Príbeh Edith a Karola Wojtyłu

13-ročná Edith Ziererová opustila nemecký pracovný tábor v Čenstochovej. Nevedela, že jej rodinu zabili Nemci. Nemohla chodiť. Na jednej zo železničných staníc jej pomohol mladý seminarista. Nebol to nikto iný, ako Karol Wojtyla.
Nebyť jeho, bola by umrela od zimy a hladu. Po odchode z tábora Edith nastúpila do vlaku, ktorý viezol uhlie. Došli jej však sily. Vystúpila teda na stanici v Jędrzejowe (provincia Świętokrzyskie). Vysilená spadla na zem. Ležala tam vchlade a vyzimená, plná vší, hladná, oblečená len v tenkej pruhovanej uniforme z tábora. Nikto sa o ňu nezaujímal a ona sa nedokázala ani pohnúť. Iba jediný muž sa zastavil, aby jej pomohol.
Ako neskôr zdôraznila vo svojom vyjadrení, bol pohľadný a energický. Dievčaťa sa spýtal, čo na takom mieste robí. Odpovedala, že sa snaží dostať do Krakova. Keď sa jej Karol Wojtyła spýtal na meno, slzy jej zaliali oči. Bolo to už dávno, čo ju niekto volal menom. Už dlho bola iba číslo. Na chvíľu muž zmizol. O pár minút neskôr sa vrátil s horúcim čajom, chlebom a syrom.
Za zmienku stojí, že počas okupácie sa Karol Wojtyła pripravoval na kňazstvo. Vrátiac sa do zložitej doby vojny, pápež spomínal, že jeho štúdiá prebiehali čiastočne v kameňolome Krakow Solvay a počas tajných hodín v Arcibiskupskom paláci.
1. novembra 1946 bol Karol vysvätený za kňaza rukami kardinála Adama Sapiehu.
Niesol ju na rukách, dal jej kabát
“Skús vstať,“ povedal jej muž. Bohužiaľ nemohla. Bola vyčerpaná, opätovne spadla na zem. Duchovný ju teda vzal na ruky a niesol ju tri kilometre na stanicu, odkiaľ odchádzal vlak do Krakova.
Aj ďalší Židia cestovali vo vagóne pre dobytok. „Varovali ju“, že duchovný by ju mohol chcieť dať do kláštora. Wojtyła sa netrápil slovami a zakryl Edith svojim plášťom. Dievčatko sa však veľmi bálo.
Keď vlak zastavil, vystúpila a schovala sa za nádrže na mlieko. Wojtyła ju volal poľskou verziou jej mena: „Edyta, Edyta“. Ona však zostala vo svojom ukryte no jeho meno a priezvisko si navždy uchovala v pamäti.
Ťažké vojnové roky
Edith bola nedôverčivá, napriek svojmu mladému veku si v živote skúsila už veľa. Túlala sa s rodinou na rôznych miestach. Po vypuknutí vojny odišla so svojimi príbuznými do východného pohraničia. Potom do Krakova. Jej otec sa musel skrývať. Upútala pozornosť svojou semitskou krásou. Edith nevyzerala židovsky. Získala falošné doklady a pokúsila sa žiť normálny život. Jedného dňa odišla z domu a už sa nevrátila. Bola zatknutá. Spolu so sestrou Judith skončili v gete. Tam na jednej z ulíc zbadali svojho otca. Celá rodina bola, žiaľ, čoskoro prevezená do koncentračného tábora v Płaszowe. Boli od seba oddelení. Edith išla vlakom úplne iným smerom ako jej príbuzní. Vlak zastavil v Skarżysko Kamienna. Tam boli všetci rozdelení do skupín.
Edith vedela dobre po nemecky a bola pridelená na prácu v továrni na strelivo. Pracovala nad svoje sily. Hladovala a požiadavky Nemcov rástli.
V roku 1943 ju priviedli do tábora v Čenstochovej. Aj tam boli židovskí väzni zvyknutí pracovať vo výrobe munície.
Rusi tábor oslobodili v roku 1945. Edith potom chcela nájsť svojich blízkych. Bola úplne sama, hoci to ešte nevedela. Jej rodičia zomreli v Dachau a sestra v Osvienčime. Prvej pomoci sa jej dostalo od seminaristu Wojtyłu.
Jeho meno si pamätala dokonale. Celý život mu bola vďačná za záchranu. Obaja boli sami. Mladý kňaz už stratil matku, otca a brata. Edith tiež. Keď v roku 1978 počula, že Wojtyła sa stal pápežom, bola veľmi šťastná a rozplakala sa. Žena vtedy žila v Izraeli. V roku 1951 opustila Poľsko. Mala vlastnú rodinu, bola manželkou, matkou, pracovala ako zubná technička. Napísala list Jánovi Pavlovi II. a v ňom mu poďakovala za záchranu života.
Hovorte hlasnejšie, som starý človek
Pápež si ju pamätal a pozval ju do Vatikánu. Prvé stretnutie sa uskutočnilo o mnoho rokov neskôr, v roku 1998. „Dieťa, hovor hlasnejšie,“ povedal jej na stretnutí Svätý Otec. „Som starý človek,“ dodal. Požehnal ženu a povedal jej: „Vráť sa, dieťa moje.“
V roku 2000 navštívil pápež inštitút Jad Vašem počas svojej púte do Svätej zeme. Položil tam veniec z kvetov. Edith povedala Svätému otcovi slová: „Kto zachráni jeden život, zachráni celý svet.“ Toto heslo sa objavuje na medaile udeľovanej Spravodlivým medzi národmi, teda tým, ktorí zachránili Židov počas holokaustu.
Edith potom i naďalej písala pápežovi listy, on odpísal. Už sa však nikdy nestihli stretnúť. Edith Ziererová zomrela v roku 2014.
Zdroj: Aleteia.pl, Obrázok: Tamtiež
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *