Panna Mária o narodení Pána Ježiša vo videniach sv. Brigity Švédskej

Ja som Kráľovná nebies, Matka Božia. Teraz ti plnšie ukážem, ako som od prvej chvíle, keď som spoznávala a pochopila Božiu existenciu, dbala na svoju spásu a náboženské predpisy. Keď som plnšie spoznala, že sám Boh je mojím Stvoriteľom a je sudcom nad mojimi skutkami, hlboko som si ho zamilovala a bola som neustále pozorná a dbala som, aby som ho neurazila slovom alebo skutkom. Keď som spoznala, že dal svoj zákon a prikázania svojim ľuďom a skrze nich urobil toľko zázrakov, urobila som pevné rozhodnutie v mojej duši, že nebudem milovať nič než jeho a všetko svetské sa mi stalo protivným.

Potom, keď som spoznala, že Boh sám vykúpi svet a zrodí sa z Panny, bola som tak zasiahnutá láskou k nemu, že som nemyslela na nič než na Boha a nechcela nič než jeho. Keď som mohla, zdržovala som sa konverzácie a prítomnosti rodičov a priateľov a dala som núdznym všetok imanie, ktoré som nadobudla. Neponechala som si nič než akúsi chudobnú stravu a odev.

Okrem Boha mi nič nebolo potešením. V srdci som dúfala, že sa dožijem doby jeho narodenia a možno budem hodná stať sa poníženou slúžkou Božej Matky. Tiež som vo svojom srdci urobila sľub zachovať svoje panenstvo, ak by to pre neho bolo prijateľné, a nevlastniť vôbec nič zo sveta. Ale keby si Boh prial niečo iné, mojím prianím bolo, aby sa stala jeho, nie moja vôľa, pretože som verila, že je schopný vykonať všetko a nechce pre mňa nič, len to najlepšie. A tak som mu zverila všetku svoju vôľu. Keď prišiel stanovený čas pre uvedenie panien do Pánovho chrámu, bola som s nimi tiež prítomná, vďaka zbožnej poslušnosti mojich rodičov. Pomyslela som si, že pre Boha nie je nič nemožné a že, keďže vedel, že netúžim po ničom inom len po ňom, bude schopný zachovať moje panenstvo, keď ho to poteší, v opačnom prípade, nech sa stane jeho vôľa!

Po vypočutí všetkých nariadení v chráme som sa vrátila domov, horiac láskou k Bohu viac než kedykoľvek predtým, vznecovaná novými plameňmi a túžbami každý deň. Z tohto dôvodu som sa stiahla do ústrania ešte viac a bola som osamotená nocou aj dňom, obávajúc sa veľmi, aby moje ústa nepovedali niečo, či moje uši nepočuli niečo proti Bohu, alebo moje oči nevideli niečo zmyselného. Rovnaký strach som cítila vo svojom tichu a úzkostlivo som si priala, aby som nemlčala o veciach, ktoré by som mala vysloviť.

Kým som bola vo svojom srdci takto pohnutá a osamotená, prenesúc všetku svoju nádej kBohu, v tú chvíľu ku mne prišlo vnuknutie pomyslieť na veľkú Božiu moc, ako mu slúžia anjeli a všetky stvorenia a aká je jeho neopísateľná a nekonečná sláva. Keď som sa nad tým všetkým zamyslela, uvidela som tri úžasné pozoruhodnosti. Uvidela som hviezdu, ale nie takú, ktorá svieti z oblohy. Uvidela som svetlo, ale nie také, ktoré svieti vo svete. Zacítila som vôňu, nie bylinnú či podobnú, ale neuveriteľne sladkú, ktorá ma úplne naplnila, až som mala pocit, že od radosti vyskočím. Práve vtedy som počula hlas, nebol však z ľudských úst. Bála som sa, keď som ho počula a napadlo ma, či to nebol prelud. Anjel Boží sa potom zjavil predo mnou v najkrajšej ľudskej podobe, hoci nie v tele, a povedal mi: „Zdravas, milosti plná!“

Keď som to počula, premýšľala som, čo by to mohlo znamenať, alebo prečo ma takto zdraví, pretože som vedela a verila, že som nehodná takej veci alebo čohokoľvek dobrého, ale tiež, že pre Boha je možné urobiť čokoľvek si praje. Anjel ďalej povedal: ‘Potomok, ktorý sa ti má narodiť je svätý a bude sa volať Syn Boží. Stane sa podľa vôle Božej.’ Nemyslela som si, že som hodná, ani som sa anjela nepýtala ‘Prečo?’ alebo ‘Kedy sa to stane?’, ale spýtala som sa: ‘Ako sa to môže stať, že ja nepatrná, ktorá ani muža nepoznám, sa mám stať Matkou Božou?’ Anjel mi odvetil, ako bolo povedané, že pre Boha nie je nič nemožné, ale ‘čokoľvek chce urobiť, stane sa.’

Keď som počul slová anjela, pocítila som najvrúcnejšiu túžbu stať sa Božou Matkou a moja duša prehovorila z lásky: ‘Tu som, nech sa mi stane podľa tvojej vôle!’ Pri tom slove, priamo vtedy a tam, bol môj Syn počatý v mojom lone k neopísateľnému pohnutiu mojej duše a všetkých mojich údov. Keď som ho mala v lone, nosila som ho bez akejkoľvek bolesti, bez akýchkoľvek ťažkostí alebo únavy môjho tela. Ponížila som sa v každom ohľade, vediac, že nosím Všemohúceho. Keď som ho porodila, urobila som tak bez akejkoľvek bolesti či hriechu, tak, ako som ho počala, s takým istým pohnutím duše a tela, až som mala pocit, že zo všetkého nadšenia kráčam po vzduchu.

Práve tak, ako vstúpil do mojich údov k radosti mojej duše, tak k radosti mojich všetkých údov zo mňa vzišiel, nechávajúc moju dušu potešenú a panenstvo neporušené. Keď som na neho pozrela a pomyslela na jeho krásu, vediac, že nie som hodná takého syna, radosť presakovala mojím duchom ako kvapky rosy. Keď som pomyslela, majúc na pamäti čítanie z prorokov, na miesta, kde budú jeho ruky a nohy pribité pri ukrižovaní, moje oči sa naplnili slzami a srdce bolo trhané smútkom. Môj syn pozrel do mojich slzavých očí a veľmi zosmutnel. Keď som pomyslela na jeho božskú moc, bola som opäť utešená, uvedomila som si, že takto si to prial a bolo to teda správne, a podriadila som svoju vôľu jeho vôli. Tak bola moja radosť vždy spojená zo žiaľom.

Zdroj: evendemonsfearMary.com, Obrázok: Pinterest

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *