Čo je to porobenie?

Urieknutie, bosoráctvo, porobenie… Všetky tieto temné praktiky môžeme súhrnne vyjadriť jedným slovom: prekliatie. Mons. ThDr. František Tondra píše, že zlorobenie (z lat. maleficium, ľudovo nazývané porobenie) „…je pokus spôsobiť blížnemu telesné a hmotné zlo pomocou zlého ducha… Je to hriech nielen proti náboženstvu, ale aj proti láske k blížnemu, prípadne aj proti spravodlivosti.“ 1Podobne ho aj sv. Tomáš Aquinský zaraďuje medzi smrteľné hriechy (Suma Theologiae, II, IIae, q. 76, a . 3).
Vzývanie zlého ducha v takomto prípade môže byť výslovné alebo zahrnuté. Výslovné znamená, že niekto obradmi alebo slovami priamo vzýva diabla o pomoc. O zahrnutom vzývaní morálny teológ Albert Beneš OP píše: „ Zahrnuto vzýva démona ten, kto používa rôzne tajuplné praktiky, ktoré sú prirodzene svojou povahou nespôsobilé, aby sa nimi dosiahol zamýšľaný cieľ. Pretože tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ samy osebe, dáva sa tu Satanovi možnosť zasiahnuť; pomoc sa očakáva nie od prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov, teda dáva sa priestor démonom. Aj keď človek nemá výslovný úmysel paktovať so Satanom, žiada vyriešenie problémov od tajomných okultných síl.; pre prirodzenú nespôsobilosť určitých prostriedkov je nutné hovoriť o zahrnutom veštení. Sv. Tomáš zdôvodňuje, že použitie prostriedkov, ktoré sú samy osebe nespôsobilé predpokladá tichú nevyjadrenú zmluvu so zlými duchmi“. 2
Známy exorcista rímskej diecézy páter Gabriele Amorth uvádza, že toto diabolské úsilie sa deje viacerými spôsobmi: pomocou čiernej mágie, zlorečením, urieknutím a predmetovým prekliatím.
•  Pomocou čiernej mágie, čarodejníctva alebo satanských obradov. Prekliatie sa uskutočňuje prostredníctvom magických formúl a obradov, pri ktorých sa vzýva diabol. O takýchto praktikách hovorí Sv. Písmo jednoznačne: „ Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi…“ (Dt 18, 12).
•  Zlorečením. Pôvod zla je v diablovi, a preto, ak niekto praje druhému zlo, zahrnuto vzýva zlého ducha, aby dotyčnému človekovi uškodil. Ak ten, kto zlorečí, je v príbuzenskom vzťahu s tým, komu zlorečenie adresuje, účinok kliatby je omnoho horší. Napríklad, keď zlorečia rodičia svojim deťom alebo starí rodičia vnúčatám.
•  Urieknutie. Nazývame ho aj prekliatie pohľadom. Nejedná sa o to, že niekto sa na nás škaredo pozrie a nám sa stane čosi zlé. To sú iba mylné domnienky ľudí. Pri urieknutí ide o skutočný úmysel škodiť druhému pomocou zlého ducha, pričom pohľad slúži ako prostriedok. Ľudia sa bežne domnievajú, že práve toto je príčinou určitých nevysvetliteľných chorôb alebo iných nepríjemností, ktoré sa im v živote prihodia. Vo väčšine prípadov sa po dôslednom preskúmaní ukáže, že išlo o nepodložené upodozrievanie nevinných osôb. Urieknutie pohľadom je v praktickom živote dosť zriedkavé.
•  Predmetové prekliatie. Je to najpoužívanejší prostriedok, pomocou ktorého sa na niekoho uvrhne kliatba. Už z názvu vyplýva, že na jeho uskutočnenie sa používajú určité predmety. Tie sú zhotovené zo zvláštnych materiálov, ktoré majú častokrát symbolický význam. Prekliaty predmet slúži ako viditeľné znamenie úmyslu škodiť a zároveň je prostriedkom, ktorý sa odovzdáva „do moci zlého ducha alebo pod jeho vplyv“. V podstate tu ide o napodobneninu sviatostí, ktoré majú viditeľný znak (napr. voda pri krste) naznačujúci pôsobenie neviditeľnej milosti. V  prípade predmetového prekliatia ide o viditeľný znak pôsobenia ničivej moci zlého ducha.
Napríklad: človekovi, ktorému sa chce uškodiť, sa podá jedlo alebo nápoj, do ktorého je zamiešaný prekliaty predmet, pripravený z rozličných zložiek: z kostí mŕtvych, popol zo spálených častí zvierat, rastlín apod., alebo sa prekliaty predmet (zrazenina krvi, pevne zauzlený chumáč vlasov a iné) umiestni niekde do jeho bytu, napríklad do vankúša.
Druhý spôsob je preklínať predmety, ktoré patria človekovi, ktorému sa chce uškodiť (jeho fotografie, šaty, veci) alebo preklínať predmety, ktoré ho predstavujú: figúrky, bábiky, zvieratá… 4 Známe je prepichovanie figuríny znázorňujúcu obeť z magických rituálov voodoo.
Cieľ prekliatia býva rozmanitý. Niekedy je to snaha rozbiť priateľské vzťahy alebo manželstvo, alebo naopak spôsobiť, aby sa dvaja zamilovaní vzali. Inokedy slúži na vyvolanie zdravotných problémov alebo dokonca sa jeho prostredníctvom usiluje zničiť druhého človeka. Spomínam si, ako sa raz Ibrahim Maiga vyjadril, že v jeho krajine nemajú mafiánov. Na vybavenie účtov slúžia ľuďom čarodejníci, ktorí pomocou mágie znemožnia človeka, alebo ho dokonca zničia, napríklad spôsobia, že dotyčný úplne ochrnie. 5
V tejto súvislosti mi prichádza na myseľ môj bývalý kamarát, ktorý takmer zabil otca jedného dievčaťa tým, že v magickom rituáli mrzačil voskovú figurínu, ktorá ho predstavovala. Našťastie včas celý proces ukončil a spomínaný otec sa postavil doslova zo smrteľnej postele.
Možno, že tieto skutočnosti vyvolávajú vo Vás strach a pýtate sa: „Môže mi teda niekto uškodiť, keď vyriekne na mňa kliatbu?“ Páter Elias Vella, exorcista z Malty, na túto otázku odpovedá: „V princípe hovorím, že áno, lebo ak existuje požehnanie, existuje aj kliatba. Závisí od toho, či sme pre kliatbu otvorení alebo nie… Ak nie ste preň otvorení, kliatba vám neuškodí“. 6 V pastierskom liste Konferencie biskupov Toskánsa sa píše: „…Pri takýchto praktikách nemožno vylúčiť, že porobenie má istú účasť na diabolskom svete a diabolský svet na porobení. Z toho dôvodu Cirkev vždy rozhodne odmietala čary a podobné konanie.“ 7
Ako sa môže niekto otvoriť pre kliatbu? Páter Vella hovorí, že je to možné dvomi spôsobmi: „Najprv hriechom, to znamená, že Kristus nie je stredobodom jeho života; alebo psychickým oslabením, zranením.“ A pokračuje: „Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú veľmi dobrí. Ale preto, lebo sú plní strachu, môžu absorbovať oveľa viac negativity ako ľudia, ktorí nie sú ustráchaní. Preto je v našom živote potrebné vnútorné uzdravenie. Ak sa však nebojíme a ak je Kristus stredobodom nášho života, potom nám nemôže uškodiť žiadna kliatba“. 8
Osobne si spomínam si na dvoch satanistov, ktorí ma preklínali, zatiaľ čo ja som v duchu modlil, aby ich kliatby nemali žiadnu silu a aby ich účinok Boh zmaril svojím požehnaním. Prosil som Boha aj o požehnanie tých, ktorí ma preklínali. A nič sa mi nestalo!
Vo Svätom Písme nachádzame viac ako tristokrát jedno krásne ubezpečenie, ktoré znie: „Nebojte sa!“ V tom duchu nás vyzýva aj sv. Jakub: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ“ (Jak 4, 7-8). My totiž máme mocného obrancu, ktorý nás zároveň naučil postaviť sa proti všetkým útokom diabla, a to aj cez mágiu. Odporúčam Vám pozrieť si nádhernú stať z listu sv. apoštola Pavla Efezanom 6, 10-18 o duchovných zbraniach, ktoré nás majú uchrániť pred zlými mocnosťami.
Čo máme teda robiť, keď vieme, že niekto na nás uvalil kliatbu? V prvom rade nebáť sa, pretože strach je znakom slabej dôvery v Boha a jeho ochranu. Ďalej nesmieme mať záľubu v nejakom hriechu a zotrvávať v ňom, lebo nás to robí zraniteľnými. Potom je potrebné zveriť sa do Božích rúk, odpustiť tomu, kto nám to spôsobil a modliť sa za neho s láskou. Akákoľvek nenávisť a pomstychtivosť by nás otvárali pre pôsobenie zla. Veď aj Ježiš povedal: „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! (Lk 6, 27-28). Je dobré každý deň sa v modlitbe prikrývať krvou Ježiša Krista a zveriť sa pod ochranu Panny Márie, ktorá pošliapala hlavu „starému hadovi“, ktorým je diabol.
Ak nájdeme veci, ktoré súvisia s predmetovým prekliatím treba ich pokropiť svätenou vodou a spáliť niekde vonku, aby sa popol alebo nehorľavé predmety mohli vyhodiť do rieky alebo kanalizácie. Je dôležité, aby sme sa počas odstraňovania týchto predmetov aspoň v duchu modlili.
Na tomto mieste však potrebujeme osobitne zdôrazniť to, čo prízvukuje aj páter Gabriele Amorth: „Nesmieme si pri posudzovaní problémov uvádzaných jednotlivými osobami hneď myslieť, že sa jedná o nejaké prekliatie, hlavne predmetové. Sú to vždy vzácne prípady. Dôkladné skúmanie často krát odhalí psychické príčiny, sugescie a falošné strachy vyvolané problémami, na ktoré si ľudia sťažujú“. 9
Stáva sa, že keď si ľudia nevedia vysvetliť istú formu nezdaru, problémov alebo chorôb, ktoré sa v ich živote vyskytli, začnú hľadať ich príčinu v kliatbe, o ktorej sa domnievajú, že ju na nich niekto uvalil. Keďže to bežne nie je možné zistiť, obrátia sa s prosbou o radu na veštca. Ten im vo väčšine prípadov povie, že ich domnienka je správna. Buď sa spýta, či nemajú vo svojom živote niekoho, s kým dobre nevychádzajú, alebo to rovno zvalia na suseda, ktorý im vraj zo závisti a neprajnosti dal porobiť.
V týchto ľuďoch sa samozrejme prebudí upodozrievanie, nenávisť, pomstychtivosť a hnev, ktorý môže trvať niekedy celé roky. Veštec sa im samozrejme ponúkne, že im kliatbu „odrobí“. Keď sa po nejakom čase dotyční vrátia a potvrdia, že niektoré problémy prestali a vyskytli sa nové, veštec im zahlási, že susedia na jeho „odrobenie“ zareagovali ďalším porobením, a že je potrebné celý rituál zopakovať. A tak sa stále viac zamotáva nezmyselný kolobeh, z ktorého je čím ďalej, tým ťažšie, sa vymaniť.
Keď som podobné prípady skúmal podrobnejšie, zistil som, že nikto nikomu neporobil, ale že títo ľudia sa stali súčasťou jedného veľkého klamu, za ktorým je skrytá túžba zlého ducha rozbíjať vzájomné vzťahy a narušiť lásku medzi ľuďmi. A preto Vás prosím, nikdy sa nedajte zvábiť na upodozrievanie druhých ľudí!
Nikdy nechoďte so svojimi zdravotnými alebo psychickými problémami za veštcami, jasnovidcami a liečiteľmi. V Božom slove sa hovorí: „Nech niet medzi vami nikoho…, kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom!“ (Dt 18, 10-13).
Hľadajte radšej pomoc u skúsených lekárov, ktorí nepoužívajú vo svojich metódach magické prvky, neznáme sily či energie a čo nebude v ich silách, v dôvere odovzdajte do Božích rúk. Keďže Boh nám zakázal obracať sa na veštcov, hoci ste si to možno neuvedomili, vašu návštevu u dotyčného pána zahrňte do vyznania vo sviatosti zmierenia a raz navždy sa zrieknite všetkého, čo je s tým späté. Prerušte s ním kontakt, zničte veci, ktoré vám snáď dal a modlite sa zaňho, aby mu Pán dal pravdivé poznanie o praktikách, ktoré nie sú v súlade s kresťanstvom.


TONDRA F., Morálna teológia II., Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Sp. Kapitula – Sp. Podhradie 1996, s. 27.

BENEŠ A., Morální teologie, Krystal OP, 1994, s. 157.

Pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska, Mágia, veštenie a démonské vplyvy , JAS, Zvolen 2001, s. 24.

Porov. AMORTH G., Exorcista vypráví, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2000, s. 88-92.

Porov. AMORTH G., Exorcista vypráví, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2000, s. 94-95

VELLA E., Uzdravenie a oslobodenie v Kristovi, JAS, Zvolen 2002, s. 173.

Pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska, Mágia, veštenie a démonské vplyvy , JAS, Zvolen 2001, s. 24.

VELLA E., Uzdravenie a oslobodenie v Kristovi, JAS, Zvolen 2002, s. 173-174.

AMORTH G., Exorcista vypráví, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2000, s. 94.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *