Výnimočný kňazský život: kňaz Jozef Ligoš, 1/2020
Ježišu, ktorý ako Dobrý Pastier prebývaš v Najsvätejšej Sviatosti, zošli zo svätostánku prebohaté lúče svojej milosti na nášho duchovného otca. Daj mu všetky tie milosti, ktoré sú potrebné k jeho i nášmu posväteniu. Posilňuj ho, aby verne bdel nad stádom svojím, nad ktorým ho Duch Svätý ustanovil. Žehnaj ho, keď v modlitbe pozdvihuje svoje srdce. Žehnaj ho, keď nám zvestuje tvoje sväté slová. Žehnaj ho, keď vo svojom kňazskom úrade pracuje pre spásu našich nesmrteľných duší. Učiň ho podľa svojho Srdca pastierom, ktorý žije len pre svoj svätý úrad, aby sme – až prídeš súdiť pastierov i stádo – boli jeho korunou i radosťou. On ale, aby dosiahol nevädnúcu korunu večného života. Amen.
Poznáte naspamäť túto modlitbu za kňazov? Alebo sa ju dokonca modlievate vo farnosti za duchovných otcov? Viete, že ju zostavil výnimočný slovenský kňaz pre posvätenie duchovenstva a kňazského života u nás na Slovensku? Spoznajte túto nádhernú kňazskú dušu spolu s nami.
Autorom modlitby je slovenský kňaz Jozef Ligoš, ktorý sa narodil 22. apríla 1914 v dedine Chlebnice v okrese Dolný Kubín. Kňazom sa stal v roku 1939 a kňazskú vysviacku prijal z rúk Jána Vojtaššáka v katedrále sv. Martina. Od roku 1942 zastával funkciu špirituála v spišskom kňazskom seminári a súčasne učil v Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Dr. Ligoš bol členom viacerých komisií, okrem iného diecéznej katechetickej komisie a komisie pre skúšanie laických katechétov. V roku 1968 sa so súhlasom Svätej stolice stal spišským kapitulným vikárom a ordinárom biskupstva. Vymenovaný bol biskupom ThDr. Ambrózom Lazíkom, trnavským apoštolským administrátorom. V rokoch 1969 – 1972 bol výkonným predsedom Slovenskej liturgickej komisie. Ordinár Jozef Ligoš má hlavnú zásluhu na liturgickej, umeleckej a architektonickej obnove v diecéze po Druhom vatikánskom koncile. Zaviedol pravidelné rekolekcie, duchovné cvičenia ako aj pravidelné vysluhovanie sviatosti birmovania. Počas vysluhovania sviatosti birmovania, po dlhých osemnástich rokoch od uväznenia Mons. Jána Vojtaššáka (v roku 1950), navštívil všetky farnosti diecézy. Jozef Ligoš sa venoval homiletike, zvlášť jeho kázne boli vyhľadávané. Patril k oduševneným mariánskym ctiteľom.
Na sviatok Ružencovej Panny Márie v kázni vyzýval veriacich, aby nebolo domu, z ktorého by aspoň jeden člen neprišiel na modlitbu svätého ruženca, a ktorí nemôžu prísť, nech sa ruženec pomodlia spoločne v rodine doma.
Do pastorácie sa snažil dostať všetkých kňazov, ktorým bol odňatý štátny súhlas. Známy je jeho postoj a dištancovanie sa od hnutia Pacem in terris. Vydal niekoľko náboženských príručiek (Pútnikom večnosti – kázne, Poklona za posvätenie kňazstva, Adoračná pobožnosť na sviatky mariánske, Adoračná pobožnosť k Božskému Srdcu, Bohoslužba slova mimo svätej omše, Príprava na sviatosť birmovania). Jozef Ligoš bol veľkým mužom modlitby.
V diele Katechetika povzbudzuje veriacich, aby nezačali deň bez spomienky na Boha, aby mu poďakovali za ochranu a prosili o pomoc. Rodičom a kňazom pripomína najdôležitejšiu povinnosť – naučiť deti modliť sa. Krásne opisuje deti ako kvety, ktoré kvitnú skoro na jar. Kvetom je zbožnosť a preto, ak človek nie je zbožný ako dieťa, ťažko bude zbožný ako dospelý. Deťom venoval tiež knihu s názvom Ideme. Ježiško si doma? Deťom prejavuje veľkú dôveru. Tvrdí, že ak sú so svojím nebeským priateľom, Kristom vo svätostánku, vždy dosiahnu väčšie výsledky ako dospelí. V spomienkach o Ligošovi vieme, že s pomocou ostatných kňazov, osobitne biskupa Jána Vojtaššáka, organizoval finančné a materiálne zbierky, vďaka ktorým každý žiak dostal vhodné ošatenie, učebné pomôcky i balík potravín. Z profesorových úst sa im denne dostávala do myslí i do duší nielen náuka o Pánu Bohu, ale aj láska k blížnym. Z jeho iniciatívy žiaci vystupovali so zborovým spevom, s recitáciami a krátkymi divadelnými scénkami na rozličných slávnostiach a významných podujatiach na pôde učiteľského ústavu, ale aj na vtedajšej Vysokej škole bohosloveckej, často v prítomnosti biskupa Vojtaššáka. Profesor Ligoš venoval veľkú pozornosť aj duchovným cvičeniam, ktoré sa pre žiakov konali pravidelne, najmenej dva krát do roka. Ako riaditeľ diecézneho spišského ústredia Legio Angelica, v spolupráci s vdp. Kožárom, zriadil v Spišskej Kapitule významnú organizáciu pre miništrantov, do ktorej sa zapojilo mnoho chlapcov zo základných škôl. Božiu prítomnosť prežívali nielen pri oltári, ale aj v prírode, pri hrách s loptou, najmä futbale či pri živánskej. Silu adorácie vyzdvihuje v diele Poklona za posvätenie kňazstva s podnázvom Ježišovi Kristovi, najvyššiemu a večnému Kňazovi, poďte a klaňajme sa! Adorácia je povzbudením a návodom k úprimnejšiemu posväteniu života kňazov a veriacich. Duchovný odkaz Jozefa Ligoša pre nás nachádzame v jeho samizdate Exercície a rekolekcie a slovách – každý si musí nájsť čas nielen na jeden Otčenáš, ale i na rozjímavú modlitbu, lebo ak by to tak nebolo, bolo by to pre nás zlé svedectvo. Nepoznali by sme stupnicu hodnôt, pretože nemáme čas pre Toho, ktorý dáva všetko a je zákonom a zmyslom všetkého bytia.
Z jeho poslednej vôle vyberáme: „Všetkým svojim duchovným dietkam, ktoré som kedy mal na starosti, ako i mojim oltárnym bratom, ktorým ako jeden z najnehodnejších som bol z nevysloviteľnej vôle Božej dočasným ordinárom, zverujem a zanechávam toto najväčšie bohatstvo. Vieru v nepremožiteľnú svätú Cirkev katolícku, ktorú ani brány pekelné nepremôžu, vieru vo víťazstvo presvätého kríža, vieru v preláskavú Matku Božiu“
Jozef Ligoš zomrel náhlou, nečakanou a záhadnou smrťou. Stalo sa tak 19. septembra 1973 v Levočskej nemocnici, pochovaný bol 24. septembra 1973 na cintoríne v Chlebniciach. Príčinou bolo údajné krvácanie do mozgu.
Zdroj: fara-chlebnice, snv.fara.sk, Obrázok: knihantik
