Blahoslavená Sancja Szymkowiak – poľská malá Terezka

Blahoslavená Sancja: Keď som žila tu, bola som malá, ale po smrti budem môcť urobiť veľa.

Väzni ju nazývali anjelom dobra a keď zomrela, s veľkým dojatím sa s ňou lúčili. Bol to impulz, vďaka ktorému si tí, ktorí ju poznali, uvedomili, že majú do činenia so svätou osobou.

V živote týchto dvoch žien – bl. Sancia a sv. Terezky z Lisieux – bolo veľa podobností: výchova (obe pochádzali z malých podnikateľských rodín), dlho očakávané rehoľné povolanie, ktoré si vyžadovalo prekonávať protivenstvá (Terezku niekoľko rokov odmietali prijať na Karmel, pretože bola príliš mladá, a Sancja mala problémy s odporom jej rodičov), napokon tuberkulóza a predčasná smrť. Ale predovšetkým zdieľajú myšlienku hľadania Boha v bežných, každodenných záležitostiach.

Zdvihni ihlu

Blahoslavená Mária Sancja Szymkowiak (1910-1942) nezanechala po sebe knihu, akú napísala sv. Terezka z Lisieux (1873-1897). To, čo o nej vieme, pochádza zo spomienok jej sestier a rodiny a z jej niekoľkých poznámok. Ale prečítala si Terezkinu autobiografiu Dejiny duše, preložila úryvky z knihy a hlboko na ňu zapôsobila „malá cesta“, ktorá je tam opísaná a ktorá sa zhodovala s jej duchovnými zážitkami a úvahami.

Čo je to za cestu? Môj život by mal byť aktom lásky k Bohu a ľuďom, pretože je to jediný spôsob, ako odpovedať na Jeho nevyspytateľnú, nepredstaviteľnú lásku. Všetko, čo sa mi deje a čo robím, mi dáva príležitosť milovať. Kategórie ako použiteľnosť, efektivita alebo veľkoleposť sa nepočítajú – záleží len na láske.

Ako hovorí sv. Terezka, dokonca aj zdvihnutie ihly z podlahy môže zachrániť svet, ak to urobíte s láskou. „Vo mne nemôže byť nič výnimočné. Všetko obyčajné, ale mimoriadne, “poznamenala Sancja.

Za stratených

Jednoduché? Áno, pretože je to dostupná obeta pre každého a nevyžaduje si veľké záväzky? Nie, pretože to vyžaduje orbu celého života. Sancje povedala sestrám, že sa chce zasvätiť Bohu „za stratených“. Rovnako ako Terezka, ani ona nebola žoviálna osoba ani vodcovský typ. Nedalo sa však nevšimnúť si jej skromný, tichý radikalizmus.

Od detstva bola milá a veselá, usilovne sa učila, milovala svoju rodinu a bola dobrou kamarátkou. Janinu – tak sa volala – ako najmladšiu z piatich súrodencov a jedinú dcéru si rodičia vybrali ako oporu na starobu. Jej matka veľmi chcela, aby sa vydala, ale ona sama túžila po rehoľnom živote.

Keď sa po mnohých dobrodružstvách konečne ocitla v zbore serafov, dychtila robiť tie najjednoduchšie práce, ako napríklad upratovanie a varenie. Čoskoro mala tiež príležitosť statočne znášať bolesť a slabosť, pretože ochorela. Vždy pomáhala tým, ktorí to potrebovali v chudobnej štvrti v Poznani, známej ako „Zábavný park“. Práve citlivosť sestry Sancji na chudobu niekoho iného prispela k tomu, že bola v roku 2002 vyhlásená za blahoslavenú.

Anjel

Počas okupácie Nemci zadržiavali francúzskych a anglických vojnových zajatcov v Poznani. Sancja, ktorá dobre vedela niekoľko jazykov, im tajne pomáhala – utešovala ich, nosila im jedlo. Väzni ju nazývali anjelom dobra a keď zomrela, s veľkým dojatím sa s ňou lúčili. Bol to impulz, vďaka ktorému si tí, ktorí ju poznali, uvedomili, že majú dočinenia so svätou osobou.

Podobne to bolo aj s Terezkou – keď zomrela v kláštore vo veku iba 24 rokov. Bola len jednou z mnohých rehoľných sestier a nič nenasvedčovalo tomu, že ju niekedy postavia k úcte na oltár a vyhlásia za učiteľku Cirkvi. Sancja povedala sestrám, ktoré ju sledovali počas jej smrti: „V živote som bola malá, ale po smrti toho budem môcť veľa urobiť. Odovzdajte mi rôzne svoje veci a ja splním vaše želania, pretože zomieram láskou a láska nemôže nič odmietnuť.

Nie všetci máme povolanie, kde dostaneme dlhé, originálne meno, ako napríklad Mária Terézia od Dieťaťa Ježiš a Svätej Tváre alebo Mária Sancia. Nie každý zomrie mladý. Ale každý môže urobiť to isté rozhodnutie, aké urobili.

Zdroj: Aleteia, Modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež