Blažená Matróna Moskovská

Blažená Matróna (Matróna Dimitrijevna Nikonova) sa narodila v r. 1885 v dedine Sebino neďaleko známeho Kulikovho poľa. Jej rodičia, Dimitrij a Natália, boli roľníkmi. Mali štyri deti: dvoch synov – Ivana a Michaila, dve dcéry – Máriu a Matrónu. Matróna bola najmladšia. Ešte pred jej narodením mala jej matka prorocký sen – videla svoju ešte nenarodenú dcérku, ktorá ako biely vták s ľudskou tvárou a zatvorenými očami sadla na jej pravú ruku. Aj keď sa dievčatko narodilo slepé, matka milovala svoje „nešťastné dieťa“.

Sväté Písmo hovorí, že Boh si vyberá Svojich služobníkov ešte pred ich narodením. „Skôr, ako Som ťa utvoril v živote matky, poznal Som ťa, – hovorí Jeremiášovi. – Skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil Som ťa“ (Jer 1,5). Tak aj Matrónu Boh vybral k výnimočnej službe hneď na počiatku, naložiac kríž na jej plecia, ktorý s pokorou niesla celý svoj život. Aj jej samotný krst prebiehal výnimočne. Kňaz, otec Vasilij, ktorý ju krstil, a veriaci, ho považovali za svätého a spravodlivého človeka, povedal: Mnohých som pokrstil, ale také niečo vidím prvý krát. To dieťa bude sväté“. Lebo vo chvíli, kedy ju ponoril do vody, nad dieťaťom sa vzniesol voňavý ľahký dym.

Matróna sa nenarodila iba slepá, ale ona vôbec nemala oči. Jej očné jamky boli, akoby zarastené viečkami tak, ako u toho bieleho vtáka, ktorého videla jej matka vo sne. Boh jej však zato dal duchovný zrak. Od detstva mala Matróna dar modlitby a vo veku sedem-osem rokov sa u nej objavil aj dar predpovedania a uzdravovania chorých. Rodičia si čoskoro všimli, že ich malá dcérka sa rada modlí. Hoci bola úplne slepá, s Pannou Máriou a so svätými zobrazenými na ikonách sa rozprávala tak živo, akoby ich videla stáť priamo pred sebou.

Jedného dňa napomenula mama Natália svoju 6-ročnú dcéru: „Prečo nenosíš krížik, ktorý si dostala pri krste?“
Malá si rozopla košieľku so slovami: Ale, mama, veď ja mám svoj kríž tu,“ a ukázala na hruď. Čo matka vtedy nemohla pochopiť, porozprávala Matróna neskôr jednej svojej dôverníčke.
Hovorila o tom, ako do ich malej chatrče raz prišiel jeden starý muž, ktorý bol smädný a prosil o pohár vody. Matróna mu podala drevený hrnček s vodou. Starec sa napil, vrátil jej hrnček naspäť a rukou sa jej zľahka dotkol hrude. Presne na tom mieste sa jej objavil kríž, ktorý bol na jej hrudi vnímateľný ako vyvýšenina dokonca ešte aj v roku 1998, keď prenášali jej relikvie. Matróna si bola istá, že to bol svätý Mikuláš, ktorý ju vtedy navštívil.

Jej blízki boli neraz svedkami toho, ako Matróna predpovedala to, čo malo prísť v živote jednotlivcov, ale aj okolia, i celej krajiny. Po jej modlitbách mnohí nachádzali uzdravenie a potešenie vo svojich starostiach.

K domu Nikonových začalo prichádzať čoraz viac ľudí aj z ďaleka, tiahli sa zástupy, nevládnych vozili na vozoch, mnohí prichádzali poďakovať, neraz prinášajúc dary, rôzne produkty. A tak sa slepá Matróna stala hlavnou živiteľkou rodiny. Je zaujímavé spomenúť stretnutie ešte len 14-ročnej Matróny so svätým Jánom Kronštadským. Keď zbadal Matrónu v chráme, povedal: Hľa, ide moja zmena – ôsmy stĺp Ruska“. Otec Ján tak predpovedal výnimočnú službu matušky Matróny ruskému národu v čase krutého prenasledovania Cirkvi.

Keď v roku 1925 vstúpili obidvaja Matrónini bratia Michail a Ivan do komunistickej strany, neznesiteľná a neprijateľná sa pre nich stala prítomnosť tejto ich hlboko veriacej sestry, ktorá denne prijímala ľudí, aby ich slovom, ale aj skutkom posilnila vo viere. Navyše sa obávali aj represálií. Zo súcitu k svojej rodine Matróna ako 44-ročná opustila rodný dom a presťahovala sa k svojej sestre do Moskvy.
Ako kresťanka nedostala povolenie na pobyt, a preto musela často meniť svoje bydlisko. Pretože bola ochrnutá, prenášali ju priatelia od príbuzných k známym. Žila v chatrčiach, v studených miestnostiach a pivniciach, často vo veľmi biednych pomeroch. Vnútorné vnuknutia ju však vždy varovali pred blížiacou sa raziou tajnej polície. Iba raz nestihla pred takouto akciou uniknúť, ale vtedy jej Pán pomohol iným spôsobom. Keď ju chcel istý príslušník polície zatknúť, zakričala: „Utekaj rýchlo domov, stalo sa nešťastie.“ Na počudovanie ju hneď poslúchol a v byte našiel svoju ženu s ťažkými popáleninami, lebo od petrolejky jej začali horieť šaty. Ešte sa mu podarilo dopraviť ju rýchlo do nemocnice, aby jej zachránili život.
Keď sa ho potom pýtali, či konečne zatkol tú slepú, povedal: Ja túto slepú nezatknem. Keby ma nebola varovala, moja žena by už nežila.“
Svoje veľké utrpenie s láskou obetovala svätá Matróna po celé desaťročia. Nečudo, že jej za to Boh daroval obrovskú moc príhovoru. Kto sa chce pomodliť na hrobe svätej, musí rátať s tým, že bude musieť čakať niekoľko hodín. Medzi návštevníkmi je vždy prekvapujúco veľa ľudí. Sú tu ženy, ktoré nemohli mať deti a na príhovor Matróny počali, prichádzajú mladé tehotné mamičky s prosbou o zdravý priebeh tehotenstva, možno tu stretnúť veľa manželských párov s novorodeniatkami, ako ďakujú za šťastný pôrod.
Pán dal Matróne spoznať hodinu jej smrti už tri dni predtým (2. mája 1952). Z posledných síl, no plná dobroty a lásky sa rozlúčila s priateľmi a návštevníkmi. Tým, ktorí boli ustarostení, sľúbila: Keď zomriem, prichádzajte k môjmu hrobu. Budem tam vždy prítomná, budem vám pomáhať a modliť sa za vás tak, ako počas môjho života tu na tomto svete. Rozprávajte sa so mnou, zverte mi svoje starosti a urobte to, čo poviem vašej duši.“
Svätá Matróna predpovedala: „Keď zomriem, len málo ľudí bude navštevovať môj hrob; len tí, ktorí sú mi obzvlášť blízki. Keď oni zomrú, bude môj hrob zanedbaný, sotva sa pri ňom niekto zastaví. Až o mnoho rokov neskôr sa o mne dozvedia a spomenú si na mňa. Potom sem národ bude prúdiť v zástupoch, aby vo svojich trápeniach hľadali ľudia u mňa pomoc. Budú ma prosiť, aby som sa za nich
modlila, a ja všetkým pomôžem a všetkých vypočujem.“
Presne tak sa aj stalo. 1. mája 1998, 46 rokov po jej smrti, boli relikvie svätej Matróny prenesené do pravoslávneho ženského Kláštora Panny Márie ochrankyne v Moskve. Patriarcha Alexij II. Matrónu v roku 2004 svätorečil. Od tohto času začal prúdiť nekonečný rad pútnikov k jej relikviám a k jej hrobu na Danilovom cintoríne.
V centre Moskvy stoja návštevníci v rade celé hodiny, až kým konečne môžu vlastné starosti a prosby zveriť svojej máťuške. A skúsenosť nám ukazuje, že svätá Matróna nikomu svoju pomoc a svoju ochranu neodoprie. Preukázaných je nespočetne veľa zázrakov a vypočutých modlitieb a takmer denne sa tu dejú ďalšie. Nezriedka dostane pútnik do daru jeden z kvetov, ktorými je vyzdobený jej hrob. Pútnici si ho berú domov ako istý druh dotykových relikvií. Aj prostredníctvom týchto kvetinových lupienkov sa už udialo nespočetne veľa vonkajších a vnútorných uzdravení, dokonca aj oslobodenia od démonických pút a útokov.

Zdroj: verimadoverujem, pravoslávieeu, Obrázok: cyrillitsa.ru/tradition/glavnye-tayny-biografii-matrony-mosk  

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *