Stále rovnaké hriechy, rovnaké pokánie… má to zmysel? 5 podmienok pre dobrú spoveď
Tajomstvo dobrej spovede spočíva v dobrej príprave na túto sviatosť. Tu je sada praktických tipov pre každého.
Spovedám sa už 5, 10, 15 rokov a nevidím žiadne výsledky. Rovnaké hriechy, rovnaké pokánie. Má to nejaký zmysel? To je otázka, ktorú si kladie veľa ľudí. Stratila sviatosť, ktorá viedla generácie katolíkov k svätosti na svojom význame?
Tajomstvo dobrej spovede, ktorá urobí náš duchovný život dynamickejším, spočíva v zrelom, sviežom pohľade na túto sviatosť a v dobrej príprave na ňu. Takzvané podmienky pre dobrú spoveď, ktoré – hoci to vieme od prvého svätého prijímania – nie vždy uvádzame do praxe.
1. Skúmanie svedomia
Na dobré spytovanie svedomia potrebujete v zásade tri veci: kúsok papiera, pero a chvíľu času. Stojí za to napísať na kúsok papiera zoznam svojich hriechov. Ukladanie myšlienok na papier – aj krátke slová – dáva poriadok do chaosu v našej hlave. Po druhé, asi každý z nás má také skúsenosti, že keď kľačal na spovedi, v hlave mal iba veľkú čiernu dieru. Preto je písomné spytovanie svedomia dobrou mapou, ktorá nás prevedie okamihom spovede. Po napísaní hriechov stojí za to položiť si otáznik ku každému z nich: „Prečo som si to dovolil? Prečo som sa rozhodol byť zlý?“ Postupným hľadaním odpovedí na tieto otázky postupne objavíme zdroje nášho správania. Budeme čoraz lepšie spoznávať samých seba a čoraz viac sa otvoríme pôsobeniu Božej lásky.
2. Ľútosť nad hriechmi
Keďže máme za sebou zoznam hriechov a pokus o odpoveď na otázku: „Prečo som to urobil?“, je čas na ďalšiu otázku: „Ľutujem to?“ Ľútosť za hriech je spojená so silným negatívnym emocionálnym cítením, často kombinovaným s takmer fyzickou bolesťou, ktorú pociťujeme za spáchané krivdy. Nie vždy nás však takto mrzia všetky naše hriechy. Ľutujeme niektoré hriechy viac ako iné. Nie vždy cítime dokonalú ľútosť. Niekedy sú naše situácie také komplikované, že je ťažké vyvolať akýkoľvek stav podobný ľútosti, napriek tomu niekde pod kožou cítime, že by sme mali ísť na spoveď. V tých chvíľach, keď emócie nie sú v súlade s vedomím, stojí za to si položiť otázku: „Viem, že také činy, myšlienky, slová by v mojom živote nemali byť?“ Je to dobrý východiskový bod pre ďalšiu morálnu transformáciu.
3. Silné odhodlanie zlepšovať sa
Nakoniec príde čas opýtať sa: „Som pripravený na sebe pracovať? Chcem vo svojom živote zmeny k lepšiemu?“ Je potrebné pripomenúť, že sviatosť zmierenia nie je jednorazovou činnosťou, ktorá resetuje náš prehľad o priestupkoch, ale dlhým procesom zmeny našich životov. Stáva sa, že po jednej spovedi niekto úplne zmení štýl fungovania, ale zvyčajne je to len začiatok dlhej a náročnej práce na sebe. Don Bosco, svätý pedagóg mladých ľudí, navrhol svojim žiakom, aby pri každej spovedi zohľadňovali jeden konkrétny hriech, jeden konkrétny rozmer ich života a pracovali na ňom najmä do nasledujúcej spovede. To predpokladá vypracovanie stratégie pre vymanenie sa z hriechu: čoho sa musím vyvarovať, čo si musím stanoviť a aké ciele chcem dosiahnuť. Týmto spôsobom sa pripájame k procesu, v ktorom rýchlo zažijeme, ako Božia milosť podporuje našu ľudskú prirodzenosť v činnosti.
4. Vyznanie hriechov
Osobne som presvedčený, že v ľudskom rozmere tejto sviatosti je najdôležitejšie vedomie, že môj spovedník ma dobre prijal, vypočul a pochopil. Mnoho ľudí, ktorí boli v spovednici zle prijatí, nepochopení alebo dokonca nevypočutí, trpia akousi nechuťou a traumou spojenou s touto sviatosťou. Ak sa teda chcete vyhnúť takémuto druhu situácií, choďte tam, kde má pre vás kňaz čas, kde čakajú veriacich viaceré spovedné smeny a kňazi. Vyvarujte sa spovede, ak je to sprevádzané unáhlenosťou a povrchnosťou. Dobrou praxou je aj praktizovanie spovede u jedného riadneho spovedníka. Vo sviatosti zmierenia je aj prvok duchovného vedenia. Preto je dobré mať niekoho, kto vás bude dostatočne poznať, aby vám pomohol nielen dobre vyznať svoje hriechy, ale aj duchovne sa rozvíjať.
5. Zadosťučinenie Bohu a blížnym
Tak ako si hriech vyžaduje rozhrešenie, spôsobené krivdy si vyžadujú odškodnenie. Dobre vykonaná sviatosť zmierenia z nás robí čoraz zrelších ľudí, schopných odpúšťať a opravovať chyby. Spoveď nás učí, že duchovná zrelosť nie je len o tom, že si občas vyčistíme svedomie vyznaním svojich hriechov. Duchovnou zrelosťou je tiež ochota obnoviť rovnováhu, ktorú zlo zlomilo pomocou dobrých skutkov a pokánia. Niekedy, ľudsky povedané, už nemožno nič napraviť, existuje však modlitba, ktorá topí následky našich hriechov v mori Božieho milosrdenstva.
Zdroj: Aleteia.pl, Obrázok: Tamtiež
