Obdivuhodný život sv. Filipa Nériho

Zázrak sv. spovede 

16. marca 1583 vykonal svätý Filip Neri jeden zo svojich najväčších zázrakov. Po privolaní k smrteľnej posteli Paola, mladého potomka šľachtického rodu Massimo, prišiel a zistil, že je neskoro. Mladík bol pol hodiny mŕtvy, a čo je horšie, nevyspovedaný. Ale čas a jeho sily nie sú ničím pred milosťou Všemohúceho. Tridsať minút smútku bolo venovaných ako krátka predohra k činu, ktorý tomuto Božiemu služobníkovi priniesol nebeskú slávu a pre samotných mladíka aj večnú radosť.
Scénu si vieme dostatočne dobre predstaviť. Nariekajúca matka, vtláčajúca svoju uslzenú tvár do pŕs smútiaceho manžela, služobníctvo modliace sa za svojho drahého strateného pána, lekári už ustupujú s grimasou zahanbenia nad svojim zlyhaním. Do tejto scény vstúpi tichý starý kňaz, pokojný ako oko hurikánu. Správy prijíma so stoickým zamračením. Potom zdvihol oči v modlitbe a prosil o silu ruku, ktorá kedysi zdvihla Lazara, a dýchol na oči, ktoré boli nedávno zatvorené a šepká:
„Paolo…Paolo…“
Táto invokácia prináša záhadu, ktorú nemožno prijať svetským pohľadom; chlapec sa pohne a prebudí, ako keby len pred pár minútami zadriemal.
Môžeme si len predstavovať radosť, ktorá padla na srdcia smútiacich. Aký ohromujúci rachot musel vypuknúť v tej malej komôrke! Napriek tomu má svätec kontrolu nad dôvodom pre ktorý prišiel. Prikáže všetkým, aby odišli, aby si vypočul spoveď princa Paola. Keď svätý Filip očistil chlapcovu dušu balzamom pokánia, hovoril s ním tridsať minút. Kiežby sme mali nejaký záznam z ich rozhovoru! Niet pochýb o tom, že starostlivý spovedník pripravoval dušu na stretnutie s Bohom.

Lebo to je na príbehu o vzkriesení Paola Massima najpodivnejšie zo všetkého. Bolo to len dočasné. Tých tridsať minút smrti je prerušených, áno, ale len na ďalších tridsať minút života. Rodičia mladého princa boli nepochybne trpko sklamaní touto druhou stratou. Odchod bol ešte bolestivejší v dôsledku zúfalej nádeje, ktorú vyvolala v ich srdciach.
Bol to však skutočne zázrak – a ukazuje nám spásonosnú pravdu o zázrakoch. Nie sú pre naše pohodlie. Nie je im udelené upokojiť naše túžby, akokoľvek vznešené. Prozreteľnosť namiesto toho pôsobí na všetky veci, prirodzené a milosrdné, s jediným cieľom – na väčšiu Božiu slávu. Svätý Filip bol poslaný, aby priviedol Paola Massima do večného života, nie aby mu doprial viac času na zemi. To bola jeho povinnosť, hlavná povinnosť každého kňaza.
Žijeme v dobe, keď sa kňazstvo zdá byť tak utopené v škandále a banality, rozorvané svetskými ambíciami kléru, poškvrnené hriechmi každého druhu. Žiadostivosť, násilie, zneužívanie, pýcha, márnomyseľnosť, chamtivosť, rozdelenie, krutosť, stranícka frakcia – všetky tieto zlé tendencie a ďalšie zatemnili vznešenosť duchovného úradu, dôstojnosť čerpanú výlučne z ukrižovaného Srdca nášho Veľkňaza.
Preto si musíme pripomenúť príbeh svätého Filipa a Paola Massima. Pripomína nám, prečo máme kňazov – čo musí kňaz robiť a aký musí byť.
Kňaz je nositeľom milosti. Jeho kroky, jeho skutky, jeho slová, jeho ruky nepatria jemu, ale Bohu. Vstupujú do zraneného rytmu nášho prirodzeného života a nesú liečivú prítomnosť nadprirodzena. Kriesia nás z mŕtvych, ale len preto, aby sme nakoniec získali lepšiu smrť.

Prečo je svätý Filip Neri známy ako „vtipný svätý“

Nevadilo mu byť smiešny, ak ho to udržalo v pokore. Svätý Filip Neri, taliansky kňaz zo 16. storočia, je všeobecne známy ako „patrón radosti“ a „svätý s humorom“. Nebol to práve komik, ale rád si robil zo seba srandu a používal humor, aby si zachoval svoju pokoru.
Autor Shaun McAfee píše: „Neri bol známy tým, že sa pri dôležitých udalostiach objavoval s oholenou polovicou brady, dával svojim učeníkom nesprávne pokyny, čítal knihu vtipov. Keď robil každú z týchto vecí, spôsobil zmiešané pocity emócií u iných, ale vždy to skončilo výsledkom rovnakého konečného stavu: zvýšená pokora a väčšia trpezlivosť.“
Okrem toho potreboval odľahčené vtipy, aby sa jeho myseľ sústredila na slávenie omše. Mary O’Regan hovorí: „Aby sa svätý Filip mohol sústrediť pred omšou, potreboval počuť vtipy alebo čítať vtipné anekdoty, ktoré ho trochu rozptyľovali z úplného pohltenia Božou slávou, aby sa mohol sústrediť na svoju úlohu, ktorou bolo sláviť svätú omšu.“ V tomto prípade ho humor uzemnil a vrátil ho späť na zem, aby mu jeho mystické spojenie nebránilo v plnení jeho povinností.
Iný príbeh z EpicPew vysvetľuje: „Keď sa raz učený biskup, ktorý bol zvyknutý na stoickú vážnosť svojho úradu, zúčastnil na Filipovej omši, aby uľahčil atmosféru, Filip sa počas tejto homílie dopustil všetkých možných chýb vo výslovnosti. Dav si nebol istý, či sa má smiať alebo mlčať. Sám Filip sa po svätej omši pravdepodobne niekoľko dní smial, ale počas celej kázne si zachoval svoj nesprávny výslovný charakter.
Tieto vtipné huncútstva sa robili, aby si pripomenul svoje vlastné nedokonalosti. Svätý Filip sa nesnažil byť neúctivý alebo nemilosrdný, ale držať na uzde svoju pýchu.
Svätý Filip Neri tiež zavesil na dvere tabuľku s nápisom: „Dom kresťanskej radosti“. Vo všetkých veciach si Neri zachoval ľahký pohľad na svet a používal humor, aby nebol príliš pyšný alebo márnivý.
Istým spôsobom možno jeho život najlepšie zhrnúť do často citovaného jeho citátu: „Srdce naplnené radosťou sa ľahšie dopracuje k dokonalosti ako srdce, ktoré je smutné.“ To sa potvrdilo v živote svätého Filipa Neriho a bolo to aj dôvodom, prečo to mnohých priťahovalo. Iní videli radosť, ktorú mal, a chceli poznať zdroj tejto radosti.

Ako svätý Filip Néri odrazil útoky diabla?

Svätý Filip bol denne mučený, ale s pomocou Panny Márie porážal diabla.
Svätý Filip Neri bol v 16. storočí kňazom, ktorý bol všeobecne známy svojou svätosťou. Po jeho smrti mu účinnosť jeho služby dokonca vyniesla titul „Druhý apoštol Ríma“, čo dokazuje, ako veľmi pozitívne ovplyvnil mesto.
Jeho činnosť však nezostala bez povšimnutia jeho najväčšieho nepriateľa, diabla.
Satan sa zo všetkých síl pokúšal svätého Filipa pokúšať alebo ho odstrašiť od jeho apoštolskej činnosti.
Pietro Giacomo Bacci vo svojej knihe Život svätého Filipa Neriho vysvetľuje: „Diablova nenávisť voči Filipovi bola taká intenzívna, že vždy, keď sa modlil alebo vykonal nejaký čin náboženského charakteru, vždy sa ho snažil vyrušovať alebo otravovať ho.”
Bežný človek by sa možno takýchto útokov zľakol, no svätý Filip zostal pokojný a presne vedel, čo má robiť.
Jednej noci, keď sa Svätý modlil, sa mu diabol zjavil v hroznom vzhľade, aby ho vystrašil, ale na Filipovo zavolanie Kráľovnej nebies na pomoc, zlá obluda okamžite zmizla. Inokedy, keď sa Svätý uchýlil na akúsi plošinu nad svojou izbou, démon, ktorý mu nemohol urobiť žiadnu inú neplechu, postriekal jeho šaty špinou; inokedy sa ho pokúsil zraniť tak, že naňho spadla doska; a keď bol svätý chorý, diabol často zhasol svetlo, ktoré horelo v izbe.
Tieto epizódy sa opakovali pravidelne, priam každý deň, ale Filipa neodradili od snahy o svätosť. Namiesto toho presne vedel, ako poraziť diabla.
Sv. Filip veľakrát povedal: „Diabol sa ma včera v noci snažil vystrašiť, ale odporučil som sa najsvätejšej Madone a ona ma vyslobodila.“
Nespoliehal sa na svoju silu a moc, ale na Božiu, najmä na príhovor Panny Márie.
To koreluje so skúsenosťami exorcistov, ktorí opakovane hovorili, ako diabol nenávidí Najsvätejšiu Matku. Je najvyšším príkladom vernosti Bohu a je tŕňom v diablových plánoch.
Svätý Filip to dobre vedel a vždy, keď bol v pokušení, pribehol k Panne Márii na pomoc a nikdy nebol sklamaný.

Úžasný zázrak zväčšeného srdca svätého Filipa Neriho
 
Pitva potvrdila, že srdce svätého Filipa Neriho sa po prijatí darov Ducha Svätého fyzicky zväčšilo.
Život svätého Filipa Neriho je plný zázrakov a ten, ktorý sa rokmi preslávil, sa týka jeho srdca.
Jedného dňa cítil, ako sa mu zväčšilo srdce, a po jeho smrti sa to potvrdilo. Podľa Katolíckej encyklopédie sa zázrak stal krátko pred sviatkom Turíc.

[A] niekoľko dní pred Letnicami v roku 1544 sa stal známy zázrak jeho srdca. Bacci to opisuje takto: „Keď s najväčšou vážnosťou prosil Ducha Svätého, o Jeho dary, zjavila sa mu ohnivá guľa, ktorá vstúpila do jeho úst a uviazla v jeho hrudi; a potom bol zrazu prekvapený takým ohňom lásky, že ho nevládal zniesť, hodil sa na zem a ako človek, ktorý sa snažil ochladiť, obnažil hruď, aby do určitej miery zmiernil plameň, ktorý cítil. Keď tak zostal nejaký čas a trochu sa zotavil, vstal plný nevídanej radosti a hneď sa mu celé telo začalo triasť prudkým chvením; a priložil si ruku na hruď a pri srdci pocítil opuch veľký asi ako mužská päsť, ale ani potom ho nesprevádzala najmenšia bolesť alebo rana.“
Po zvyšok svojho života bol svätý Filip Neri poháňaný intenzívnou božskou láskou a mal radosť, ktorá bola nákazlivá.
Zatiaľ čo tieto typy skúseností zvyčajne zostávajú v duchovnej sfére, neskôr sa potvrdilo, že jeho srdce sa v skutočnosti zväčšilo. Príčinu tohto opuchu zistili lekári, ktorí po smrti skúmali jeho telo. Srdce svätca bolo rozšírené pod náhlym popudom lásky, a aby malo dostatok priestoru na pohyb, zlomili sa mu dve rebrá a boli zakrivené do tvaru oblúka. Od času zázraku až do svojej smrti jeho srdce prudko búšilo, kedykoľvek vykonal nejaký duchovný čin. Pitva potvrdila tento príbeh z jeho života a bola ďalším impulzom k jeho kanonizácii.
Je to úžasný zázrak, ktorý poukazuje na silu Božej lásky a na to, ako nás dary Ducha Svätého môžu skutočne zapáliť a pomôcť nám šíriť lásku všade, kam ideme.

Zdroj: Modlitba.sk, Obrázok: tamtiež 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *