Štyri kríže, ktoré zachránili celý môj život
Ako stále viac a viac pociťujem, aký podstatný je kríž pre ľudský život, nemôžem si nevšimnúť, že vo svojom živote viery ma na každom kroku povolal Kristus na kríži. Prvý krucifix, ktorý mi zachránil dušu, bol vo svätyni, kde sa zjavila Panna Mária Guadalupská.
Bola to veľmi veľká chvíľa, keď na mňa a priateľa zasyčala stará Mexičanka pred krvavým, realistickým krucifixom v životnej veľkosti na kopci Tepeyac.
Na strednej škole som sa zatúlal ďaleko od viery a po prvom ročníku na Arizonskej univerzite sme sa s priateľom vybrali na výlet do Mexika. Prehliadka Mexico City, na ktorej sme boli, urobila neplánovanú zastávku na ceste k pyramídam a na hodinu zaparkovala pri bazilike Panny Márie Guadalupskej. S polovičným záujmom sme sa túlali po mieste a vydali sa do kopca zabiť čas. Realistický krucifix v tamojšej svätyni sa mi zdal absurdný, tak som si z toho urobil hlúpy vtip a obaja sme sa zasmiali. Vtedy sa stará žena predo mnou otočila, pozrela na mňa s hlbokým odporom v očiach a zasyčala na mňa ako mačka. Vyzerala ako moja vlastná oddaná mexická babička a jej prudká reakcia bola tým najosobnejším a najautentickejším náboženským svedectvom, aké som kedy v živote dostal. Prenasledovalo ma to celé mesiace potom. Teraz ma to tiež ešte stále prenasleduje. Prinútilo ma to však premýšľať a stal sa mojím prvým krucifixom.
Druhý krucifix bol ten na univerzite, ktorú som navštevoval v San Franciscu. Čoskoro po návrate z Mexika som išiel na nočnú svätú omšu v malej kaplnke pod obrovským krucifixom a bol som zvedavý, čo sa stane. Prostredníctvom pozoruhodnej série udalostí som prešiel do programu Great Books, ktorý založil otec Joseph Fessio z Ignatius Press. Keď som sa do neho zapísal, nevedel som, že je katolícke. Ale čoskoro som bol ponorený do komunity študentov, ktorí každý večer chodili na svätú omšu, a tak som išiel s nimi. Vrátil som sa k spovedi a stal som sa praktizujúcim katolíkom, ktorý miloval ideály Katolíckej cirkvi, ale nepoznal Ježiša, nechápal, prečo musel zomrieť. Nevedel som čo má so mnou spoločné jeho smrť. Ale bol tam krucifix, ktorý zaberal stenu kaplnky ako obrovský otáznik vznášajúci sa v tme.
Tretí krucifix bol ten, do ktorého som náhodne kopal počas môjho prvého profesionálneho písania. Vo svojom prvom spisovateľskom zamestnaní som pracoval pre Gjona Sinishtu, sakristiána v majestátnom starom kostole v San Franciscu. Korpus krucifixu, ktorý bol väčší ako v životnej veľkosti, mal pod pracovným stolom. Gjon utiekol z komunistického Albánska a slávnostne sľúbil, že povie svetu o prenasledovaní tamojších katolíkov. Najal ma na pomoc. Lámanou angličtinou čítal pozoruhodné príbehy o kňazoch, biskupoch a rehoľných sestrách zabitých a mučených pre svoju vieru a o hrdinoch, akým bol otec Simon Jubani, ktorý si zachoval svoju vieru aj roky na samotkách. Mojou úlohou bolo vyhladiť mu angličtinu. Rok strávený v zahraničí s dominikánmi v Oxforde mi pomohol objaviť význam ukrižovania. Práca s Gjonom preniesla tieto znalosti z mojej hlavy do môjho srdca. V jednom príbehu vojaci vyplienili dom Albánca a vzali mu všetky náboženské knihy a obrazy. Keď vojaci odchádzali, muž za nimi kričal: „Tu je jeden kríž, ktorý mi už nikdy nevezmete,“ a smelo urobil znamenie kríža. Urobilo to na mňa obrovský dojem, že som celé hodiny sedel a písal tieto veci s Kristovým obrovským zraneným telom pri mojich nohách.
Štvrtý je valentínsky krucifix, ktorý som kúpil svojej priateľke April. Bolo to vo februári 1990, keď som išiel autobusom do centra mesta do kníhkupectva Dcér sv. Pavla hľadať darček a našiel som nástenný krucifix, o ktorom som si myslel, že by sa April páčil – ale stál až 70 dolárov. Na vysokoškoláka s brigádou to bolo veľa peňazí. Výdavky som odôvodnil slovami: „Toto bude na stene môjho domu po zvyšok môjho života. A na stene mojej spálne je skutočne dodnes. Prežíva so mnou všetko.
Bol tam, keď prišlo deväť detí a zobudili nás na ich narodeniny a Vianoce. Bol tam, keď som dostal výpoveď z mojej prvej práce. Bol tam cez potraty a rodinný nepokoj a bol osvetlený svetlami sanitky, ktorá prišla po April po tom, čo vlani v decembri utrpela masívnu mozgovú príhodu.
A teraz už viem, prečo Mexičanka nezniesla môj zosmiešňujúci pohľad na krucifix: Je to najdôležitejšia vec na svete. Je to miesto, kde sa stretávame s Bohom, kde žijeme, v utrpení a láske – pretože tam bol pribitý Kristus, aby sa s nami stretol.
Zdroj: Modlitba.sk, Aleteia, Obrázok: Aleteia
