Zachránila ho oddanosť troch Zdravas Mária
Pápež sv. Pius X. udelil tejto pobožnosti svoje apoštolské požehnanie a pápež Benedikt XV. ho povýšil na Archconfraternity.
V živote blahoslaveného Richarda de Sainte-Anne sa dočítame: „Prišiel do mesta, kde žil (historik zo súčasnosti ho nespomína, ale nepochybne to bol Brusel). Dvaja študenti, rozpustilí a škandalózni, obaja mali v pláne ísť s nejakými spoločníkmi do verejného domu. Tam strávili veľkú časť noci. Jeden z nich povedal svojmu spoločníkovi: „Odchádzam, som z toho unavený.“ Druhý odpovedal: „Ale ja ešte nie.“
Prvý ho teda opustil, vrátil sa do svojho bytu a krátko pred tým, než zaspal spomenul si, že tak ako každý deň, musí ešte vzdať poctu blahoslavenej Panne. Aj keď sa mu viac chcelo spať, než modliť sa, svoju oddanú pobožnosť troch Zdravas Mária sa snažil vykonať čo najlepšie. Len čo dokončil svoju modlitbu, začul, ako niekto klope na dvere jeho izby. Po druhýkrát i po tretí krát zaznelo klopanie, ale bez otvorenia dverí. Dvere zostali zatvorené, no on uvidel vstupovať do svojej izby človeka, ktorého práve opustil v onom verejnom dome. Pri pohľade naňho zmeravel a v prekvapení sa spýtal: „Poznáš ma?“ Po chvíli ticha odpovedal: „Pravdu povediac, keď vidím tvoju tvár a počujem tvoj hlas, si ten spoločník, ktorého som opustil. Ale tvoj vzhľad, taký smrteľný a prekvapujúci, ma núti pochybovať.“ Tajomný návštevník si dlho povzdychol: „Vedz, že keď nás prehltne bahno našej nemravnosti, zbaví nás to všetkého strachu z Boha, Satan na nás žaloval na Božom súde a požadoval na nás rozsudok zatratenia. Zvrchovaný sudca mu uznal rozsudok a bola to len otázka jeho vykonania, ale Svätá Panna, tvoj advokát, zasiahla vo tvoj prospech, najmä preto, že si ju v tom okamihu vzýval. Tvoj rozsudok odložili, ale môj sa musí vykonať, pretože keď som opustil ten dom, kde som spáchal toľké zločiny, diabol ma udusil a vytrhol moju dušu z tela a ťahal ju do pekla, kde teraz horím! Hneď potom, čo to vypovedal, rozhalil svoje šaty a ukázal, ako ho pohlcujú červy a pekelný oheň.
Mladý muž zostal zdesený a napoly mŕtvy pri tom pohľade. Vrátil sa k sebe, padol na zem, vzdal vďaky svojej vznešenej zástankyni, horko zaplakal nad svojimi chyby a sľúbil, že sa skutočne zmení. Po chvíli, keď v blízkom kláštore menších bratov začul zvonenie zvona zvolávajúceho k rannej modlitbe, začal vážne úvažovať o štýle života tých anjelov zeme, ktorí sa modlia a odčiňujú za ostatných. Preto si zaumienil, že ich navštívi. V to ráno hneď pri prvom záblesku svetla tam bežal a hodil sa k nohám gvardiána, rozpovedal mu o tejto udalosti a trval na tom, aby ho prijali do rádu. Najprv sa rozhodli, že pôjdu a skontrolujú túto skutočnosť na mieste, kde sa to všetko stalo. V skutočnosti sa na zemi nachádzalo telo toho nešťastníka v odpornom a ohavnom stave. Ležal na ceste, akoby ho mali pochovať ako nejaké zviera.
Mladého obrátenca neskôr prijali do Rádu sv. Františka, daroval život svätej Panne Márii a vzácne príklady cnosti a najmä oddanosti ako vzor pre druhých. Táto udalosť sa odohrala v roku 1604. Blahoslavený Richard, ktorý mal vtedy devätnásť rokov sa neskôr stretol v Španielsku s otcom d’Andredom, teológom Spoločnosti Ježišovej. Tento podnet ho povzbudil k rozhodnutiu, že sa stane bratom Minorom Récolletom. V tom istom roku prijal františkánsky habit v kláštore v Nivelách. V Japonsku bol umučený v roku 1622. Tento príbeh cituje otec Bouvier v živote blahoslavených, ktorý publikoval až päťdesiat rokov po jeho mučeníctve. Otec Sebastien Bouvier, narodený vo Fossese v provincii Namur, zomrel v kláštore Récollets v Namure 3. apríla 1681.
Zdroj: (Prevzaté zo života blahoslaveného Richarda sv. Anny z Ham sur-Heure, Menší bratia umučení v Japonsku, don. Bouvier a don Lejeune, C. SS. R. Society of St. Augustine, 1899)
