Prečo umierajú deti?

„Prečo umierajú deti?“ – Pápeža Františka požiadali v roku 2015 o odpoveď. „Na túto otázku nemám odpoveď …“ – povedal.
Vaše dieťa zomiera … Tieto slová dusia hrdlo a bránia mu vydať hlas. V srdciach rodičov rodia úprimnú a hlbokú ľútosť voči Bohu – že nezachránil. Ako sa s tým vyrovnať? Neexistuje žiadny recept, ale môže pomôcť svedectvo 7-ročnej Talianky Antonietty Meo a jej rodičov, ktorá ďakovala Ježišovi za rakovinu.

Rodičia Antonietty Meovej
Maria a Michele Meo sa stretli v Ríme a v roku 1918 v bazilike sv. Jána v Lateráne sa vzali. O rok neskôr privítali na svete svoje prvé dieťa Giovanniho. Ich syn vyrastal zdravo a nič nepredznamenalo drámu. Vo veku 2 rokov náhle ochorel a napriek liečbe, ktorú absolvoval, 23. júla 1921 zomrel. Mária dlhé roky nedokázala o tomto zážitku hovoriť, keď s pocitom nepredstaviteľnej bolesti kľačala v miestnosti pred obrazom Panny Márie Pompejskej. Nechápala, ako je možné, že svieti slnko, ako ľudia stále robia toľko vecí. Nekričala, sústredila sa na to, aby sa jej podarilo zavrieť oči svojho syna. Keď sa čoskoro ukázalo, že je tehotná, pochopila, že tu je svetlo. 27. marca 1922 porodila Margheritu, pokojná a dôverčivá. Radosť sa vrátila do ich domu!

Druhá skúška ohňom
Dva roky po narodení Margherity bola ich druhá dcéra Carmela privítaná na svet. Takmer od samého začiatku dievčatko bolo chorľavé na rôzne choroby. Spočiatku neškodné, potom čoraz ťažšie liečiteľné. Napokon 22. decembra 1926, po niekoľkých dňoch bronchopneumónie, zomrela. Bola to rana. Mária ju odmietla pustiť z náručia. V náručí držala 2-ročný poklad, ktorý jej už nepatril, a kričala od bolesti. Nakoniec, keď bolo dievčatko položené na posteli, kľakla si a zavrela jej oči. Potom zopakovala, že žiadna matka by nikdy nemala zažiť niečo také. Viac sa zdalo nemožné zniesť. Že už horšie nemôže prísť.

Antonietta známa ako Nennolina
Napriek mladému veku boli manželia presvedčení, že už nikdy nebudú mať deti. Ukázalo sa však, že Božia vôľa bola iná: Mária otehotnela. 15. decembra 1930 porodila Antoniettu. Bola krásna! Lekári ich ubezpečili, že je úplne zdravá.

Roky plynuli, rodičia sledovali, ako ich dve dcéry vyrastajú v zdraví a radosti. Žili v Ríme. Dom bol plný smiechu a detskej neplechy. Mraky nad ich šťastným domovom prišli vo februári 1936. V ten deň sa Antonietta vrátila zo školy s plačom. Ukázalo sa, že spadla na záhrade a narazila si koleno. Po dôkladnej prehliadke sa zistilo, že na pokožke nie sú žiadne stopy a kolenný kĺb sa správne ohýbal. Niekoľko dní po incidente sa dievčatko stále sťažovalo na bolesť ľavej nohy. „Niečo ma tam pichá,“ povedala. Od tých dní sa udalosti v rodine Meo náhle zrýchlili. Prvé diagnózy neoznámili nič nebezpečné, ale každý výsledok následných testov priblížil rodičom bolestivú pravdu: osteosarkóm, rakovina kostí. „Je potrebné ju čo najskôr operovať, pretože bude neskoro“ – vysvetlili im.

V čom ale  spočíva operácia? – pýtajú sa rodičia.

„Amputácia nohy.“

Maria vybehla z miestnosti. Rozplakala sa.

Choroba zvíťazila
Nebol to rovnocenný boj. 25. apríla 1936 prišla Antonietta o ľavú nohu, amputácia však chorobu nezastavila. O rok neskôr sa rakovina vrátila a napadla pľúca a potom aj hlavu. Antonietta zomierala, dusila sa a nepredstaviteľne trpela. Maria a Michele prosili Boha, aby ich nechal trpieť bolesťou, ktorú prežívala ich dcéra. „Až potom som pochopila,“ povedala Maria po rokoch, „koľko asi musela Panna Mária vytrpieť.“ 3. júla 1937, keď šepkala „Môj Bože … mama … oco …“, Antonietta zomrela. Maria Meo po tretíkrát položila ruky na viečka svojho dieťaťa. A dala ju tomu, ktorý z nej urobil matku. Čo mala ďalej robiť?

Tajomstvo srdca Antonietty
Antonietta žila necelých 7 rokov. V čase svojej smrteľnej choroby zjavila svojim príbuzným a mnohým ľuďom, ktorí boli svedkami jej utrpenia, milosť mimoriadnej viery v Ježiša Krista. Napriek svojmu veku sa nepýtala: Prečo, prečo práve ja? Trpela a ponúkla svoju bolesť tomu, ktorý trpel viac. V posledných týždňoch svojho života sa nechcela modliť za svoje uzdravenie. Chcela „zostať na Kalvárii“ s tým, ktorého milovala. Jej 105 listov, ktoré napísala Ježišovi, sa stali predmetom skúmania teológov. Vyšli ako knihy a v roku 1981 vydala vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých dekrét o hrdinských cnostiach Antonietty. Je Božou služobnicou, prvou medzi deťmi, ktorá nezomrela mučeníckou smrťou. Vo svojom poslednom liste Ježišovi napísala:

Milovaný Ježiš, Ukrižovaný, ďakujem za zaslanie tejto choroby, pretože je prostriedkom na dosiahnutie raja.

Zdroj: Aleteia, Obrázok: Tamtiež

4 thoughts on “Prečo umierajú deti?

  • 9. júla 2021 at 14:13
    Permalink

    Super tema, ktora nuti sa zamysliet. Preco… Ak sa ide do neba uzkou branou, tak to je vsetko o strasnom utrpeni a nas dobrotivy Boh to vo svojej voli toto krute utrpenie chce vydostat od nas. Je potom pre nas Boh ten dobrotivy, ked kazdy ludsky zivot je skor ci neskor o tazkom krizi a krutej bolesti? Bud z nasej ludskej slabosti, ked si utrpenie privodime sami, akebo jeho tzv. darom utrpenia-vid clanok? Ludsky rozum hovori, ze tyrana nemozeme milovat, len sa ho bat-lebo urcite dorazi dalsia rana a potom dalsia, no my mame 1. Bozie prikazanie milovat Boha, ktory na nas toto vsetko dopusta a od nas caka vdaku, chvalu…. Ak by Boh nepotreboval od nas utrpenie, kriz, tak by ani jeho syn Jezis Kristus nemusel zaplatit bicovanim, trnim korunovanim, stresom na Golgote, pribijanim na kriz a visenim na krizi…. Zaver? Cirkev nevie, preco Boh ziadal od svojho syna krv, krutost, tyraniu… a od nas tiez. Clovek bol stvoreny na obraz Bozi, tak nas uci Katechizmus, v tom je aj odpoved preco Boh je taky ako my- ja som Boh ziarlivy, Boh stvoril a videl ze je to dobre – aj ked je podla katechizmu vsevediaci,….

    Reply
    • 9. júla 2021 at 22:42
      Permalink

      Nie som si istá, či správne rozumiem celému tvojmu komentáru, ale na niektoré tvoje postrehy mi nedá nereagovať:
      1. Boh od nás nepotrebuje naše utrpenie. Sú dve cesty ako si utrpenie našlo k nám cestu: a) cez prvý hriech, spáchaný v raji. A b) je to čas skúšky (viď Jób). V čase utrpenia je dôležité ako sa k tomu postavíme – prijmeme ho alebo budeme šomrať?
      2. Boh nežiadal od Ježiša krv, krutosť ani tyraniu – to máš odkiaľ? Ježiš nebol žiaden ukrutník, ani diktátor, ani tyran. Ježiš bol obetný baránok, ktorý sa za nás obetoval dobrovoľne. Sám povedal – „Nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Ľudia v smútku a bolesti zvyknú šomrať na Boha, že prečo dopustil na nich utrpenie, že je krutý… Lenže zabúdajú na to, že on sám prežíval bolesť, keď Jeho Syn umieral na kríži. Nevinný. Kvôli previneniam ľudí. A prežíva bolesť nad každou zatratenou dušou.
      3. Človek bol stvorený na obraz Boží – má rozum, slobodnú vôľu a schopnosť rozlišovať dobro od zla.
      4. Boh videl, že stvorenie je dobré – áno, pretože v čase stvorenia všetko bolo čisté a všetky tvory žili v absolútnej harmónii. Samozrejme, že videl čo sa stane, pretože už pri vyhnaní Adama a Evy z raja povedal, že príde na zem JK, aby nás vykúpil.

      Záver je taký, že keďže máme rozum a slobodnú vôľu a schopnosť rozlišovať dobro od zla, vieme posúdiť, či páchame dobro alebo zlo. Obviňovať Boha z toho, že je to tyran teda nie je namieste, keďže to utrpenie si spôsobujeme sami a nie On. Občas Boh niečo dopustí, ale to ešte neznamená, že baží po tom, aby sme trpeli. Vo Svätom Písme sa často o utrpení píše ako o forme očisty – prejaví sa naša skutočná osobnosť a bojujeme sami so sebou. Možno si niektorí uvedomia svoje priority a prehodnotia svoj život. V tom spočíva ten dar. Ak je človeku dobre, postupne si prestane vážiť to, čo má a začne všetko brať ako samozrejmosť.
      A čo sa týka smrti – nikto nevie, koľko dní mu bolo vymeraných. U Boha funguje časopriestor inak ako u nás. Uňho sa deje všetko naraz, preto aj hneď zasiahne, ak už niečo prekročilo únosnú mieru, hoci nám sa to môže zdať ako dlhý čas. V Pánovi prsteňov sa píše: „Niektorí z tých, čo žijú, si zaslúžia zomrieť a niektorí z tých, čo zomreli, si zaslúžia žiť. Ale to nie je na nás. Na nás je len to, ako naložíme s časom, ktorý nám bol daný.“ Boh je spravodlivý i milosrdný zároveň: to, že zomierajú malé deti môže znamenať, že boli pripravené pre nebo, a naopak, niekto potrebuje sto rokov, aby sa naň pripravil.

      Reply
      • 17. júla 2021 at 19:58
        Permalink

        Velmi dobre povedané Monika, krasna odpoved, ďakujem

        Reply
  • 3. júla 2021 at 3:38
    Permalink

    Ave Mara!
    Drahá sestra v Kristovi a Márii,Antoanetta,velmi Ta prosím,vypros mi s Královnou rodiny a detí,milost založit si čím skor vlastnu rodinu zo zdravou ženou a zdravými detmi- dievčatkami.Este predtym založit si živnost na uživenie rodiny.Velká vdaka

    Reply

Napísať odpoveď pre Mia Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *