„Poviem to na rovinu: Ježiš vo svätostánku je môj najlepší priateľ.“
Tu je mimoriadny duchovný zážitok, ktorý sa udial v kostole, a naliehavé pozvanie, ktoré môže zmeniť váš každodenný život.
Sú dni ako dnes, keď si sadnem, aby som vám porozprával o tom, čo som zažil s Ježišom. Cítim Jeho prítomnosť po mojom boku. Je to ako jemný vánok, ktorý ma obklopuje. Napĺňa ma to nadprirodzenou radosťou. Jeho láska je taká veľká, že sa rozlieva a vy máte potrebu milovať, najmä tých, ktorí nám ubližujú. Keby poznali Božiu lásku, ich život by bol iný.
Rozhovor s Ježišom
Predstavujem si Ježiša po mojom boku. Priateľsky ma potľapká po ramene. usmieva sa:
„Dlho na teba čakám, Claudio.“
„Viem, Ježišu, a ďakujem Ti. Viem, že som zlý priateľ. Moja tvrdohlavosť je silnejšia ako ja. Zakaždým, keď zablúdim, Ty prídeš a narovnáš cestu. Vždy, keď spadnem, natiahneš ruku a zdvihneš ma, zakaždým, keď pochybujem alebo som smutný, prídeš a povieš: Som tu s tebou, Claudio. Ako by som ťa mohol nemilovať z celého srdca?“
Som obyčajný smrteľník. Viem, že som hriešnik. Preto som Ježišovi vďačný. Nezaslúžim si jeho priateľstvo.
„Poď“
Dnes som hovoril s kňazom z Peru a povedal som mu o tom čo sa mi stalo. Stalo sa to v jedno piatkové ráno. Mal som toho veľa, tak som odišiel z domu skôr. Bol som stratený v myšlienkach, keď som v sebe počul Jeho hlas:
„Poď ku mne“.
Povedal to tak, že som cítil, že sa niečo deje, no mal som toho na srdci toľko, že som si našiel výhovorku: „Nechaj ma urobiť to, čo musím ako prvé. Keď skončím, prídem ťa navštíviť do svätostánku.“
„No tak, Claudio,“ trval na svojom. Na toto naliehanie som nenašiel odpoveď. Prestal som s tým, čo som robil. „Si môj najlepší priateľ, prídem ťa navštíviť. Prepáč za moju ľahostajnosť, Ježišu.“
V blízkosti miesta, kde som bol, je kostol, tak som sa rozhodol ísť tam. Zaparkoval som, vystúpil z auta. Kostol bol otvorený, prázdny. „Svätý Bože! Si sám!“ – pomyslel som.
Teraz už chápem, prečo naliehal. Vo svätostánku bol sám, nikto ho nesprevádzal. Je to tak smutné! Spomenul som si, ako sv. František z Assisi behal po kopcoch, plakal a kričal: „Láska nie je milovaná.“ „Keby vedeli, že si tu, prišli by ťa navštíviť.“
Nezvyčajná udalosť v kostole
Chvíľu som pri ňom sedel a povedal som mu, že ho milujem. Pane, povedal som, musím ísť, ale nechcem ťa nechať samého. Mohol by si sem prosím niekoho zavolať?“
Prešlo len pár minút, keď sa dvere kostola otvorili a dnu vošlo dievča. Vyzerala roztržito, ale kľakla si a sústredene sa modlila. Keď sa posadila, podišiel som k nej. Cítil som, že jej musím povedať, čo sa stalo, a poďakovať jej, že k Nemu prišla.
Prekvapene sa na mňa pozrela a potichu povedala: „Vôbec som sem nešla. Práve som prechádzala okolo, keď som počula, ako ma Ježiš volá. Toto je dôvod, prečo som tu.“ Obaja sme boli veľmi dojatí a ďakovali sme Ježišovi za jeho veľkú lásku.
Drahý čitateľ, prosím, nenechaj Ježiša samého vo svätostánku. Navštív ho, povedz mu, že ho miluješ. A ak môžeš, pridaj „Pozdravuje ťa Claudio“. Viete, rád Ho prekvapujem.
Boh ti žehnaj!
Zdroj: Modlitba.sk, Aleteia, Obrázok: Tamtiež
