Môj syn s downovým syndrómom

Svedectvo pána Patryka Jakiho
Svetový deň ľudí s Downovým syndrómom sa už usídlil v našich mysliach ako niečo známe. Pri tejto príležitosti by som sa s vami rád podelil o moju úvahu. Pred viac ako 7 rokmi sa nám narodil syn Radzio. Povedali nám, že možno nebude chodiť, možno nebude môcť rozprávať, možno sa nebude vedieť vyzuť a obuť. Zatiaľ so mnou nielen chodí ale i behá a trénuje vo futbalovej škole. Navyše nielen rozpráva, ale každý deň mi rozpráva, čo robil v škole. A akoby toho nebolo málo, dokáže sa so mnou nielen obuť a vyzuť, ale dokonca aj uvariť jednoduché jedlá.
Výskum uskutočnený v USA ukazuje, že vyše 90% ľudí s Downovým syndrómom je šťastných (aj keď majú objektívnejšie ťažkosti ako zdraví ľudia). Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že odobrať im právo na život je nesprávne. Ľudia s DS nie sú takí agresívni ako niektoré LGBT organizácie. Nikto im nedáva žiadne špeciálne práva. V školách pre nich nemajú špeciálne hodiny o tolerancii – aj keď s tým sú stále problémy. Nehovoriac o známom výraze „YOU Down!“
Píšem, aby som si pripomenul, koľko problémov máme v spoločnosti s toleranciou, nie voči agresívnym menšinám, ale ľuďom, ktorí sú pokojní a chcú len šťastie.

Zdroj: Otec Patryk Jaki

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *