Zázrak uzdravenia na príhovor sv. Bakhity
Zázrak uzdravenia sa udial iba desať dní po blahorečení Bakhity a týkal sa úplného uzdravenia ženy z Brazílie, menom Eva da Costa, ktorá bola postihnutá diabetickými vredmi na nohách. Zázrak sa udial 27. mája 1992 v brazílskom Santose.
Príbeh Evy da Costa je pôsobivý. Narodila sa v Iguape v štáte São Paulo (Brazília) 1. januára 1931. V dvanástich rokoch opustila rodinu, aby si mohla zarobiť na živobytie ako slúžka a upratovačka. V devätnástich sa vydala za Yozira Onishi. Narodili sa im štyri deti, dvaja chlapci a dve dievčatá, ktoré po rozvode páru zostali v jej starostlivosti. Aby Eva vychovávala svoje deti a nechala ich študovať, pracuje pracovala vo dne v noci so závažnými následkami na zdraví, ktoré už i tak podkopávala cukrovka. V roku 1976 na svojom pracovisku upadla do kómy pre nadbytočný cukor v krvi. V roku 1980 sa začínajú začali prvé príznaky vážneho degeneratívneho ochorenia, ktoré spočiatku postihuje postihli jej ľavú nohu, a potom i pravú: intenzívne pálenie v lýtku, ktoré postupne silnelo.
Ubiehajú mesiace a pálenie naberá na sile veľkými bolesťami, objavuje sa hnis a opuch. Eva má so svojou rodinou málo peňazí a veľa problémov. Pracuje a nemá čas sa liečiť. Keď sa straty vedomia a bolesti stanú neznesiteľné, ide na pohotovosť do nemocnice, kde jej službukonajúci lekár predpíše kortizónovú masť, ktorá sa ukáže ako zbytočná. Lekár mestskej nemocnice stanovuje túto diagnózu: „ekzém, myotická dermatitída s diabetickými vredmi.“ Pre iného lekára je to „infikovaný ekzém“. Diagnóza špecialistu z roku 1991 zdôrazňuje: „Ulcerácie infikovali dolné končatiny u pacientky s chronickou nedostatočnosťou venózneho obehu, obezitou a arteriálnou hypertenziou.“ Prognóza je ťažká a plánuje amputáciu pravej nohy, pretože sa objavujú prvé príznaky gangrény. Na oboch nohách sú rany také hlboké, že je možné vidieť kosti.
Eva da Costa kupuje za pár úspor masti, ktoré sú nanič, a v okamihu zúfalstva ich vyhodí. Má nastúpiť do nemocnice, ale keďže nie je z čoho žiť, z nevyhnutnosti pokračuje v práci. Je apríl 1992. Zatiaľ o tom nevie, ale všetko sa zmení v piatok 24.-ého., keď prijme návštevu sestry z kanosiánskej komunity v Santos. Volá sa Regina dos Santos a navštevuje známych pacientov. Eva ju prijme, povie jej o svojich trápeniach a ukáže nohy. Rehoľníčka je ohromená. Neskôr spomína: „Najmä rany na pravej nohe boli obrovské a videla som jej kosť.“
Sestra Regina nevie urobiť nič lepšie, ako pozvať Evu na modlitbovú stredu, ktorú skupina starších žien zorganizovala v katedrále pri príprave a poďakovaní za blahorečenie Matky Jozefíny Bakhity. Je to deviatnik, ktorý sa koná každú stredu od 29. apríla do 24. júna. Na každom stretnutí sestra Regina číta niektoré epizódy zo života sudánskej svätice, potom sa modlí ruženec a modlitba príhovoru.
Eva je chorá a nie vždy sa dokáže zúčastniť modlitby. Ale v stredu 27. mája tam je. Sestrička číta epizódy hovoriace o mučeniach, ktoré utrpela Bakhita: bitky, bičovanie, tetovanie soľou… Na Evu da Costa to urobí dojem. Hlboko sa jej dotkne, keď počuje o týchto utrpeniach, ktoré sú veľmi podobné tým jej. Inštinktívne ju to vedie k jej vlastným nohám. V tichosti sa modlí a pokorne prosí o pomoc: „Bakhita, ty, ktorá si tak veľmi trpela, prosím uzdrav moje nohy.“ K uzdraveniu došlo v tomto okamihu, hneď na mieste.
Eva to nikomu nehovorí, ale po príchode domov jej najmladší syn poznamenáva, že jeho matka sa správa, akoby už nemala problémy s nohami. Kladie jej otázky a ona mu rozpráva, čo sa stalo počas modlitby v katedrále. Ani jeden z nich zatiaľ nevyslovuje žiadnu hypotézu. Ale keď sa v najbližších 24 dvadsiatich štyroch hodinách rany zatvoria, zdravá koža pokrýva boľavé nohy, už veria, že sú svedkami zázraku. Naďalej nikomu nič nehovoria. Nasledujúcu stredu 3. júna sa vracia na novénu v katedrále. Počká na koniec modlitby, zavolá sestru Reginu bokom a ukáže jej uzdravené nohy. Sestra, ktorá si dobre pamätá, čo videla len pár týždňov predtým, začne klásť otázky, ale rozptyľujú ju niektoré ženy, ktoré ju žiadajú robiť iné veci.
Nasledujúcu stredu sa Eva vracia do katedrály. V kostole je takmer osemdesiat žien a veľa ľudí, ktorí sú tam náhodne alebo prišli počúvať o novej africkej blahoslavenej. Prítomná je aj sestra Maria Luisa Leggeri, ktorá s veľkou horlivosťou hovorí o Bakhite, jej úžasnom živote a mnohých milostiach a zázrakoch, ktoré sa dejú na jej príhovor na celom svete. Vedená týmto nadšením, Eva da Costa vstáva, rozpráva svoj príbeh a ukazuje svoje uzdravené nohy. O zázraku sa tak dozvedia všetci prítomní.
Zdroj: Moditba.sk, Obrázok: Aleteia
