Smrť s Korunkou Božieho milosrdenstva je iná

Odkedy si pamätám, môj otec sa vždy modlil. Jeho obľúbenou modlitbou bola Korunka Božieho milosrdenstva.  Každý deň sa ju modlil a ignoroval skutočnosť, že počas hodiny milosrdenstva sme občas mali návštevu. Ospravedlnil sa im a povedal: „Sú tri hodiny, teraz sa budem modliť.“ V takýchto chvíľach som ho obdivovala, že má dosť viery na to, aby povedal: „Boh nadovšetko“.

Tento rok môj otec veľmi ochorel a podstúpil náročnú operáciu. Mnoho komplikácií malo za následok vyčerpanie tela, dni a noci utrpenia, zápal pľúc a nakoniec smrť.

Nikdy nezabudnem na deň, keď otec opustil tento svet. Milosrdný Ježiš sa o všetko postaral. Len niekoľko hodín pred smrťou dostal môj otec pomazanie chorých a Ježišovo telo. Duša môjho otca bola čistá a Kristus v nej žiaril vo forme Hostie.

Pán Ježiš aj mňa a mojich súrodencov pripravil na odchod nášho milovaného otca. Sledovala som, ako môj otec trpí a začal sa zmierovať s Božou vôľou.

Požiadala som Pána, aby mi umožnil byť prítomná pri smrti môjho otca, a Boh ma vypočul. Otec si zachoval triezvosť a pokoj v srdci až do konca. Niekoľko minút pred smrťou si povzdychol: Ježiš.

Som si istá, že vtedy ho sám Ježiš priviedol na druhú stranu. Milosrdný Ježiš plní svoje sľuby – neopúšťa nikoho, kto sa uchyľuje k jeho milosrdenstvu.

Niekoľko dní po otcovom pohrebe som sa chcela pomodliť Korunku. Potom som si však uvedomila, že neviem, ako ju povedať. Keď som odchádzala z kostola, všimla som si časopis „Milujte sa!“ na stolíku, a keď som ho otvorila, uvidela som nápis:

„Ako sa modliť Korunku Božieho milosrdenstva?“

Nebola to pre mňa obyčajná náhoda. Verím, že Boh viedol všetko. Odvtedy Korunku recitujem a nachádzam v nej útechu. Modlia sa so mnou moje deti, moja sestra a moja rodina.

Povzbudzujem všetkých, aby si vo svojom uponáhľanom živote našli čas na modlitbu – rozhovor s Bohom. Modlime sa, aby k nám, keď ležíme na smrteľnej posteli, prišiel milosrdný Ježiš, aby sme v tejto hodine úzkosti, bolesti a neistoty neboli sami.

Modlime sa, aby bol tento okamih pre nás radostný a aby sme boli plní viery, že neumierame, ale že prechádzame do večného života.

Ďakujem milosrdnému Bohu a blahoslavenej matke za všetky milosti, ktoré sa mi dostali, obzvlášť za môjho otca, ktorý ma naučil prijímať utrpenie s pokorou a vždy dávať Boha na prvé miesto.

Zdroj: Barbara B., Milujcie sie, Obrázok; tamtiež