Aké je vaše svedectvo prekážok zo strany zlých duchov pri prednášaní na takéto témy?

Aké je vaše svedectvo prekážok zo strany zlých duchov pri prednášaní na takéto témy? Čo sa vám prihodilo?

Vo chvíli, keď sa rozhodneme robiť niečo pre spásu druhých, pre to, aby spoznali Ježiša a mali s ním osobný vzťah, stretávame sa s návalom zvláštnych nepriaznivých situácií. Udivuje nás ani nie tak to, že by boli nadprirodzené, ale skôr tým, že sa opakujú len v istých súvislostiach. Už veľakrát som bol prednášať na rozličných miestach Slovenska o okultizme, mágii, liečiteľstve, satanizme a na druhej strane o Božej láske, milosrdenstve a moci. Je zaujímavé, že mnohokrát, v ten deň, alebo v blízkom čase termínu prednášky, sa mi prihodili zvlášť nepríjemné situácie. Uvediem aspoň niektoré z nich.
Raz sa stalo, že na stráženom parkovisku v Bratislave sa nám v aute stratil parkovací lístok. Nebol ani v aute, pod sedačkami, či dokonca vo ventilácii, ani mimo auta na parkovisku. A tak sme museli zaplatiť 500 Sk, aby nás vôbec pustili. Po niekoľkých týždňoch sme ho našli vo ventilácii za mriežkou, kde predtým nebol.
Pri prednáške v Prešove som zaplatil pokutu policajtom, lebo som vošiel do zákazu, ktorý bol označený až za štvorprúdovou križovatkou a nie pred ňou, takže som si ho nevšimol. Dokonca som videl predo mnou ísť auto týmto smerom a nič. Zaplatil som iba ja. Okrem toho mi vtedy organizátori prednášky nedali ani korunu na benzín.
Pred pár rokmi som išiel autom do Košíc, kde som mal prednášku pre stredoškolákov. V Levoči mi čosi začalo záhadne vŕzgať v kolesách a brzdiť ich. Dalo sa ísť iba najnižšou rýchlosťou. Skontroloval som všetko. Telefonicky som sa poradil s automechanikom. Ale nič, žiadna viditeľná porucha. Potom som sa začal modliť. Išiel som ďalej pomalým tempom ako starý vŕzgajúci vozík a prosil som Boha, aby som sa mohol dostať do cieľa. Po nejakom čase všetko náhle prestalo. Stalo sa mi to ešte pár krát a to vždy cestou na miesta, kde som mal podobné prednášky. Nikdy nie cestou naspäť. Nepamätám sa, že by sa mi niečo podobné stávalo pri iných príležitostiach.
Keď sme išli do Hronského Beňadika, počas cesty nám prestal fungovať stierač a ostrekovače. Môj šofér bol automechanik. Prekontroloval poistky a všetko vypadalo dobre. Boli sme nútení viackrát zastať a ručne čistiť okná, pretože padal slabý dážď. Keď som bol potom v servise, mechanik zistil, že poistka bola vypálená.
Raz v Bratislave sa počas prednášky začali v reproduktoroch ozývať hrozné zvuky pripomínajúce akési ručanie. Nebol to náhodne naladený rádiový signál ani skrat, lebo tie zvuky dobre poznám. Ja som na to nereagoval a pokračoval som ďalej, no zvuk sa opakoval znova, a tak sme zosilňovač vypli. To ryčanie sa dialo práve v momente, keď istá pani so zápalom obhajovala niektoré okultné praktiky, ktorým sa venovala. V tej miestnosti som prednášal už viackrát, ale nikdy sa niečo podobné nezopakovalo a ani prevádzkovatelia čosi také ešte nezažili.
Keď som mal prednášku v Starej Ľubovni, hneď po príchode do sály som si uvedomil, že som si v aute zabudol mobil. Vrátil som sa a nikde nič. Ani v aute ani mimo auta. Auto bolo zamknuté. Pritom ešte počas jazdy som ho mal pri sebe, lebo mi niekto prezváňal. Prehľadal som celú trasu od auta k prednáškovej sále a nikde nič. Dodnes sa nenašiel.
Pri príležitosti jednej prednášky v Bratislave som mal istému profesorovi z Ružomberskej univerzity kúpiť dataprojektor. Kúpil som ho a doma sa zistilo, že je chybný. S reklamáciou boli veľké problémy. Predavač hovoril, že sa im to nestáva. Až hádam po viac ako mesiaci mu poslali nový.
Inokedy som sa modlil v jednej rodinke za chlapca, ktorý sa venoval niektorým okultným praktikám. Počas modlitby sa ozýval v rohu miestnosti akýsi divný zvuk. Už si presne nepamätám, čo to bol presne za lomoz, či chrčanie alebo niečo iné. Ja som mu nevenoval žiadnu pozornosť a pokračoval som v modlitbe. Sám tento chlapec mi to potom pripomenul a povedal mi: „Počuli ste ten zvuk, ktorý diabol robil počas modlitby?“
Keď som mal prednášku v liečebnom ústave v Tatranskej Kotline, v tom čase som požičal auto kamarátovi, ktorý mi už predtým viackrát robil šoféra. Na rovnej ceste pri pomalej rýchlosti dostali šmyk a vošli do priekopy, čo ma stálo zopár tisíc korún.
Keď som sa raz v aute rozprával s istým dievčaťom o Panne Márii a jej moci nad diablom, chcel som odbočiť na parkovisko vedľa cesty. Avšak hneď pod cestou bola menšia priekopa na kanál, ktorú nebolo vidieť, a tak som sa s autom do nej zaboril. Vyšlo ma to asi 12 tisíc korún.
Viackrát sa mi stalo, že som pred prednáškou dostal z ničoho nič zdravotné problémy: vysoké teploty, nevoľnosti, bolesť v celom tele, bolesť žalúdka alebo hnačky. Raz, keď som mal ísť na prednášku do Bratislavy, som od rána hnačkoval a zvracal. Musel som ležať a rozmýšľal som, čo robiť. O jednej sme mali vyrážať. Asi hodinu pred odchodom to prestalo, ostala iba bolesť, ale celý čas cesty i počas prednášky som nemusel ani raz ísť na záchod.
V Liptovskej Teplici som prednášal birmovancom. Predtým som však slúžil pre nich sv. omšu. Počas omše som mal také silné záchvaty kašľu, že sa zdalo, že omšu nedokončím. Častokrát som musel prerušiť modlitby. Počas nasledujúcej prednášky zrazu všetko utíchlo a zakašľal som krátko iba niekoľko krát. Po jej skončení sa to vrátilo.
Keď som mal ísť niekde hovoriť o úskaliach okultizmu, práve v tom čase sa mi opakovane stávalo, že ma zranili tí najbližší z rodiny, priatelia alebo známi. Niekedy si ani oni sami úplne neuvedomovali, prečo niečo nevhodné povedali, ale na mňa to pôsobilo veľmi ubíjajúco, znechucujúco a umocňovalo pocit osamelosti.
V jednej z farností, kde som pôsobil, sme s mladými nacvičili muzikál Svetlo vo tmách. Vystupovali sme viackrát v rôznych mestách a dedinách. Pred každým predstavením sme sa za oponou všetci účinkujúci modlili za ľudí v danom mieste, aby sa ich Pán dotkol, aby mu odovzdali svoje životy a aby boli oslobodení od pôsobenia zlých duchov. Všade boli sály takmer preplnené, dokonca i na menších dedinách. Keď sme však prišli do istého mesta, v sále zívalo prázdno. Prišlo hádam iba tridsať ľudí. Mesto, ktoré má viac ako desať tisíc obyvateľov! Čo je na ňom zaujímavé? Z histórie je známe, že viacerí jeho obyvatelia sa venovali špiritizmu a mágii. Dodnes sú známe niektoré staré domy, o ktorých kolujú legendy, že v nich straší. Okrem toho v meste pôsobia aj satanisti. Jednoducho, je to teritórium, kde sa viacerí ľudia veľmi vzdialili od Boha a začali uctievať a využívať pre svoje ciele Božích nepriateľov – zlých duchov.
Napokon aj pri tvorbe materiálu na túto stránku sa vyskytlo niečo podobné. Už dávnejšie ma jej správcovia poprosili, aby som im poskytol materiály o témach týkajúcich sa okultizmu a podobných vecí, o ktorých prednášam. Neurčili mi presný čas. Uplynuli hádam aj dva mesiace od nášho rozhovoru a ešte som im nedodal nič. Zrazu z ničoho nič som sa začal cítiť fyzicky veľmi zle. Bol som taký vyslabnutý, vyčerpaný, malátny a bolelo ma svalstvo v celom tele, že zo pár dní som nebol schopný takmer nič robiť. Aj keď som si ľahol a zdriemol, aby som si oddýchol, vstával som ešte viac ubitý. Po niekoľkých dňoch, odvtedy, ako to začalo, mi zavolal jeden z chlapcov, ktorí pracujú na tejto stránke, že už by bolo dobré niečo na ňu zavesiť. Povedal, že táto rubrika bude namiesto Knihy návštev. Len vraj práve v ten deň sa im ktosi nabúral do Knihy návštev a dal tam nejaké porno obrázky. Vtedy mi došlo, o čom to všetko je.
Možno tieto rozprávania vzbudia v niekom strach pred diablom. Ale to vôbec nie je mojím cieľom. Keď som si uvedomil duchovný boj, ktorý prebieha v súvislosti s hlásaním pravdy a evanjelia, nastúpil som aj ja na inú taktiku. Od vtedy vždy, keď idem niekde prednášať, žehnám a zverujem seba a svoje veci (napr. auto), okolnosti, ľudí, s ktorými idem a ktorých stretnem a tiež mojich blízkych pod osobitnú Božiu ochranu. Prosím o ochranu aj Pannu Máriu, anjelov a svätých. A môžem povedať, že diablových útokov je podstatne menej. Niekedy sa nad nimi len pousmejem a poviem: „Biedak trápny, straší, lebo na iné sa nezmôže.“
Keby som išiel vo vlastnom mene, neodolal by som diablovým útokom. Ale keďže poslanie hlásať evanjelium mám cez krst a cez sviatostnú vysviacku od samého Boha a on ma chráni, nemusím sa ničoho báť. Ježiš raz povedal svojim učeníkom: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33). Alebo v Prvom Jánovom liste čítame: „Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera“ (1 Jn 5, 4).
Na záver ešte pridám pár skúseností, ako môžeme víťaziť na zlom a diablom skrze vieru v Boha:
Raz sme sa v jednej rodine modlili za satanistku, u ktorej sa neskôr potvrdila posadnutosť, postavila sa oproti mne do bojového postoja so zaťatými päsťami a chcela na mňa zaútočiť. Pomyslel som si: „Ja sa tak biť neviem. No zbohom, už je po mne! A čo, keď ma zabije?“ So zlostným výrazom v očiach mi opakovala, aby som sa prestal modliť. No vzápätí mi prišla na pomoc Božia milosť. Strach celkom opadol a ja som si v duchu povedal: „No čo, nech ma zabije! Ja sa budem modliť!“ Držal som vystretú ruku smerom k nej a nahlas som sa modlil. Zahnala sa, že ma udrie, no vo chvíli, keď sa ma jej ruka mala dotknúť, úplne ochabla a bezvládna skĺzla po mojom ramene dole. Nijako mi neublížila. Po týchto modlitbách som bol však taký vyčerpaný a slabý, že som na ďalší deň celé popoludnie preležal.
V jednej farnosti som učil na základnej škole. Tá škola bola na Moskovskej ulici, po jej stenách ešte stále aj po nežnej revolúcii viseli obrazy Marxa, Lenina, Engelsa a iných ateistov a vo vedení naďalej pôsobili hrdí komunisti. Od začiatku so mnou jednali ako s malým chlapcom a nie ako s kolegom. Za každú vec ma chladne zjazdili, stále mali niečo proti a vyhadzovali mi to na oči. Bolo mi veľmi nepríjemné chodiť do tej školy. Hoci som tam učil iba na dohodu a to tri hodiny týždenne, keď som nemohol prísť na vyučovanie, napríklad keď som pochovával, žiadali odo mňa písomné ospravedlnenky.
Vzbudzovalo to vo mne pocit krivdy, ale ja som sa rozhodol, že sa budem modliť predtým, než do tej školy vkročím. Prosil som Boha, aby poslal svojich anjelov do školy pripraviť „pokojnú atmosféru“, naladiť učiteľov a odohnať zlých duchov. Už dopredu som Bohu ďakoval, za to, čo urobí. A zvláštne – v krátkom čase sa ich postoj začal meniť. Po dlhých týždňoch, keď som vstúpil do školy, stretol som riaditeľa, ktorý z ničoho nič začal so mnou milo rozprávať a žartovať. To sa predtým nikdy nestalo. Od toho času sa už žiadne veľké výpady proti mne neopakovali a celkový prístup vedenia školy bol ku mne omnoho lepší.
V inej farnosti som učil na strednej škole, kde bola jedna divná trieda. Prvá otázka na prvej hodine náboženstva bola: „Ste panic?“ Keď som sa pýtal na ich návrhy, o čom by chceli na náboženstve počuť, viacerí kričali: „Sex“. Traja z nich sa priznali, že vôbec neveria v Boha a apoštolov považujú za zhúlencov, ktorí mali halucinácie. Otvorene na hodinách vulgárne rozprávali, boli arogantní a protirečili tomu, čo som hovoril. Niekoľkokrát sa mi stalo, že na tabuľu alebo na dvere napísali perverzné kresby, a to aj na moju adresu alebo satanistické symboly. Bol v tom zrejmý zámer na provokáciu. Ja som na to nereagoval. Akoby som to ani nevidel. Nevyhováral som im to. No doma som sa začal za nich každý deň modliť. Snažil som sa byť k nim milý a nenechať sa vyprovokovať. Asi po pol roku som mohol skonštatovať, že všetky takéto prejavy úplne vymizli a dokonca niektorí z nich boli ochotní aj počúvať. Nakoniec sa z chlapcov tejto triedy stali moji kamaráti. Avšak najproblematickejší z nich bol vyhodený zo školy.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *