Život je dar

V čase písania tohto svedectva som už roky šťastne vydatá a situácia, ktorú opisujem, sa odohrala pred niekoľkými rokmi. Mali sme dve deti a chceli sme do našej rodiny pozvať ďalšie bábätko.

Očakávanie

Mysleli sme si, že ako v prípade našich predchádzajúcich dvoch detí, ani tentoraz nebudú problémy s počatím. To sa však nestalo a čoskoro sme pochopili, že tentoraz niečo nie je v poriadku. Aby sme si oddýchli a zregenerovali sily, chodili sme aj na dovolenky, začali sme sa špeciálne starať aj o svoje zdravie. Prekvapilo nás, že problém neplodnosti môže postihnúť aj rodičov zdravých detí. Obaja s manželom sme učiteľmi prirodzeného plánovania rodičovstva, ale naše znalosti nám nepriniesli riešenie problému.

Náš priateľ nám vtedy požičal spravodaj varšavského hospicu pre deti. Svedectvá rodičov, ktorí mali choré deti a ktorí boli v starostlivosti WHD, sa nás veľmi dotkli. Zároveň sa k nám dostal film Ja som , ktorý hovoril o eucharistických zázrakoch. Jeden taký zázrak sa stal aj v Poľsku, v Sokółke – malom mestečku blízko hraníc s Bieloruskom. Cez prázdniny sme sa rozhodli ísť do Sokółky.

Sokółka – nádherné miesto

V kostole boli naše deti také pokojné a zamyslené, že sme sa s manželom mohli dlho modliť. Vidieť Zázračnú hostiu bol pre nás úžasný duchovný zážitok. Pamätám si, že našu neschopnosť počať ďalšie dieťa som odovzdala Bohu, pretože On je darcom všetkého života. Krátko po návrate domov som zistila, že som tehotná. Aká to bola radosť! Veľmi rýchlo sme to začali zdieľať s rodinou a blízkymi. Bolo nám jasné, že počatie nášho bábätka je zázrak, hmatateľný zázrak zo Sokółky.

Otázky bez odpovedí

Dva dni pred Vianocami 2012 som zistila, že naše dievčatko (dcéra) má srdcovú vadu a v mozgu nášho dieťaťa sa objavili dve cysty. Pamätám si, že som túto informáciu brala pokojne, no bála som sa, čo bude ďalej, čo to všetko znamená. Keď som prišla domov, povedala som manželovi, že naša dcérka Emilka (meno sme už vybrali) je chorá a že veľmi potrebujem jeho podporu, lebo sama to nezvládnem. Povedala som mu aj to, že sa bojím, že tomu všetkému nerozumiem. Od toho dňa ma manžel silno podporoval a vedela som, že spolu to ľahšie zvládneme.

Vianoce boli pre nás ťažké. Mala som vnútorný boj. Po niekoľkých dňoch mi Boh dal milosť prijať Jeho vôľu. „Bože, dal si nám tento malý zázrak, nechápem, prečo je malá chorá, ale prijímam toto dieťa, prosím ťa o silu vydržať až do konca“ – túto vetu som opakovala každý deň až do dňa kedy Emilka zomrela.

Výskum a búrka v nebi

V januári na odbornej ambulancii lekári potvrdili to, čo videla ošetrujúca lekárka, dokonca u nášho dieťatka videli aj mnohé iné vady. Výsledky genetických testov v nemocnici odhalili tzv. Edwardsov syndróm. Pre našu Emilku to znamenalo rozsudok smrti. Ešte v ten deň večer som rodine a priateľom posielala SMS s prosbou o modlitby. Okamžite sme dostali odpovede s modlitebnými uisteniami. Všetci zapojili do modlitby svoje rodiny, priateľov, rehoľné zbory, slúžili sa aj sväté omše za nás aj pre chorú Emilku. S manželom sme vedeli, že naša dcéra je zázrak a naďalej sme sa modlili za zázrak za jej uzdravenie. Veľmi som verila, že Boh ju môže uzdraviť z tejto choroby, ale tiež som vedela, že Stvoriteľ má plány. Cítili sme silu modlitby, môj manžel dokonca povedal, že je to takmer hmatateľné. Táto modlitba bola ako ochranný dáždnik rozprestretý nad našou rodinou. Napriek tejto ľudsky dramatickej situácii sme dostali milosť radosti. Deťom sme tiež povedali, že ich sestra je chorá a že môže každú chvíľu zomrieť, že sa možno nedožije pôrodu. Bolo im to ľúto, ale informáciu prijali. Cítila som, že Boh je zodpovedný za všetko.

Návšteva hospicu

V marci sme išli do varšavského prenatálneho hospicu. Pani profesorka nám dala veľa cenných rád a rád o pôrode a popôrodnej starostlivosti. Táto návšteva Varšavy rozptýlila naše rôzne pochybnosti. Využijúc príležitosť a opäť sme sa vybrali do Sokółky. Verili sme, že len Boh môže uzdraviť naše dieťa a že je to možné. Boh mal však iné plány.

Príchod na svet

Emilka sa narodila 14.5.2013. Ešte pred prestrihnutím pupočnej šnúry ju manžel pokrstil. Bol to pre nás veľmi očakávaný a dojímavý moment. Objímať ju po pôrode bol pre mňa asi najvytúženejší moment. Od chvíle, keď som zistila, že je chorá, som prosila Boha, aby mi ju dovolil aspoň vidieť a objať. Emilka nejavila známky života. Po chvíli sa však zhlboka nadýchla a začala dýchať. Pediatri malú zobrali na oddelenie a dva týždne sa o ňu starali. Počas týchto dvoch týždňov som prichádzala za dcérou. Na tomto mieste by som sa chcela poďakovať primárke neonatológie za priazeň, ktorú mi prejavila a dala mi veľa cenných rád.

Vitaj doma!

Pri pohľade na malú Emilku začali staršie deti doma od radosti skákať a kričať. Lekárka a sestrička, ktorí Emilku priniesli, sa čudovali, keď videli takú radosť. Lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť o Emilku prevzal Veľkopoľský domáci hospic pre deti v Poznani. Mali sme možnosť využiť aj pomoc psychológa. Dni plynuli a my sme sa učili, ako sa starať o choré dieťa. Ukázalo sa, že v našom prípade bolo možné ísť s Emilkou dokonca aj na dovolenku. Jej stav bol dobrý. Išli sme k moru. Cestovanie s chorou dcérou sme si užili natoľko, že týždeň po návrate domov sme opäť odišli, tentoraz do Svätokrížskych hôr.

Uvidíme sa neskôr, anjelik!

Prišiel september a naše dieťa dostalo prvé záchvaty, ktoré boli postupom času čoraz častejšie a silnejšie. Toto bol typický vývoj choroby. Pri pohľade na našu dcérku sme sa často zamýšľali nad záhadou utrpenia. 20. novembra 2013 sa nám pre nebo narodila Emilka. Bola s nami šesť mesiacov, šesť dní a dve hodiny. Boli to krásne dni budovania našich rodinných väzieb. Boh vzal všetky naše obavy a premenil ich na lásku.

Hmatateľne som zažila, že Boh je darcom života a že každý život je cenný. Naučila som sa, že nie je možné nemilovať choré dieťa, že život každého človeka je ten najväčší zázrak. Cítila som, že modlitba mnohých ľudí (pre nás známych aj neznámych) má veľkú silu a že tým, že sme Bohu povedali „áno“, dostali sme od Neho radosť a pokoj.

Celý ten čas ma sprevádzal citát, ktorý by som teraz rada citovala. Z knihy Cesta sv. Josemaría Escrivu:  „Aký je môj kríž, Ježiš, v porovnaní s tvojím; aké sú moje rany v porovnaní s tvojimi ranami? Čo je v porovnaní s Tvojou nesmiernou, čistou a nekonečnou Láskou táto malá starosť, ktorú si mi položil na plecia?“ 

Zdroj: Modlitba.sk, Trwajcievmilosci, Obrázok: Tamtiež