Biblické matky: Jezabel – tá, ktorá prenášala zlo na deti
Intrigy, bezohľadnosť, klamstvá – to sú nástroje Jezabelinej sily. Boží ľud ju považoval za čarodejnicu. Akou matkou by mohol byť niekto taký? Jezabel je uvedená v Kráľovských knihách Starého zákona ako pohanská démonická kráľovná. Stala sa manželkou Achaba (873 – 853), syna kráľa Omriho, keď vládol nad Izraelom. Mala výrazný vplyv na šírenie pohanstva medzi svojimi poddanými a odovzdávala uctievanie modly svojmu manželovi – čítame, že Achab.. „Nestačilo mu, že kráčal v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil Bálovi a klaňal sa mu.“ (1 Kráľov 16,31).
Pravdepodobne manželstvo Achaba a Jezabel bolo politickou stratégiou. V biblických správach nie je zmienka o ich blízkom vzťahu. Mali moc a Jezábel nemala v úmysle byť iba ozdobou pre kráľa. Chcela mať skutočný vplyv na kráľovstvo. Jej žezlo však bolo kontaminované krvou. Krvou Božích prorokov. „a keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov, vzal Abdiáš sto prorokov a po päťdesiat ich schovával v jaskyni a zásoboval ich chlebom a vodou.“ (porov. 1 Kráľov 18,4).
Hlava a krk
Často možno nájsť trochu kontroverzný názor, že manžel je hlavou domu a žena je krkom, ktorý ju obracia. Jezabel bola mimoriadne vplyvná žena. Krk, ktorý obracia Achabovu hlavu do všetkých strán. Do všetkých nesprávnych strán.
Skutočne neexistoval nikto ako Achab, ktorý by sa tak zapredal, aby urobil to, čo je zlé v očiach Pána. Viedla ho k tomu Jezabel. Pri slúžení modlám konal veľmi hanebne; presne tak, ako to urobili Amorejčania.. „Lenže naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol zapredal ako Achab robiť, čo sa Pánovi nepáči, lebo ho na to navádzala jeho žena Jezabel. Konal veľmi ohavne, keď chodil za modlami celkom tak, ako robili Amorejčania, ktorých Pán vyhnal spred synov Izraela.“ (1. Kráľov 21, 25 – 26)
Na pozadí kultu mužskosti a znižovania ženských rolí – najmä v tak dôležitom aspekte, ako je vodcovstvo, vyzerá Jezabel úžasne. Dokonca sa zdá, akoby mala v krajine viac vplyvu ako jej manžel. V tejto súvislosti je možné spochybniť a položiť si slová „naozaj nebolo nikoho“ – či to bolo skutočne tak?
Maska Jezabel
Jezábel nielenže vyzvala Achaba, aby konal zlé skutky, ale sama často prevzala iniciatívu aj ona. „Máš ty ale moc nad Izraelom! Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.“ (1 Kráľov 21,7)
─ povedala Achabovi, ktorý rezignoval, ale nedosiahol svoj plán, ako získať vinicu. Ale Jezebel dosiahla svoj cieľ, dosiahla cieľ doslova cez mŕtvoly.
Môžete si prečítať typické narcistické motívy v jej správaní. Bola schopná ísť do najhorších činov, aby dosiahla to, čo chcela. „Buď dobrej mysle,“ hovorí svojmu manželovi ako starostlivá manželka. „Postarám sa o všetko“, akoby išlo o prípravu večere, nie o úmyselné plánovanie vraždy. Jej postup bol pozoruhodne premyslený. V každom detaile. A krutý v každom detaile.
Pripravená zomrieť
Intrigy, bezohľadnosť, klamstvá – to sú nástroje Jezabeliny sily. Boží ľud ju považoval za čarodejnicu.
„Keď Joram uvidel Jehuu, pýtal sa: „Je všetko v poriadku, Jehu?“ On odpovedal: „Aký poriadok? Ešte trvajú smilstvá tvojej matky Jezabel a jej mnohé čarodejstvá.“ (2 Kráľov 9,22)
Povedal Jehu tesne predtým, ako zabil Jorama, syna Jezabel. Jezebel bola mimoriadne sebavedomá. Verila vo svoju moc. Považovala sa za väčšiu ako Boží posol Eliáš. Keď sa to končí, ani sa nezdá byť prekvapená.
„Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. Keď Jehu vystupoval do brány, povedala: „Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?“ Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: „Kto je so mnou, kto?“ Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci a rozkázal: „Zhoďte ju!“ Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali. Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: „Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!“ Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: „To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: »Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel! (2 Kráľov 9, 30-37)
Takto sa chová človek pri ohrození života? Desivé. Akoby týmto gestom chcela urobiť dojem človeka, na ktorého smrť nemá žiadny dosah. Jezábel zomrela presne tak, ako vládla – kruto.
Aká matka, taká …
Čo by to mohla byť za matka Jezabel, keď všetci ľudia okolo nej boli iba nástrojmi na jej vlastné hry? Zo stránok Biblie a príbehov jej detí sa dozvedáme, že zlo, ktorým bola úplne pohltená, vyžarovalo aj na jej potomkov. Pre blízke vzťahy tam nebolo miesto.
Keď sa dozvedáme o príbehu Atalie, Jezábelinej dcéry, vidíme nápadnú podobnosť s jej matkou. Mala na rukách krv a so svojím životom sa rozlúčila tragicky. Nedostatok Boha a nedostatok lásky sa v tejto rodine končí mimoriadne bolestne.
Zdroj: Svätépísmo, Aleteia, Obrázok: wikipédia
