Catalina Rivas – Pánovo umučenie I.

Na úvod
Catalina Rivas žije v Cochabambe /čítaj Kočabambe/ v Bolívii. V prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia si ju Ježiš vyvolil, aby skrze ňu odovzdával svetu svoje posolstvá lásky a milosrdenstva. Nazýva ju „svojou sekretárkou“ a ona zapisuje to, čo jej Ježiš diktuje . (www .greatcrusade.org). Odborníci nemajú vysvetlenie, ako mohla v krátkej dobe 15 dní napísať tri husto popísané zošity. Ešte viac ich prekvapila jej hlboká duchovná krása. Catalina nemá ani stredoškolské ani teologické vzdelanie. Najhlbšie teologické pravdy sú vyjadrené s obdivuhodnou prostotou a bezprostrednosťou.

Všetky jej zápisky boli zhromaždené do ôsmych kníh, ktoré obdržali 2. apríla 1998 Imprimatur arcibiskupa v Cochabambe Mons. René Fernandeza Apazu. Arcibiskup v tomto dokumente uviedol: “Čítali sme knihy Cataliny Rivas a sme si istí, že ich jediný význam je viesť nás po ceste autentickej spirituality, ktorej prameňom je evanjelium Ježiša Krista. Preto schvaľujem ich tlač a šírenie a doporučujem ich ako texty pre rozjímanie a duchovnú orientáciu, aby získali veľa plodov pre Pána, ktorý nás volá, aby sme sa usilovali o spásu duší a ukázali im, že On je Boh živý a pravý, plný lásky a milosrdenstva.“

Od roku 1994 je Catalina Rivas nositeľkou stigiem, ktoré sa otvárajú vždy na Veľký piatok. Lekári boli osobne svedkami jej veľkého utrpenia, ale jej rany sa ďalší deň opäť zatvorili lekársky nevysvetliteľným spôsobom. O Cataline Rivas sa prorocky zmieňuje už sv. Ján Bosco .

 

Úryvok z knihy „Umučenie“ od Cataliny Rivas:

„Dcérka, nechaj sa zaplaviť mojou horúcou túžbou, aby sa všetky duše obmyli vodou pokánia, aby ich naplnila dôvera a nie strach, pretože ja som Boh milosrdenstva a som stále pripravený prijať ich vo Svojom Srdci. Takto sa budeme deň za dňom stále viac zjednocovať v láske. Spočiatku len malá iskrička, a tá sa postupne premení na ohromný plameň… Len skutočná Láska nie je dnes milovaná! Miluj Lásku a budeš milovaná! Ale predtým sa modli, dcérka, veľmi sa modli za zasvätené duše, ktoré stratili svoje nadšenie a spokojnosť v službe. Modli sa tiež za tých kňazov, ktorí na oltári uskutočňujú onen zázrak zázrakov, ale ich viera je slabá.

Strať sa vo mne ako kvapka vody v oceáne… Keď som ťa stvoril, pobozkal som ťa na čelo a tak som ťa označil znamením svojho vyvolenia. Hľadaj duše, pretože len niektoré z nich ma milujú, hľadaj duše a vtlač do ich mysle obraz bolesti, v ktorej som sa strávil. Ľudia ani nevedia, aké ohromné dary prijímajú. Keď robíš to, o čo ťa žiadam, som ti nablízku. Je to akoby si hasila spaľujúci smäd, ktorý na Kríži mučil moje pery. Budem prítomný vždy, keď budeš vzývať moje Utrpenie s láskou. Dovolím ti žiť zjednotenej s mojou bolesťou, ktorú som zakúšal v Getsemanskej záhrade , keď som videl hriech všetkých ľudí. Buď si toho vedomá, pretože k tomuto druhu utrpenia volám len niekoľkých, no nikto z nich nechápe, aké vyvolenie sa im dostalo týmto pripojením k najbolestnejšej hodine môjho pozemského života.

 

Ježiš sa pripravuje

Sú duše, ktoré sú si vedomé môjho Utrpenia, ale len niekoľko z nich myslí na moju prípravu na verejný život: moju samotu! Tých štyridsať dní, ktoré som prežil na úpätí hory, to boli najviac skľučujúce hodiny môjho života, pretože som ich prežil celkom v osamotení, prípravou svojho ducha na to, čo malo prísť. Znášal som hlad, smäd, skľúčenosť a horkosť. Vedel som, že pre mnohých bude moja obeta bez úžitku, pretože ma zaprú. V tejto odlúčenosti som vnímal, že ani moje nové učenie, ani moja obeť či zázraky, nemôžu zachrániť židov, ktorí sa mali stať vrahmi Boha. Musel som však konať svoju úlohu, Božskú misiu. Musel som zasiať semeno, ktoré malo neskôr zomrieť. Ako je to z ľudského hľadiska všetko smutné! I ja som bol človekom a pociťoval som skľúčenosť a žiaľ. Cítil som sa tak nesmierne osamelý! Svoje Telo som umŕtvil pôstom a svojho Ducha modlitbou. Modlil som sa za celé ľudstvo, ktoré ma toľkokrát zaprie a vydá… Bol som pokúšaný ako každý iný smrteľník a satan nebol nikdy zvedavejší zistiť, kto z ľudí bol vydaný takej nesmiernej samote a odlúčeniu. Premýšľaj o všetkom, čím som musel prejsť, aby som zachránil človeka a mohol vládnuť v jeho srdci a umožnil mu prístup do Kráľovstva môjho Otca.“

 

Posledná večera

Teraz vstúpme do priebehu môjho Utrpenia… Príbehu, ktorý prinesie Otcovi slávu a svätosť mnohým vyvoleným dušiam…

Noc pred mojim zradením bola plná radosti, pretože to bola oslava Paschy, predzvesť nebeskej Hostiny, kde ja budem pokrmom ľudských bytostí. Keby som sa opýtal kresťanov, čo si o tejto Hostine myslia, iste by veľa z nich odpovedalo, že je to miesto ich šťastia, a len veľmi málo by povedalo, že je mojim potešením… Existujú duše, ktoré prijímajú sväté prijímanie nie pre radosť, ktorú tak zažívajú, ale pre radosť, ktorú spôsobujú mne. Je ich len niekoľko, pretože všetci ostatní prichádzajú prosiť len o dar a milosti.

Objímam všetky duše, ktoré ku mne prichádzajú, pretože som zostúpil na zem, aby som rozmnožil lásku, ktorou ich zahŕňam. A pretože láska nerastie bez bolestí, kúsok po kúsku odoberám sladkosť, aby som dušu ponechal vo vyprahnutosti a smäde. A tak sa pôsti od svojej vlastnej radosti, aby pochopila, že by sa mala zamerať na iné túžby: na tie moje.

Prečo o vyprahnutosti hovoríte, ako by sa jednalo o znamenie nedostatku mojej Lásky? Čo ste zabudli, že keď nedávam spokojnosť, musíte zakúšať svoju vyprahnutosť a ďalšie útrapy? Duše, pristúpte ku mne, ale buďte si vedomé, že to ja všetko spôsobujem a podnecujem vás k tomu, aby ste ma hľadali. Keby ste len vedeli, ako veľmi si cením nesebeckú lásku a ako veľmi bude odmenená v nebi! Ach, ako sa bude radovať duša, ktorá ju vlastní!

Učte sa odo mňa, drahé duše, hľadať len potešenie toho, kto vás miluje… Dostane sa vám sladkosti a oveľa viac všetkého, čo opustíte. Budete sa radovať z toho, k čomu vás uschopním. To ja som pripravil Hostinu. Ja sám som pokrmom! Mohol by som vás nechať sedieť pri svojom stole hladných? Veď som vám sľúbil, že ktokoľvek sa nasýti mnou, už nebude hladný… Ja sám vám slúžim, aby som vyjavil svoju lásku k vám. Počúvajte, čo hovoria moji kňazi, pretože oni vás skrze túto Veľkonočnú hostinu vedú ku mne. Ale nepozastavujte sa na tom, čo je ľudské, pretože by ste nadobudli iný zmysel tejto hostiny.

Nikto nemôže povedať, že sa moja Večera stala jeho potravou, pokiaľ prežíva len sladkosť… Láska ku mne rastie v závislosti od toho, ako sa zapierate.

Veľa kňazov je takých, ktorých som ja chcel urobiť svojimi služobníkmi a nie preto, že ma opravdivo nasledujú… Modlite sa za nich! Mali by Otcovi obetovať smútok, ktorý som pocítil, keď som v Chráme poprevracal stánky peňazomencom a vytkol som služobníkom tej doby, že premenili Boží dom na spolok úžerníkov.

Keď sa ma opýtali, z akej autority to robím, cítil som ešte väčší smútok, pretože sa potvrdilo, že najhoršieho popretia môjho poslania sa mi dostalo práve od mojich služobníkov.

Z tohto dôvodu sa modlite za kňazov, ktorí zaobchádzajú s mojim Telom zvykovo, a teda s veľmi malou láskou.

Skoro pochopíte, že som vám to musel oznámiť, pretože som prisľúbil odpustenie všetkých časných trestov tým, ktorí sa modlia za mojich kňazov. Pre tých, ktorí sa zarmucujú nad vlažnosťou kňazov, nebude očistec, ale ihneď po svojom poslednom vydýchnutí pôjdu rovno do Raja.

A teraz mi dovoľ znovu ťa objať, aby si mohla dostať život, ktorého súčasťou som ťa učinil s nevýslovnou radosťou.

V tú noc som s nekonečnou láskou umyl nohy svojim apoštolom, pretože to bol vrcholný okamih, v ktorom som predstavil svoju Cirkev svetu.

Chcem, aby duše vedeli, že i keď sú obťažené najväčšími hriechmi, nie sú im odopreté milosti. Sú s mojimi najvernejšími dušami, sú v mojom Srdci a dostáva sa im milostí, ktoré potrebujú.

Cítil som nesmierny žiaľ, vidiac, že Judáš, môj apoštol, predstavuje také veľké množstvo duší zhromaždených pri mojich nohách a toľkokrát obmytých mojou Krvou, a i napriek tomu zatratených! V tej chvíli som si prial, aby hriešnici spoznali, že ani pre hriechy, ktoré spáchali, by sa odo mňa nemali vzďaľovať a myslieť si, že už pre nich nie je žiadne východisko a že nemôžu byť milovaní rovnako ako predtým, než zhrešili. Úbohé duše! Tak nezmýšľa Boh, ktorý pre vás vylial všetku svoju Krv. Poďte ku mne všetci a nebojte sa, pretože ja vás milujem. Očistím vás svojou Krvou, takže budete belší ako sneh. Ponorím vaše hriechy do vody môjho Milosrdenstva a nič nebude môcť z môjho Srdca vymazať lásku, ktorú k vám prechovávam.

Moji milovaní, nevybral som si vás predsa zbytočne, odpovedzte na moje vyvolenie veľkoryso. Buďte verní a pevní vo viere. Buďte mierni a skromní, aby ostatní mohli vidieť veľkosť mojej pokory.

 

Ježiš ustanovuje Eucharistiu

Túžba, aby boli všetky duše čisté, keď ma prijímajú vo Sviatosti lásky, ma viedla k tomu, aby som umyl nohy mojim apoštolom. Urobil som to tiež ako symbol Sviatosti zmierenia, v ktorej sa duše – ktoré postretlo to nešťastie, že upadli do hriechu – môžu obmyť a znovu získať stratenú čistotu. Tým, že som umyl ich nohy, som chcel dušiam ukázať úlohu apoštolov v umenšovaní sa i v nežnej starostlivosti o hriešnikov a všetky duše, ktoré im boli zverené. Ovinul som sa látkou, aby som ukázal, že kto chce dosiahnuť úspech medzi dušami, musí sa spútať umŕtvovaním a sebazaprením. Chcel som ich naučiť vzájomnej láske a tiež ceste, ako prekonávať chyby svojich blížnych tým, že ich zamlčíme, odpustíme a nebudeme nikdy pripomínať. Voda, ktorou som polial nohy mojich apoštolov, symbolizuje horlivosť, ktorá spaľovala moje Srdce túžbou po spáse ľudí.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *