Drahí kňazi, je čas na Váš najväčší zásah v dejinách Cirkvi

V posledných týždňoch sme svedkami toho, ako viac biskupov obnovilo povinnosť nedeľných omší vo svojich diecézach, ale ak sa očakávalo, že sa všetci vrátia rovnako ako pred obmedzeniami COVID-19, mali by sa pripraviť na sklamanie. Niektorí katolíci majú pocit, že sa s nimi za posledných 16 mesiacov zle zaobchádzalo a ignorovali ich, a nijako sa neponáhľajú vrátiť sa do lavíc kostola. V tejto fáze nestačí, aby kňazi nečinne sedeli a dúfali v ich návrat. Je načase, aby pastieri vyšli von a našli stratené ovečky.

Po prvé, duchovenstvo musí priznať, že s mnohými veriacimi sa od marca 2020 zle zaobchádza. Jednu nedeľu minulého roku som sa dostavil na omšu, aby mi oznámili, že kostol je už „plný“. (Táto politika bola výsledkom výkonného príkazu guvernéra Virgínie. Ten istý guvernér, mimochodom, uznal za vhodné podpísať hrozné zákony o potratoch-na Veľký piatok.) Keď mi bolo povedané, že už nie je miesto, očakával som, že sa budem aspoň pozerať na omšu zvonku, napriek tomu mi bolo povedané, že dvere musia byť počas omše zatvorené a zamknuté. Preto som radšej zostal vonku a prečítal som si na svojom telefóne evanjelium dňa a počúval zvuk zvonov, aby som kľakol na betón počas premenenia. Keďže som sa nemohol plne zúčastniť, nechcel som nazerať cez okná zvonku a pozerať sa dovnútra, počúval som – alebo sa o to aspoň pokúšal. Toto úsilie by mohlo opísať situáciu mnohých katolíkov v roku 2020.

Veci sa, samozrejme, zhoršili. V roku 2020 trpelo mnoho katolíkov bezcharakternosťou a bezcitnou ľahostajnosťou prelátov. Niektoré kostoly boli celé mesiace zatvorené. Mám priateľov, ktorí museli veľa mesiacov čakať na pokrstenie svojej prvorodenej dcéry. Aj keď bolo sväté prijímanie opäť povolené, moja priateľka sa spýtala kňaza, či môže prijať prijímanie na jazyk, a bola kritizovaná za jej žiadosť. Všetko to bolo odôvodnené vágnymi apelmi na „obozretnosť“, čo znamenalo – ako sa ukázalo – nechodiť na omšu.

Po druhé, duchovenstvo by malo vyjadriť ľútosť nad tým, že mnohí veriaci boli počas pandémie ignorovaní. Mnohí veriaci sa čudovali, prečo im ich farári nikdy nevolali cez telefón, aby zistili, ako sa majú. Prečo nezavolať farníkom v čase, keď bolo sviatostí nedostatok, a strachu a zmätku stále viac? Všetko bolo zatvorené, no telefónne linky boli otvorené. Každý farník mal dostať telefonát. To sa nestalo.

Kňazi, zdvihnite telefón. Ak vás nenapadá nič iné, povedzte, že sa ospravedlňujete. Je to akási irónia katolicizmu, keď laici často hovoria kňazom: „Je mi to ľúto“ alebo „Je mi to veľmi ľúto“, ale len zriedka sa stane opak. Je to perfektná príležitosť, ako to urobiť. Buďte pripravení počúvať niektorých veľmi frustrovaných farníkov, ktorí sa cítili opustení posledných 16 mesiacov. Buďte pripravení byť empatickí, pretože táto empatia môže znamenať rozdiel v tomto aj v budúcom svete.

Môžem k tejto poznámke urobiť ešte jeden návrh pre kňazov, ktorí si to prečítajú? Prosím, postavte sa do radu na spoveď. Som 50-ročný praktizujúci katolík a nikdy som nevidel kňaza v rade na spoveď. Moje deti ma vidia ísť na spoveď a má to silný vplyv. Prečo nestojíte v rade a ešte viac nezapôsobíte na svoju farnosť?

A tým sa dostávam k ďalšiemu bodu. Po tretie, musíme sa znova dozvedieť o dôležitosti sviatostí. Za posledných 16 mesiacov sme videli sviatosti nielen odoprené, ale aj so strašnou nonšalanciou zadržané, čo niektoré konkrétne situácie ešte viac zhoršili. Týždne alebo mesiace alebo viac ako rok chodili deti bez krstu, tínedžeri bez birmovania, takmer každý bez svätého prijímania, takmer každý bez spovede, páry bez manželstva, mladí muži bez vysviacky a chorí odchádzali bez zaopatrenia.

Musíme znova získať lásku k siedmim sviatostiam, ktoré Kristus ustanovil pre večný život. Prosím, pomôžte nám. Poučte nás prosím o kráse a radosti zo sviatostí.

Posledná vec pre kňazov. Viem, že mnohí z vás boli počas tohto všetkého hrdinskí a mimoriadne charitatívni a mnohí z vás boli neúnavne kreatívni. (Myšlienka mojej spovede cez okno v aute mi napadne a vždy si na to budem pamätať)

V mojom živote je veľa kňazov, ktorých mám výsadu nazývať priateľmi. Význam kňazstva je nesmierny. Ak by som sa mal snažiť celý život, nemohol by som sa priblížiť k odmene kňazom, s ktorými som sa v živote stretol. Neberte preto vyššie uvedené ako nič iné ako konštruktívne rady hriešnika v lavici. Úprimne sa snažím pomáhať takou láskou, akú mi Boh dá. Uisťujeme vás, že každý z vás kňazov je a zostane v modlitbách pomerne veľkej katolíckej rodiny nielen na Floride, ale i vo svete. Zachovajte nás, prosím, aj Vy vo svojich modlitbách.

Zdroj: ncregister.com, Obrázok: Tamtiež

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *