia, ktoré stojí za tým všetkým.
P. Fiebag ďalej spomína tzv. hybridné bytosti. Jedna z nich vraj vyzerala ako žena „s veľmi dlhou úzkou hlavou, s vpadnutými lícami, nízko položenými ústami a nosom, ako i veľmi tmavočiernymi očami“. Podľa autora „podobné správy poznáme v súvislosti s anjelmi a ľudskými ženami z Biblie, ale aj stredoveké texty rozprávajú o párení ľudí s takzvaným inkubom alebo sukkubom, teda s mužskými a ženskými „démonmi““. Uvádza prípad pani McDanielsovej, ktorá údajne videla bytosť, ktorá vyzerala ako vták, avšak podobal sa na človeka. Bol „vysoký, štíhly a mocný, s vystupujúcim nosom a kostnatými, veľmi silnými prstami pripomínajúcimi pazúry. Mal oblečený dlhý povievajúci plášť, na hlave kovovo lesklú helmu.“
Tento opis sa nápadne podobá na démonické božstvá, ktoré uctievali kultúry žijúce na území Mezopotámie. Na viacerých reliéfoch sa zachovali podobizne okrídlených bytostí, ktoré mali vtáčiu hlavu, ale telo a končatiny boli akoby z leva, zakončené pazúrmi. Najviac zodpovedá opisu pani McDanielsovej božstvo uctievané v meste Ninive, ktoré sa volalo Nizroh, doslovne Veľký orol. Tento bôžik sa zobrazoval ako človek s orľou hlavou a krídlami. Iné božstvá, ktoré sa zobrazovali podobne boli Ninib a Azazel. Podobné výjavy sa nám zachovali aj z Mayskej kultúry. Napr. na krvavočervenom pozadí sú vyobrazené netopiero-hmyzie bytosti s ľudskými telami, krídlami a pazúrmi na rukách. Z tlám a chvostov im šľahá oheň a dym. Na krídlach a lebkách majú glyf „ak´bal“, ktorý znamená „čerň“.

Hodnotenie
Myslím si, že rozumnému človekovi úplne stačia spomenuté skutočnosti, aby si vytvoril zdravý názor na ufónov. Hádam jedno z najodvážnejších tvrdení ohľadom mimozemšťanov vyjadril J.E.Mack, keď citoval istého autora: „Prostredníctvom stretnutia s mimozemšťanmi dostávame „možnosť na spásu. Je to miesto pobytu duší, aby sa zhromaždili“. Takže načo ešte ďalšie argumenty? Sapienti sat – Múdremu stačí.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *