Zverili sme dcérku Panne Márii a bl. Alvarovi Del Portillo

Viem, že je veľa ľudí, ktorí sa za mňa toľko modlili, ktorí ma milujú. Preto vidím, že musím pomáhať druhým – hovorí 20-ročná Cristina.

„Vidím Boha veľmi blízko… Práve tu,“ povedal mi Pepe Moreno a položil ruku meter od tela svojej dcéry. On a jeho manželka Maite Alonso nikdy nepochybovali o tom, že Boh Cristinu uzdraví. Nikto iný tu nádej nemal.

Cristina ukončila prvý ročník pedagogického štúdia, no rozhodla sa, že sa chce predsa len venovať divadelnému umeniu. Prihlásila sa na prestížnu akadémiu divadelných umení ESAEM (Escuela Superior de Artes Escénicas de Málaga), ktorú založil a riadi známy herec Antonio Banderas, ktorý tiež pochádza z Malagy. Odišla teda bývať k babičke.

14. januára 2021 opustila ESAEM a išla chytiť autobus. Ako sa to presne stalo, nie je známe, no zrazilo ju auto idúce vysokou rýchlosťou. Telo dievčaťa odhodilo 15 metrov ďaleko. Bol to strašný moment, zlomok sekundy… Cristina utrpela mnoho poranení orgánov a upadla do kómy, ktorá trvala niekoľko týždňov.

Bl. Álvaro del Portillo

Prozreteľnosť zabezpečila, že v čase nešťastia prechádzala okolo lekárka z jednotky intenzívnej starostlivosti. Práve prišla vyzdvihnúť svojho syna, ktorý bol Cristinin priateľ. Lekárka poskytla dievčaťu prvú pomoc. Potom ju sanitka previezla do Oblastnej fakultnej nemocnice v Malage.

Svet bol vtedy uprostred pandémie COVID-19. Nemocnica mala veľkú jednotku intenzívnej starostlivosti pre veľké množstvo pacientov nakazených koronavírusom, ktorí prichádzali každý deň. Keď Cristina prišla, nehybná a zjavne odsúdená na smrť, podarilo sa jej obsadiť jediné voľné lôžko pre pacientov bez koronavírusu.

Cristinini rodičia, Pepe a Maite, našli nemocničného kňaza, kaplána don Ramona Burgueña, ktorý dievčaťu udelil sviatosť pomazania chorých. Pepemu povedal: „Zverte Cristinu blahoslavenému Álvarovi del Portillovi. Poznáte ho?“

Pepe sa spýtal: „Ste z Opus Dei?“ Kňaz odpovedal: „Nie, ale na jeho príhovor som dostal veľkú milosť.“

Panna Mária radosti

Od tej chvíle sa za Cristinu začalo modliť veľa ľudí z celého Španielska a iných krajín. Pepe neustále informoval o stave svojej dcéry: „Teraz pohýbala rukou, teraz hýbe prstami, teraz môže hýbať nohami, teraz otvorila oči, ale nehovorí …“ atď.

Zverili sa aj Panne Márii Radosti. Doma majú malú, bielu sošku Márie s Ježiškom, ktorý je v bezpečí a šťastný v maminom náručí.

Cristinini rodičia sa nikdy necítili osamelí – napriek dlhým dňom a dlhým bezsenným nociam s Cristinou.

Rodičia hovoria, že najzaujímavejšie na tom bolo, že Cristina nerozprávala, nechodila, nepočula, nejedla a hýbala iba jednou rukou, no keď sme sa modlili, inštinktívne odpovedala na naše modlitby. Veľmi nás to povzbudilo.”

Čo hovorí Cristina?

Cristina sa konečne prebudila z kómy a robí pokroky smerom k úplnému uzdraveniu. Rozprávali sme sa s ňou – je to živelná, odhodlaná mladá žena a bojovníčka.

“Cristina, čo si myslíš o tom, čo sa ti stalo?”

„Zaujímalo by ma, prečo sa mi to stalo,“ hovorí. Prečo mi to vzalo dva roky života? Neviem ešte.”

Povedal som jej, aby poprosila Ducha Svätého ako slepý muž v Jerichu: „Pane, daj mi vidieť!“ Veď porozumenie je jedným z darov Ducha Svätého.

Cristina vyrastala v katolíckej rodine, navštevovala katolícku školu, ale nepraktizovala svoje náboženstvo. Bola som neveriace dievča. Keď som bola s rodičmi doma, chodila som na svätú omšu v nedeľu, aby som ich potešila – spomína.

Od nehody som sa vrátila k náboženskej praxi. Viem, že je veľa ľudí, ktorí sa za mňa toľko modlili, ktorí ma milujú. Preto vidím, že musím pomáhať druhým – hovorí.

Pýtam sa, ako to urobí. Teraz som sa vrátila k pedagogickému štúdiu, chcem sa špecializovať na špeciálnu pedagogiku, aby som sa postarala o tých najnúdznejších, fyzicky aj psychicky – hovorí.

Cristina hovorí sebavedomo a pevne a pozerá sa mi do očí. Herectva a spievania sa nechce úplne vzdať, no to nie je momentálne jej priorita. – Okrem toho, – dodáva – chcela by som sa vydať a mať sedem detí …

Cristina hovorí s istotou dvadsaťročných mladých ľudí. Má veľa snov, je šťastná a stále sa usmieva. Úsmev tohto rozhodného a nežného dievčaťa mi zostane dlho v pamäti.

Zdroj: Aleteia, Obrázok: tamtiež