Pán sprevádzal svoje nevesty z Ukrajiny
Pred vypuknutím vojny na Ukrajine sestry María, María Jesús a Antonia z Misionárok Kongregácie svätého Dominika viedli mimoškolský program v Kyjeve. Tieto tri osôbky evakuovali minulý týždeň a Pápežským misijným dielam povedali príbeh svojich posledných hodín pred odchodom z Ukrajiny.
Sestra Antonia Estrada, (85), založila pred 25 rokmi „detský domov“, škôlku a ekumenické centrum pre deti, kde ponúkajú mimoškolské aktivity. V priebehu rokov sa v centre starali o tisíce ukrajinských detí rôznych vierovyznaní, kým Rusko nezačalo 24. februára inváziu.
„O 5:30 mi volá Nastia, moja spolupracovníčka, a hovorí mi, že bombardujú vedľa jej domu,“ povedala sestra María Mayo (72), ktorá slúžila na Ukrajine 10 rokov.
Sestrička vysvetlila, že krátko nato jej sestry z komunity povedali, že konzul práve zavolal, „upozorňujúc, že situácia sa úplne zmenila, že nemôžeme zostať, či sa nám to páči alebo nie, musíme odísť.
“A krátko nato volal veľvyslanec Španielska na Ukrajine a povedal, že situácia je naliehavá. Že o pol hodiny musíme byť na ambasáde,“ povedala.
Sestra Antonia potom išla narýchlo zbaliť kaplnku: „Tam som zistila, že máme veľa konsekrovaných hostií. A hovorím si: ‚Môj Bože! Čo mám robiť? Toto všetko nemôžeme prijať, čo mám s tebou robiť, Pane? No, poď, ideš aj Ty. Poďme, vezmem ťa so sebou.“
Preto sa rozhodla, že posvätné Hostie veľmi starostlivo zabalí a vezme so sebou: „Ježiš nás sviatostne sprevádzal celú cestu.“
Sestry nazvali svoj let „exodusom“.
Dorazili na španielsku ambasádu v Kyjeve, kde bol veľký zmätok, pretože hoci bolo zaregistrovaných 137 Španielov, neskôr sa ich objavilo 309. „Veľvyslanectvo vynaložilo maximálne úsilie, aby prijalo registrovaných aj neregistrovaných,“ povedala rehoľníčka a dodala, že „ich práca bola bezchybná.“
„Som tu (v Španielsku) a nechcem tu byť. Chcem byť v Kyjeve, ale nemôžem,“ povedala sestra Mária.
„Veľvyslanectvo nám dlho hovorilo, že musíme odísť, ale vždy sme sa bránili, pretože by sme misiu nikdy neopustili,“ povedala sestra Mária, keďže tri sestričky slúžiace v Kyjeve boli spolu aj v Demokratickej republike Kongo, kde poskytli útočisko na misii pre cudzincov v oblasti a koordinovali evakuáciu s Grupo Especial de Operaciones, španielskou policajnou taktickou jednotkou, pričom sa rozhodli zostať.
Sestry povedali, že sa vrátia „hneď“ na Ukrajinu, ale že chcú byť tam, kde sú „najužitočnejšie“ a môžu „najlepšie pomôcť“. „Vzali nás odtiaľ, pretože sme staré a nechceme byť prekážkou (v krajine vo vojne),“ povedala.
Počas evakuácie „sme odišli (z misie) a sirény sa rozozvučali, aby sme išli do krytov. Išli sme hľadať cesty, vedľajšie cesty, dokonca aj poľné cesty. Veľakrát sme museli ustúpiť na krajnice, aby mohli prejsť sanitky s ranenými, nákladné autá s vojakmi, s vojnovým materiálom…“
Na ceste našli aj veľa solidarity. V parkoch dávali ľudia na oheň veľké hrnce s vodou, aby sa každý, kto prechádzal okolo, mohol napiť niečoho horúceho a tiež niečo zjesť.
„Sú tu gestá dobrej vôle od obyčajných ľudí, že sme všetci spolu, a tam ste videli, že sme Božie deti na ceste, bez toho, aby sme vedeli o vojnách, sme ľudia hľadajúci mier,“ povedala sestra Mária.
Sestričku bolelo, keď pri odchode do Poľska videla, že „ženy s deťmi v náručí, naše deti z Kyjeva, zostali pozadu. A modlili sme sa Anima Christi, pretože Boh šiel s nami. A Boh je s nami.“
„Zlomilo mi srdce, keď som videla, že ja môžem odísť a videla som všetkých ľudí, ktorí tam čakali,“ povedala Antonia.
Zdroj: catholicnewsagency, Obrázok: Tamtiež
