Po jej smrti jej ľudia kládli na telo ružence. Sv. Gemma zomrela počas Veľkého týždňa
Iní sa pokúšali ukradnúť prameň vlasov, aby si ho ponechali ako relikvie. Pre tých, ktorí ju poznali, už bola svätou a proces blahorečenia bol len formalitou.
Gemma Galgani zomiera
Bola Biela sobota, 11. apríla 1903, v Lucce zomierala Gemma Galgani. Mala len 25 rokov, telo pohltila tuberkulóza, choroba, ktorá spôsobovala veľké bolesti, a hluchotu – komplikácie so zápalom ucha. Napriek tomu sa mladá žena, ktorá bola pred štyrmi rokmi obdarená stigmami, nelúčila so svetom strachom, ale vítala Ježiša pri bráne smrti.
Zomrela potichu okolo 13:00 hod a na jej tvári sa objavil jemný úsmev, po lícach jej stiekli dve slzy. Na Ježišovu žiadosť obetovala svoj život za kňazov, ktorí urážajú Boha počas slávenia Eucharistie.
„Vidíš, Ježišu? Nemôžem viac! Ak je to Tvoja vôľa, prijmi ma! Obetovala som Bohu všetko a všetkých; Nič viac nežiadam. Teraz sa pripravujem na smrť,“ zašepkala.
V posledných dňoch svojho života, a to bol Veľký týždeň roku 1903, vyzerala ako kostra pokrytá bledou pokožkou. Napriek svojej strašnej tenkosti bola veľmi ťažká a na jej nosenie boli pri starostlivosti nutní traja urastení ľudia. Sestry, ktoré sa o ňu starajú, počujú opakovane, aby zostala pokojná, Satan ju neopúšťa a nie je to ona, kto toľko váži.
Gemmine zápisky v čase choroby
Po smrti jej klerici i laici prikladali na telo ružence. Iní sa pokúšali ukradnúť prameň vlasov, aby si ho ponechali ako relikvie. Pre tých, ktorí ju poznali, už bola svätou a proces blahorečenia bol len formalitou. Vskutku – jej beatifikačný a kanonizačný proces trval tridsaťsedem rokov. Stala sa prvou svätou, ktorá zomrela a bola kanonizovaná v 20. storočí.
Počas poslednej choroby, ktorá trvala od 21. septembra 1902, sa zachovali jej zápisky a úvahy, ktoré môžu byť nápomocné pri prijímaní nepochopiteľného utrpenia a zotrvaní s Ježišom napriek bolesti, ktorú prežívame.
„Ak Ježiš umŕtvuje tvoje telo, je to vždy preto, aby očistil tvoju dušu. Buď poslušná, “počula raz od svojho anjela strážneho. Heslom svojho ťažkého života urobila heslo „sama jedna s Ježišom samým“.
„Často sa cítim sama, ale spoločnosť Ježiša je pre mňa mimoriadne dobrá. Najviac ako môžem, snažím sa dištancovať od všetkého na svete, ale všetko nachádzam. Utekám pred všetkými slasťami života a medzitým nachádzam potešenie také veľké, že sa cítim veľmi potešená. Neustále horím a chcela by som horieť stále viac. Trpím a chcela by som trpieť stále viac. Priala by som si, aby som mohla žiť, chcela by som zomrieť. Cítim, že milujem, ale koho milujem, tomu nerozumiem. Vo svojej veľkej nevedomosti cítim, že je to nesmierne dobro, veľké dobro: Ježiš,“ napísala.
Bojovníčka
Napriek opakujúcim sa chorobám a veľmi mladému veku bola Gemma skutočnou bojovníčkou. Každé utrpenie bolo nielen prijaté v pokore, ale okamžite ponúkané za obrátenie hriešnikov. Svedkovia jej života dosvedčili, že o nich často vyjednávala s Bohom.
Raz sa rozhodla ponúknuť mimoriadne bolestivé fyzické utrpenie za obrátenie jedného z ľudí, ktorých poznala. Pripojila sa k obeti s vrúcnou modlitbou a prosila Boha o zázrak. V čase tejto prosby zažila vnútorný rozhovor a Ježiš sa jej smutne priznal, že nevidí žiadnu šancu na obrátenie tohto muža.
Je zaujímavé, že Ježišov názor Gemmu neodradil! Obrátila sa k Márii ako k tej, ktorej Ježiš nebude môcť odmietnuť. Boj za obrátenie pokračoval, Gemma neprestala ponúkať svoje utrpenie a modlitby a bola vypočutá! Muž, o ktorom vyjednávala s Bohom, prišiel v slzách a priznal: „Musím ísť na spoveď. Pomôž mi“.
„Chcem Ťa nasledovať za cenu utrpenia a chcem to vážne; nie, Ježišu, nechcem ťa unavovať svojím vlažným správaním ako doteraz; asi sa ti to hnusilo. Preto som sa rozhodla: zbožnejšia modlitba, častejšie prijímanie. Ježišu, chcem trpieť, trpieť pre Teba. Vždy s modlitbou na perách. Často zlyháva ten, ktorý často robí rozhodnutia,“ poznamenala.
Sme Kristovi učeníci, ktorí veľa trpeli
„Pamätajme, že sme Kristovi učeníci, ktorí tak veľa trpeli. Nie, nestačí mať kríž pred očami, niesť ho, treba ho mať v srdci. Poďme spolu a postavme sa pred ukrižovaného Ježiša, pozrime sa na neho: je vyvýšený na kríži.“
Keďže Kristus je pribitý na kríž, nesťažujme sa, ak ešte musíme stáť pri Jeho nohách. Ó môj úbohý Ježiš! Chcela by som mať srdce zo všetkých sŕdc najviac zamilovaných do Teba, aby som ťa milovala a pomáhala Ti.
Aj tak ti ponúkam všetku silu môjho úbohého tela a všetky pocity môjho úbohého srdca. Nikdy sa nestane, že by sme Ježiša nechali na ceste na Kalváriu samého. Budeme s Ním nielen na ceste na Kalváriu, ale aj na kríži a počas smrti.
Bežme spolu ku krížu a navyše k novým krížom. Spoločne ich objímme a zvoláme: Ó, svätý kríž, pamätajúc na bezhraničný cit, s akým ťa Ježiš prijal, chceme urobiť pevné rozhodnutie, že sa od teba už nikdy nevzdialime,“ napísala vo svojich autobiografických poznámkach.
„Ježišu, dovoľ mi čerpať z Tvojho umučenia“
„Ó, Ježišu, som plodom tvojho umučenia, mladým prívalom tvojich rán. Ó, Ježišu, hľadaj lásku ku mne, lebo ja ju už nemám, ukradol si mi srdce. Vždy mi hovoríš, že kto trpí, miluje a dávaš kríž tým, ktorých miluješ. Správaš sa ku mne tak, ako sa tvoj Otec správal k tebe.
Ježišu, dovoľ mi čerpať z Tvojho umučenia až do poslednej kvapky. Daj mi z toho trochu. Ježišu, neopúšťaj týchto úbohých hriešnikov. Som pripravená urobiť čokoľvek. Zomrel si na kríži, nech tam zomriem aj ja. Všetko sú to vaše deti – ak sú to vaše deti, neopúšťajte ich.
Chcem ich všetkých zachrániť, ó Ježišu. Ak ich opustíš, už niet nádeje. Nemala by som kvôli nim trpieť? Preto si ma vezmi. Máme veľa hriešnikov, ale málo ľudí, ktorí sa obetujú … “.
Zdroj: Modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež
