Modlite sa vo veľkom: Michiganská žena hovorí, že jej uzdravenie bol zázrak

Apríl 2022 by bol pre Dani Laurion trinásty rok pripútania na invalidný vozík. Ale namiesto toho sa asi posledný mesiac Dani prechádza okolo Lansinga, akoby sa tých tucet bezvládnych rokov nikdy nestalo.

Na katolíckej bohoslužbe, ktorá sa konala v katedrále sv. Márie v marci, sa cítila oslovená postaviť sa a kráčať po vlastných. V tom istom momente sa jej podarilo zbaviť sa ventilátora, ktorý dovtedy neustále nosila celé mesiace.

Dani hovorí, že je to zázrak, a jej manžel Doug, ktorý posledných 37 rokov pracoval ako zdravotník, súhlasí.

„Bolo to prvýkrát v mojom živote, čo medzi Bohom a mnou nič nestálo. Bolo to, ako keby sme tam boli práve pri sebe,“ spomína Dani na túto skúsenosť.

Dani má syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie (POTS), poruchu krvného obehu, ktorá ovplyvňuje jej srdcovú frekvenciu a kvôli ktorej je takmer nemožné postaviť sa na vlastné nohy, čo si vyžaduje neustále používanie invalidného vozíka. Diagnostikovali ju v apríli 2009.

V prípade Dani tento stav ovplyvnil aj jej dýchanie a v roku 2017 jej urobili tracheotómiu, po ktorej zostala s dierou v hrdle a plastovým ventilom, ku ktorému sa pripája ventilátor. V roku 2021 jej diagnostikovali nadmerný dynamický kolaps dýchacích ciest, čo znamená, že ventilátor by teraz musel byť jej stálym spoločníkom.

Dani robila v chôdzi v mesiacoch pred uzdravením malý pokrok, ale išlo to pomaly. Dostala sa do bodu, kedy dokázala stáť – roztrasene a s držaním pre prípad, že by spadla – niekoľko minút v kuse, povedal Doug.

Vo februári 2022 bola schopná s pomocou chodítka nesmelo prešľapovať po podlahe obývačky. Bola odhodlaná zlepšiť svoju schopnosť chodiť, ale jej fyzioterapeut zjavne nebol optimistický, pokiaľ ide o šance, že Dani bude opäť normálne chodiť.

Navyše, pár bol nedávno v nemocnici Henryho Forda v Detroite, kde po CAT skenovaní Dani diagnostikovali tracheobronchomaláciu, čo znamená, že tkanivo v jej priedušnici bolo mäkké a slabé až skolabovalo. Nemocnica jej povedala, že chcú urobiť bronchoskopiu, aby zistili, aké ďalšie opatrenia sú potrebné.

Počas čakania na telefonát z nemocnice, aby bola naplánovaná bronchoskopia, sa Dani a Doug dozvedeli o sv. omši za uzdravenie a oslobodenie, ktorá sa mala konať v ich miestnej katedrále. Ich rozhodnutie zúčastniť sa tejto bohoslužby všetko zmenilo.

Doug a Dani sú rodení Michigančania, no vyrástli v iných oblastiach. Dani bola vychovaná v katolíckej rodine; jej otec strávil osem rokov v seminári, kým sa rozhodol oženiť.

Bolo to v roku 2018, keď sa Dani po tracheotómii presťahovala do Lansingu, aby bola bližšie k rodine, a preto bola prijatá do zariadenia asistovaného bývania, kde Doug pracoval ako zdravotník. Aj Doug bol vychovaný ako katolík, ale po niekoľkých neúspešných manželstvách sa vzdialil od viery a v tom čase navštevoval protestantské komunity.

Dani a Doug sa stali rýchlo priateľmi a potom, čo bola Dani hospitalizovaná pre chorobu na jeseň 2018, Doug ju začal pravidelne navštevovať. Potom, čo opustila nemocnicu, išla do iného ošetrovateľského zariadenia – iného ako to, kde pracoval Doug – a ich vzťah sa prehĺbil.

V novembri 2019 sa Doug a Dani pokúsili o manželstvo na svetskom obrade za účasti všetkých svojich priateľov a rodiny. V priebehu ich vzťahu si uvedomili, že chcú, aby bolo ich manželstvo požehnané a aby sa vrátili do plného spoločenstva so svojou vierou.

A tak v decembri 2021, po splnení všetkých požiadaviek Cirkvi, mali svoje manželstvo požehnané.

„Vôbec som netušila, že niekedy nájdem lásku, pretože som toho mala tak veľa, že to so mnou nebolo v poriadku [zdravotne],“ spomína Dani.

Po požehnaní ich manželstva boli Dani a Doug späť v plnom spoločenstve s Cirkvou a boli veľmi zapojení do svojho náboženského spoločenstva.

Boli zapojení do modlitebných skupín vo svojej farnosti. Dokonca navštívili a modlili sa v Solanus Casey Center v Detroite, na mieste odpočinku blahoslaveného, ktorý bol známy svojou službou chorým.

Keď sa však v marci 2022 dozvedeli o farskej misii v ich katedrále, ktorá mala zahŕňať večer venovaný modlitbám za uzdravenie, Dani povedala, že je trochu skeptická. Vždy verila v silu modlitby, ale udalosť tohto druhu venovaná tomu, čo považovala za „liečenie vierou“, sa jej zdala takmer ako „trik“.

Napriek tomu sa rozhodla, že sa chce zúčastniť, a dokonca pozvala aj ostatných, aby sa pridali.

Doktorka Mary Healyová, ktorá viedla službu uzdravovania v Lansingu, poznamenala, že sama o sebe nemá „službu uzdravovania“, ale považuje ju za „službu učenia a kázania“.

„Týmto štúdiom som sa úplne presvedčila, že uzdravujúce znamenia a zázraky majú byť neoddeliteľnou súčasťou poslania Cirkvi. Majú byť súčasťou našej evanjelizačnej misie,“ povedal pre CNA Healy, ktorá pôsobí v Pápežskej biblickej komisii a vyučuje na Sacred Heart Major Seminary v Detroite.

Healyovej dôvera v Božiu moc uzdravovať ľudské telá prišla, povedala, prostredníctvom „obnovy mojej mysle, ktorá stále prebieha. Hlbšie odhalenie toho, ako veľmi Pán rád uzdravuje a chce uzdravovať, ak vykročíme vo viere a otvoríme mu dvere, aby to urobil.“

Healyová povedala, že v priebehu svojej služby, keď učila ľudí o Božej túžbe uzdraviť ich, videla „otvorené uši“ a okrem iného aj uzdravenie chronickej bolesti, Parkinsonovej choroby a fibromyalgie. Poznamenala tiež, že jedným z ústredných bodov jej prednášok je to, čo nazýva „vnútorné prekážky“ uzdravenia, najmä neodpustenie.

Počas prednáškovej časti farskej misie v Lansingu Dani povedala, že Healyová dala veľmi jasne najavo, že ona sama nelieči; že každé uzdravenie, ku ktorému dôjde, je výsledkom Božieho konania. Toto jednoduché uznanie, povedala Dani, pomohlo vyčistiť cestu k tomu, čo sa stalo nasledujúci deň.

Spolu s Dougom, svojou matkou a priateľmi, Dani sedela v lavici v katedrále so zvyškom spoločenstva a zúčastnila sa na modlitbách toho večera, 15. marca. Keď sa započúvala do bohoslužobnej hudby, Dani si spomenula že Healyová povzbudila účastníkov, aby zdvihli ruky nad hlavu, ako keď dieťa „prosí tvojho otca, aby ho zdvihol“.

Takže Dani to urobila.

„Len som zdvihla ruky a požiadala som Boha, aby ma držal,“ spomenula si.

Healyová, dávala slová poznania, čo je spoločná črta sv. omší za uzdravenie a oslobodenie. Healyová opísala slová poznania ako „zjavenie od Pána o niečom, čo robí, o niečom, čo nezískate prirodzeným poznaním… Vyjadrí, čo si myslí, konkrétne, Pán uzdravuje.“

V tomto prípade slovo poznania, ktoré Healyová v tej chvíli hovorila, bolo: „Pán dnes večer nafukuje pľúca.“

Keď to Dani počula, cítila sa pohnutá odstrániť prenosnú ventilátorovú hadičku z plastového ventilu v hrdle. Za bežných okolností mohla trubica ventilátora, ktorá náhodne vypadla z hrdla, predstavovať menšiu núdzovú situáciu. Ale v tomto prípade hadičku odstránila…a nič sa nestalo. Normálne dýchala. Pozrela sa na mamu, ktorá plakala. Potom z prednej časti miestnosti Healyová požiadala ľudí, aby si prezreli svoje telá, a každého, kto zažil významné, citeľné uzdravenie, aby prišiel a podelil sa oň so skupinou.

Dani vstala z lavice a presunula sa do uličky. Doug, ktorý sa bál, že bude potrebovať pomoc, jej ponúkol invalidný vozík. Namiesto toho mu ponúkla ruku. „Môžeme len chodiť,“ povedala.

„Ani neviem, ako som vedela, že to dokážem,“ spomenula si, no napriek tomu kráčala uličkou v podstate bez pomoci – čo je ďaleko od váhavých krokov, ktoré podnikla s chodítkom doma.

„A neprestala chodiť,“ zasmial sa Doug a poznamenal, že išla všade, vrátane schodov – Doug ju počas celého ich vzťahu nikdy nevidel ísť po schodoch.

Keď Healyová videla Dani kráčať bez invalidného vozíka, bola ohromená – bola si dobre vedomá Daninej prítomnosti na prednáškach a Dani si všimla ako niekoho, kto jednoznačne potrebuje modlitby za uzdravenie.

„Som si istá, že všetci tam boli tak hlboko dojatí, keď videli, ako Pán uzdravuje, pretože každý ju videl na invalidnom vozíku.“

Potom, keď mal Healyová možnosť porozprávať sa s Dani, všetko, čo Dani mohla povedať a stále opakovať, bolo: „Toto je skutočné.“

Healyová hovorí, že Danino zázračné uzdravenie stojí za to osláviť, a tiež, že na ňu zapôsobila Danina ochota ísť von a evanjelizačným spôsobom pozývať ľudí v komunite na službu uzdravovania.

Iste, niektoré z Daniných neduhov zostávajú prítomné. Stále má tracheomaláciu, ale „už to nie je tak ďaleko, ako to bolo,“ hovorí. Chvíľu po uzdravení ventilátor vôbec nepoužívala a dnes ho používa len v noci.

Danin terapeut vyšetril Dani po vuzdravení a bol „unesený“ a prepustil ju, pretože „vôbec nepotrebovala žiadnu terapiu“. Čo sa týka nemocnice Henryho Forda, tamojší lekár zjavne povedal Dani: „Pokračuj v tom, čo robíš.“

Jediným skutočným problémom pri všetkej jej chôdzi je to, že ju bolia kolená a chodidlá – čo nie je prekvapujúce, po viac ako tucte rokov nepoužívania – ale každým dňom sú silnejšie, hovorí.

Cieľom páru je podľa nich na Silvestra tancovať spolu bez záťaže.

Dani analyzovala, čo jej v tú noc pomohlo otvoriť sa Božiemu uzdraveniu. Hovorí, že pochopenie Božej povahy ako uzdravovateľa  a uvedomenie si, že si zaslúži Božie uzdravenie, jej nesmierne pomohlo.

„Vzdať sa neustáleho pocitu ako ‚Nie som na to dosť dobrý, alebo nie som ten typ človeka, ktorému by sa to stalo’…Myslím, že sa jednoducho bojíme ísť a povedať ‚ Áno, vôbec nie som dokonalý, ale som Božie dieťa a môžem byť uzdravený, ako môže byť uzdravený každý.“

Laurionovci tvrdia, že sa radili so svojím kňazom o tom, či je vhodné podeliť sa so správou o ich zázraku, a nechceli týmto príbehom v žiadnom prípade vyvolať senzáciu. Dani povedala, že dúfa, že jej zázrak pomôže naučiť ľudí, „ako veriť srdcom, nielen hlavou“.

„Skutočnosť, že všetko tak trochu spadlo do Veľkého týždňa a Veľkej noci, myslím, bolo Božie načasovanie,“ povedal Doug.

Dani je predovšetkým radostná a šťastná z novonadobudnutej mobility a dobrého zdravia. Jej rada? „Modlite sa vo veľkom.“ Svoje požiadavky v modlitbe nemusíte „tlmiť“, povedala. Boh má schopnosť urobiť čokoľvek, hovorí – všetko, čo musíme urobiť, je požiadať.

Cirkev už dlho uznáva, že Kristova schopnosť a ochota uzdravovať fyzické choroby ľudí pretrváva dodnes.

„Veľké množstvo chorých sa obrátili na Ježiša počas jeho verejnej služby, či už priamo, alebo prostredníctvom priateľov a príbuzných, s prosbou o obnovenie zdravia. Pán víta ich žiadosti a evanjeliá neobsahujú ani náznak výčitky za tieto modlitby,“ píše sa v Inštrukcii Kongregácie pre náuku viery z roku 2000 o modlitbách za uzdravenie.

Healyová a Cirkev uznávajú, že modliť sa a dôverovať Bohu, že prinesie uzdravenie, nevylučuje použitie lekárskej liečby.

„Samozrejme, uchýlenie sa k modlitbe nevylučuje, ale skôr podporuje používanie účinných prírodných prostriedkov na zachovanie a obnovenie zdravia, ako aj vedenie synov a dcér Cirkvi k starostlivosti o chorých, k pomoci na tele i na duchu a k snahe sa vyliečiť choroby.“

Healyová poznamenala, že liečenie často zahŕňa bežné lekárske prostriedky, ako aj Božiu milosť.

„Človek sa môže zotaviť oveľa rýchlejšie, ako lekári očakávali, alebo do takej miery, akú lekári neočakávali.“ Liečenie je veľmi často kombináciou prirodzeného a nadprirodzeného,“ povedal Healyová.

„Ale zázrakom by som to nazvala len vtedy, keď je to skutočne výnimočné, skutočne niečo, čo sa nedá medicínsky vysvetliť. Biblický význam zázraku je „mocný čin“… Evidentný prejav Božej moci. Nie je to teda tak, že by zázrak porušoval zákony prírody alebo niečo podobné, ale ako vidíme z našej ľudskej perspektívy, je to mocný čin, ktorý demonštruje nadprirodzenú moc Boha.“

„Z katolíckej perspektívy nie je dôležité ani to, že zázrak je medicínsky overený a nespochybniteľný… Dôležité je, že ten človek vie, že bol uzdravený a vie, že sa stretol s Pánom, a on to urobil, pretože ho miluje. To je kľúčová vec.“

Samozrejme, nie každý, kto sa modlí za zázračné uzdravenie, ho dostane od Boha. Ale Healyová nabáda k vytrvalosti v modlitbe, citujúc Kristove napomenutia, aby sme tak urobili.

„Neustále nás povzbudzoval, aby sme prosili, hľadali a klopali. Teraz, ak to robíme úprimne, Pán časom zmení naše modlitby a viac a viac zosúladí naše modlitby so svojou slávnou dobrou vôľou,“ povedala.

Diecéza Lansing široko zdieľala správy o údajnom zázraku, ale poznamenala, že katolíci by mali dospieť k vlastnému záveru o pravdivosti zázraku, informovaní vierou a rozumom. Nebolo začaté žiadne formálne diecézne vyšetrovanie.

„Katolíci informovaní vierou a rozumom môžu slobodne dospieť k vlastnému súkromnému úsudku, či sa v tomto prípade stal zázrak,“ povedal pre CNA David Kerr, riaditeľ komunikácie diecézy Lansing.

„Avšak v rámci diecézy Lansing je určite veľa takých, ktorí veria, že uzdravenie Dani Laurion bolo skutočne zázračné a sú z Dani a jej manžela Douga náležite nadšení, pričom sú tiež náležite vďační Bohu za jeho dobrotu a milosrdenstvo.“

Healyová povedala, že považuje vedeckú pravdivosť uzdravenia za menej dôležitú ako uznanie radosti a lásky, ktorú Boh daroval.

Zdroj: cna, Obrázok: tamtiež