Videnia a Vyvolávanie mŕtvych

Z histórie, ba dokonca aj zo Svätého písma vieme, že niektorí ľudia mali videnia mŕtvych (napr. zjavenie Mojžiša a Eliáša). Ako sa k tomu stavať? Ak je iniciátorom Boh, nemožno voči tomu nič namietať. Ak je iniciátorom diabol alebo človek, je to nedovolené a škodlivé.
Ak chceme hľadať pravdu v tejto oblasti musíme si povedať niektoré základné veci:
Ten, kto sa dopytuje mŕtvych, je prekliaty Bohom.
Boh môže dovoliť, aby sa nám nejaký mŕtvy ukázal alebo aby sme počuli jeho hlas.
Na prvý pohľad dobrá správa, ktorú nám oznamuje mŕtvy, nestačí na to, aby sme mohli povedať, že jej pôvod je dobrý.

1. Ten, kto sa dopytuje mŕtvych, je prekliaty Bohom. Boh v knihe Deuteronómium hovorí: „Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí“ (Dt 18, 9-12). Keby bol dialóg vedený s mŕtvymi užitočný, sám Boh by nám ako prvý odporučil takúto formu kontaktu s mŕtvymi. Ale ak nám to zásadne zabraňuje, tak to robí preto, lebo vie, že takýto dialóg je pre nás škodlivý; odvracia našu pozornosť od Boha, odďaľuje nás od pravdy a škodí rozvoju našej viery.
2. Boh môže dovoliť, aby sa nejaký mŕtvy ukázal žijúcemu, alebo aby k nemu prehovoril alebo nadviazal s ním bezprostredný kontakt. Aj vo Svätom Písme nachádzame takéto príklady. Ale vo všetkých týchto prípadoch bol iniciátorom Boh, čiže to, čo sa deje, je dôsledkom jeho pôsobenia a nikdy nie ako dôsledok ľudskej vlastnosti alebo schopnosti. Podobne sa deje aj pri zjaveniach. Bernadeta v Lurdoch neurobila nič, aby sa jej zjavila Panna Mária, takisto ani deti vo Fatime. Tieto zjavenia boli z Božieho dovolenia v okolnostiach a v medziach, ktoré on sám stanovil.
V Starom Zákone sa píše o kráľovi Saulovi, ktorý v Endore dal vyvolať ducha zomrelého proroka Samuela. Vtedy Boh dovolil prorokovi, aby sa ukázal, ale Samuel povedal Saulovi tieto slová: „Prečo ma znepokojuješ, že ma nechávaš vystúpiť?“ A prečo sa spytuješ mňa, keď ťa Pán opustil a stal sa ti nepriateľom? Ty a tvoji synovia budete zajtra so mnou, tábor Izraelitov tiež vydá do ruky Filištíncov“ (1Sam 28,15a.16.19b). Teda ty a tvoji synovia zomriete. Myslím, že tento príklad stačí, aby nás odviedol od pokušenia vyvolávať mŕtvych.
3. Na prvý pohľad dobrá správa, ktorú nám oznamuje mŕtvy, nestačí na to, aby sme mohli povedať, že jej pôvod je dobrý, či pochádza od dobrého ducha, alebo od zlého. Zlý duch dokáže hovoriť „dobre“, napríklad, keď počas verejného účinkovania stretol Ježiša, povedal mu: „Ty si Boží Syn“ (Mk 3, 11). Alebo zaujímavú udalosť popisuje sv. apoštol Pavol. Keď hlásal evanjelium vo Filipách, chodila za ním posadnutá žena a zlý duch z nej kričal: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy“ (Sk 16,17). Vari tieto slová neboli pravdivé? A predsa ich povedal zlý duch, ktorého potom Pavol vyhnal, podobne ako Ježiš.

Skúsenosti exorcistov
Rímsky exorcista Gabrielle Amorth spomína ženu, ktorá pomocou magnetofónu nadviazala kontakt s neznámym duchom, ktorý bol určite dobrý, lebo jej hovoril samé dobré slová a učil ju modlitby. Po niekoľkých rokoch, keď bol táto žena mocne zviazaná s týmto duchom, začal hovoriť zlé slová a po nejakom čase začal preklínať. Dotyčná vtedy pochopila, že musí s ním prerušiť kontakt a tak aj urobila, hoci jej to bolo ľúto. Ale žiaľ, vplyv zlého ducha bol tak silný, že niektoré prejavy jeho prítomnosti naďalej trvajú. Stále ju rušia hlasy neznámeho pôvodu, znemožňujú jej prácu a rušia pokojný spánok.
Ďalší taliansky exorcista Raul Salvucci hovorí toto: „My, ktorí sa zaoberáme touto oblasťou z poverenia Cirkvi, nemáme pochybnosti: vždy a v každej forme je to satan, ktorý sa maskuje formou vyvolávaných duší, aby sa mohol dostať do kontaktu s ľuďmi a tak ich mohol zasiahnuť. Raz som bol poslaný do domu jednej slečny, ktorá žila sama. Zvláštne javy, ako otlačky horiacich prstov, predmety, ktoré sa premiestňovali atď., veľmi znepríjemňovali jej život. Rozprávala mi, že po smrti matky sa nedokázala vyrovnať so samotou. Keďže sa v minulosti zúčastňovala špiritistických sedení, začala často privolávať matkinho ducha. Pýtal som sa jej, či bola matka zbožná: odpovedala mi, že chodila každý deň na omšu a pokojne zomrela, pred smrťou prijala sviatosť pomazania chorých. Vysvetlil som jej, že, že nie je možné, aby to, čo teraz premieňa jej život na peklo, bol duch jej matky, ktorú mala veľmi rada a ktorá teraz prebýva v Božom svetle. Vyzval som ju, aby sľúbila, že prestane s týmito praktikami, vykonal som exorcizmus a potom už všetky problémy prestali. Pre nás je neprijateľné sa domnievať, že by sa naši blízki, ktorí zomreli zmierení s Bohom, mohli zjavovať na špiritistických sedeniach. sú to zlí duchovia, ktorí využívajú duše mŕtvych, ktorí nezomreli v Božej milosti a teraz sú v ich rukách… Ako pastier musím však upozorniť ešte na to, že je veľa ľudí, ktorí stratili duševnú rovnováhu, zničili svoje rodiny a vlastné podniky, pretože sa zúčastnili špiritistických seáns. Akýkoľvek kontakt s duchmi je vždy zničujúci: kto sa dotkne elektrického vedenia, zomrie. v mnohých prípadoch sa dôsledky pernášajú na deti a niekedy aj na ich potomkov.“ Toľko z úst exorcistu Raula Salvucciho.

Postoj Sv. písma
V knihe Levitikus sa píše: „Neobracajte sa na vyvolávačov duchov a veštcov! Nevpytujte sa ich: poškvrnili by ste sa tým. Ja, Pán, som váš Boh!“ (Lv 19, 31). „A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z jej ľudu. Ukážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som Pán, váš Boh“ (Lv 20, 6-7). V Starom zákone sa prestúpenie týchto zákazov trestalo ukameňovaním.

Postoj Cirkvi
Cirkev vždy odsudzovala každý kontakt s duchmi, nech sa už uskutočňuje pod akýmkoľvek názvom. Dekrét svätého Ofícia z r. 1865 prehlásil za nedovolené, heretické a pohoršujúce vyvolávanie duchov mŕtvych. V r. 1887 Svätá Penitenciária zakázala zúčastňovať sa špiritistických seáns, hoci len pasívne. V r. 1917 bola Svätému Ofíciu predložená otázka: Je dovolené zúčastniť sa akejkoľvek špiritistickej seansy a vypytovať sa duchov alebo duší a iba pasívne počúvať ich odpovede a pozerať sa, s úmyslom, že nechceme mať nič do činenia so zlými duchmi? Pápež Benedikt XV. dal osobne na túto otázku úplne zápornú odpoveď. 1
Citujem z dekrétu Posv. Ofícia z 24. 4. 1917: „Praktizovanie špiritizmu je úplne nedovolenou poverou, pretože nie je podľa Božieho poriadku vecí, aby Boh posielal dobrých duchov na uspokojenie ľudskej zvedavosti. Ak nejakí duchovia dávajú odpovede na rôzne otázky, môžu to byť iba zlí duchovia, ktoré sa usilujú vstúpiť do kontaktu s ľuďmi iba preto, aby im škodili a nabádali na zlé. Taktiež Cirkev úplne zakázala akúkoľvek účasť na špiritistických seansách.“
Katechizmus katolíckej Cirkvi prináša jasné stanovisko: „Treba odmietnuť všetky formy veštenia: uchyľovanie sa k satanovi alebo k zlým duchom, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť“ (KKC 2116). Katechizmus tiež pripomína: „Špiritizmus je často spojený s vešteckými a magickými praktikami. Preto Cirkev upozorňuje veriacich, aby sa ho chránili“ (KKC 2117).
Prof. ThDr. František Tondra vo svojej knihe Morálna teológia o vyvolávaní duchov píše: „Duše zosnulých môžu prísť do styku s človekom, len keď im to Boh dovolí pre dobrý cieľ a za dobrých okolností… Venovať sa špiritizmu, alebo sa na ňom zúčastňovať, je ťažkým hriechom.“2
Keďže vyvolávanie duchov je hriechom, je nepravdepodobné, aby duše zomrelých, ktoré sú už pri Bohu, porušovali jeho zákony.

Ovocie vyvolávania duchov:
Nesprávne chápanie večnosti, viera v reinkarnáciu.
Nebezpečné dôsledky na psychické zdravie. Psychiatrické kliniky poznajú mnohé prípady narušení osobností ako dôsledok praktizovania špiritizmu. Keďže telo človeka je úzko späté s psychikou človeka, dôsledky sa môžu prejaviť aj na telesných poruchách zdravotného stavu. Stav tranzu, do ktorého upadá pri každej seanse aspoň jeden z účastníkov, cez ktorého údajný duch hovorí, môže spôsobiť rozdvojenie osobnosti – čiže schizofréniu. Duch môže potom nastálo prebývať v psychike človeka. Profesor Bender, psychológ na Univerzite vo Freiburgu píše: „Tisíce ľudí opiera svoje nádeje na zvodných tvrdeniach ľudí praktizujúcich špiritizmus a v dôsledku toho sa stávajú závislými na radách, ktoré títo získavajú „z druhej strany“. Mám veľký počet pacientov, ktorí trpia na vážne psychické poruchy spôsobené zaoberaním sa takýmito praktikami“. Avšak to, čo hovoria vyvolaní „duchovia“, je niekedy až banálne. Napríklad Arthur Conan Doyle zapísal jedno také posolstvo, v ktorom údajný duch hovoril, že planétu Mars obývajú bytosti dokonalejšie ako ľudia, že tam nie je fyzická bolesť atď.
Nakoniec je tu nebezpečenstvo rozličných zviazaností zo strany diabla, ktoré môže v niektorých prípadoch prejsť až do posadnutosti, kde sa už vyžaduje vykonanie exorcizmu, čiže vyháňanie diabla kňazom, ktorého na to poverí biskup.

Je potrebné, aby sme si uvedomili, ako veľa treba zaplatiť za vykročenie na bludné cesty. Ak niekto hovorí: „Dostal som také dobré správy… utvrdilo ma to vo viere… vytiahlo ma to z depresií…, vtedy si spomeňte na podobenstvo o boháčovi a Lazarovi. Keď sa boháč skutočne začal starať o svojich príbuzných, poprosil Abraháma, aby poslal Lazara, aby vystríhal pred večným trestom jeho bratov. „Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“ (Lk 16,29-31). Kto nepočúva Božie Slovo a učenie Cirkvi, nech neklame sám seba, že nájde pravdu ponárajúc sa vo vyvolávaní duchov v akejkoľvek podobe. Čo chceme viac vedieť ako to, čo nám Boh už povedal vo Svätom Písme a cez svojho Syna? Čo chceme urobiť viac, ako to, čo nám dovoľuje a čo chce od nás Boh?
Spomeňme si na Adama a Evu, ktorí chceli poznať viac než im dal spoznať Boh, ktorí chceli nadobudnú vševedúcnosť a vyrovnať sa tak Bohu a siahli po strome poznania dobra a zla (por. Gn 3). A vieme, že dôsledky tohoto ich rozhodnutia ovplyvnili dejiny celého ľudstva a ich negatívnu ťarchu pociťujeme až do dnešných dní.

One thought on “Videnia a Vyvolávanie mŕtvych

Napísať odpoveď pre natalka Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.