Zázraky a milosti udelené na príhovor sv. Charbela
Vo svätyni sv. Charbela Makhloufa v Annayi majú bohatú dokumentáciu o viac ako dvadsaťšesťtisíc zázračných uzdraveniach. Toto je určite len malá časť zázračných znamení, ktoré sa udiali na príhovor svätého pustovníka z Libanonu. Desať percent z nich sa týka nepokrstených, moslimov, drúzov a vyznávačov iných vierovyznaní. Vybrali sme niekoľko z nich.
Mimoriadne uzdravenia
Na jar 2004 sa Bernadette Marie Héléne Vernamat, 54-ročná Francúzka žijúca v Orangei, vybrala na púť do Libanonu k hrobu sv. Charbela. Žena trpela zhubným nádorom prsníka a žalúdka. Po spovedi a svätom prijímaní sa pomodlila celý ruženec pri hrobe sv. Charbela. Testy, ktoré absolvovala po návrate domov, ukázali jej úplné uzdravenie.
George Younan je kardiológ pôsobiaci v USA. V roku 2004 začal pociťovať bolesti hlavy. Ukázalo sa, že to spôsobilo upchatie hlavnej tepny, ktorá zásobuje mozog krvou. Operácia bola nevyhnutná, no prinášala so sebou veľké riziko – ak sa nepodarí, mužovi hrozilo ochrnutie alebo dokonca smrť. Napriek tomu George s postupom súhlasil. Keď bol stanovený jeho dátum, Georgeova manželka sa začala vrúcne modliť k sv. Charbelovi s prosbou, aby sa u Boha prihovoril za uzdravenie jej manžela. Na druhý deň sa George cítil úplne v poriadku, všetky jeho bolesti boli preč. Lekárske vyšetrenia ukázali, že upchatá tepna sa nevysvetliteľne vrátila do normálu.
Libanončanka Malake Michel-Malek sa narodila v roku 1950 so zdeformovanými nohami. Pohybovať sa mohla len pomocou barlí a špeciálneho ortopedického aparátu. Viacnásobné operácie sa ukázali ako neúčinné. V lete 2004 strávila Malake tri dni v kláštore v Annai pri hrobe sv. Charbela, pôstom a modlitbou za uzdravenie. Hneď po návrate domov bola úplne vyliečená – nohy sa jej vrátili do normálu. Žena hneď išla k hrobu sv. Charbela, poďakovať za zázračné uzdravenie.
V roku 1992 švédske a britské noviny vrátane „The Guardian“ informovali o pätnásťročnej Samire Hannah, ktorej sa zjavil sv. Charbel v jej dome neďaleko Štokholmu. Odvtedy sa z portrétu sv. Charbela, ktorý má Samira vo svojej izbe, vyteká tajomný olej s liečivými vlastnosťami.
Každý mesiac bude rana krvácať
Začiatkom januára 1993 bola Nouhad Al-Chami, 59-ročná libanonská matka dvanástich detí, úplne paralyzovaná na ľavú stranu. Záležitosť ešte skomplikovalo upchatie jej krčnej tepny. Pre Nouhad bolo čoraz ťažšie hovoriť a jesť. Podľa názoru lekárov bolo ešte možné pokúsiť sa o operáciu krčnej tepny, ale šanca na úspech tohto chirurgického zákroku bola minimálna. Jej manžel a deti vkladajú svoju jedinú nádej v Boha. Najstarší syn chorej ženy Saad sa vybral na púť do neďalekého kláštora v Annai, kde sa nachádza hrob sv.Charbela, aby sa na jeho príhovor modlil za uzdravenie svojej matky. Po návrate pomazal matkin krk tekutinou vytekajúcou z tela sv. Charbela. Žena veľmi trpela a modlila sa k Panne Márii a sv. Charbelovi, aby ju vzali domov. Nasledujúcu noc mala zvláštny sen. Snívalo sa jej, že pristúpil sv. Charbel s ďalším mníchom a povedal, že jej prišiel operovať krk. Pacientka s tým pôvodne nechcela súhlasiť, ale nakoniec uverila argumentom mníchov, že sa uzdraví, len ak podstúpi operáciu.
„Ako to môžu urobiť, keď nemajú chirurgické nástroje a anestetiká?“ spýtala sa sama seba a triasla sa strachom.
V jednom momente cítila ruky na krku a veľkú bolesť, no nedokázala kričať ani vzdorovať. Keď sa operácia skončila, pristúpil druhý mních, pomohol jej posadiť sa, upravil vankúš a dal jej pohár vody. Povedala mu, že nemôže piť bez slamky, pretože má ochrnutý jazyk. Mních ju uistil, že je už v poriadku a že môže sama jesť, piť, chodiť a pracovať. Potom obaja mnísi zmizli v tajomnom svetle.
Keď sa sen skončil, Nouhad sa okamžite prebudila a s potešením zistila, že jej paralýza je úplne preč. Sama vstala z postele a bez problémov prešla po izbe. Pri pohľade do zrkadla si všimla, že na oboch stranách krku má dve jazvy, každú 12 centimetrov dlhú, so stehmi, z ktorých viseli konce čiernych chirurgických stehov. Krk a nočnú košeľu mala krvavé. Keď sa jej manžel prebudil, začal od strachu kričať, pretože videl svoju manželku zakrvavenú, s dvoma jazvami na krku, ako sa voľne prechádza po izbe.
„Čo sa jej stalo, bola paralyzovaná a nemohla vôbec vstať z postele? Prečo toľko krvi?“
Nouhad upokojila svojho manžela a podrobne mu porozprávala o nočnej návšteve sv. Charbela, o operácii a jej úplnom uzdravení. V ten istý deň sa celá rodina Al-Chami vybrala do kláštora v Annai, aby predstavenému podala správu o zázraku uzdravenia na príhovor sv. Charbela. Nasledujúci deň sa Nouhad prihlásila do nemocnice v Bejrúte, aby sa stretla s lekármi, ktorí ju liečili. Možno si predstaviť ich prekvapenie, keď po starostlivom preskúmaní a odstránení stehov zistili, že z medicínskeho hľadiska je nemožné vysvetliť úplné uzdravenie pani Nouhad a tak dokonale umiestnené stehy ešte nevideli. Správa o zázračnom uzdravení Nouhada Al-Khama získala veľkú publicitu v médiách po celom Libanone. Do jej domu začali prichádzať davy zvedavcov. Farár a rodinný lekár žene odporučili, aby sa s rodinou presťahovala na iné miesto. Raz v noci, keď spala, však sv. Charbel povedal:
„Operoval som ťa, aby sa ľudia obrátili a videli, že si bola zázračne uzdravená. Mnohí ľudia sa vzdialili od Boha, prestali sa modliť a prijímať sviatosti a žijú, akoby Boh neexistoval. Prosím o účasť na svätej omši v kláštore Annaya 22. dňa každého mesiaca. Na pamiatku tvojho uzdravenia, po zvyšok tvojho pozemského života, v prvý piatok každého mesiaca a 22. dňa každého mesiaca budú tvoje chirurgické rany krvácať.“
Odvtedy každý mesiac v určený deň prichádza uzdravená Nouhad do kláštora v Annai, aby sa zúčastnila na svätej omši spolu s veľkým zástupom pútnikov a ďakuje za zázrak uzdravenia.
Tu si treba všimnúť ešte jeden zvláštny jav: obraz sv. Charbel visiaci v dome Nouhad Al-Khammi začal vylučovať vonný olej so zložením, ktoré sa v prírode vôbec nevyskytuje. Okrem toho sa v záhrade Al-Chamis nachádzal veľký dub, ktorý podľa Nouhad požehnal sv. Charbela, aby sa chorí mohli uzdraviť pitím odvaru z jeho listov.
V roku 1996 sa v Libanone preslávilo zázračné uzdravenie tridsaťročnej Nadie Sader, matky dvoch detí. Bola to veľmi bohatá žena, ktorá milovala luxusný a zábavný životný štýl. Jedného dňa bola úplne paralyzovaná a z času na čas ju prenasledovali strašné bolesti. Nepomohli pobyty na rôznych európskych klinikách ani návštevy najlepších odborníkov. Zbožný priateľ poradil chorej Nadii, aby išla na spoveď, prijala sväté prijímanie a modlila sa za uzdravenie na príhovor sv. Charbela. Dal jej vypiť aj odvar z dubových listov zo záhrady Nouhad Al-Chami. Nadia najskôr všetky tieto návrhy cynicky odmietla, no po niekoľkých dňoch veľkého utrpenia súhlasila.
Najprv sa zmierila s Bohom vo sviatosti pokánia, potom prijala sväté prijímanie. Začala sa aj modliť, prosiac sv. Charbela o príhovor u Boha. Po modlitbe súhlasila, že vypije nápoj z požehnaných dubových listov. Po prvom dúšku pocítila strašnú bolesť, začala kričať a omdlela. Neskôr priznala, že pred omdlením videla Najsvätejšie Srdce Ježišovo obklopené intenzívnym svetlom. Po tejto vízii stratila vedomie, ktoré sa jej vrátilo po troch dňoch. Po prebudení vstala z postele sama – ukázalo sa, že jej paralýza úplne zmizla. Nadia mohla začať normálny život, no bol iný ako pred chorobou. Pochopila, že človek, ktorý žije, akoby Boh neexistoval, je najväčší chudák na svete, aj keď má veľké materiálne statky. Odvtedy sa každý deň modlí ruženec, číta Sväté písmo, pravidelne prijíma sviatosti a úplne sa venuje manželovi, výchove detí a tým, ktorí potrebujú pomoc.
Rôzne príbehy o zázračných uzdraveniach poukazujú na to, ako výstižne poznamenal A. de Saint-Exupéry, autor Malého princa, „to najdôležitejšie je očiam neviditeľné“ – teda návrat k Bohu a úsilie žiť vieru každý deň.
Hlavnou misiou sv. Charbela prostredníctvom znamení a zázrakov je dávať ľuďom vedieť, že Boh existuje, že čas nášho pozemského života je krátky a nemožno ho premrhať, ale treba ho využiť na dozrievanie k láske, pretože v momente našej smrti sa bude len láska počítať.
„Kristus vie, čo je vo vašich srdciach,“ povedal sv. Charbel – a preto ich chce premeniť. Nehľadajte pravdu mimo Krista.
Keď Ho poznáte, poznáte Pravdu a dostanete slobodu a lásku. Kristus chce, aby si bol slobodný a naučil sa milovať. Buď si istý, že s Kristom premôžeš všetko zlo.“
Svätí sú jasným znamením prítomnosti neviditeľného Boha, milujú nás a konajú silou Jeho lásky. Inými slovami, je to sám Boh, ktorý prostredníctvom nich koná, apeluje na našu slobodu, ukazuje nám konečný zmysel a účel nášho pozemského života – nebo.
Vyzýva nás k obráteniu, k opusteniu cesty hriechu, ktorá vedie do hroznej reality pekla, a povzbudzuje nás, aby sme vytrvali v každodennej modlitbe, pravidelnej spovedi, častej Eucharistii a životu podľa zásad evanjelia.
Zdroj: Modlitba.sk, Trwajciewmilosci, Obrázok: Tamtiež
