Ježiš, čo si o mne myslíš?
Od detstva som snívala o tom, že by som sa posadila spolu s Ježišom, položila mu pár otázok a uskutočnila s ním veľmi osobný rozhovor. Bola jedna otázka, ktorá ma prenasledovala obzvlášť dlho. Keď som ju však prestala opakovať, paradoxne práve vtedy som našla odpoveď, ktorá mi roztopila srdce.
Och, detský sen! Dokonca som napísala niekoľko svojich otázok na špeciálny papier. Niektoré boli veľmi osobné, veď nakoniec, kto by mal na ne odpovedať ak nie On?
Stratila som zapísané otázky, ale pamätala som si ich aj tak. Boli priamo zo srdca. Pýtala som sa ich vo všetkých našich rozhovoroch. Tu a tam som našla odpovede – na rôznych miestach – v knihách, na konferenciách, seminároch, v modlitbe a meditácii. Bolo to ako „náhoda“, ale viera v ňu čoraz menej verí. Hovorí sa dokonca, že „náhoda“ je jednoducho svetským menom Ducha Svätého. Neviem, kto to vymyslel, ale vždy ma to napadlo.
Bola tu však jedna otázka, ktorá sa vracala opätovne a vždy, najmä v ťažkých časoch života, keď máte pocit, že sa topíte v slabosti.
Ježiš, čo si o mne myslíš?
„Ježiš, čo si o mne myslíš?“ Čo by si mi povedal o mne samej, keď by sme sa teraz stretli v kaviarni, ktorú míňam? Viem, že si a teraz všetko počuješ. Viem, že niekedy by som rada videla ako žiješ. Zistila ako gestikuluješ, aký máš výraz tváre, keď hovoríš. Vieš, že sa na teba rada pozerám. Máš elegantnú tvár a v sebe nevýslovnú sladkosť. Táto túžba ma len núti hľadať ťa po celú dobu v každej osobe. Tvoja milovaná Faustina veľmi chcela vidieť krásu duší, pretože vedela, že ty si v nich. Vidím ťa u iných ľudí. Aj v tejto dáme z obchodu s potravinami.
Hovorím rada. Niekedy som však tak unavená, že mlčím. Chcela by som sa k tebe schúliť a počúvať tvoj hlas. Niekde hlboko vo vnútri viem, že sa to potom deje. Máš taký vrelý hlas. Niekedy však, aby si bol ku mne ešte bližšie, mám pocit, že odchádzaš. Vieš, čo tým myslím. Povedala mi to, moja milovaná priateľka svätá Gemma, že odchádzaš, aby si ma mohol ešte pevnejšie objať neskôr. Hovorím si to často. Niekedy aj každých pár minút. Tvoju blízkosť pociťujem ako „vzdialenú“. Všimla som si však, že sa ťa učím milovať vtedy ešte viac. Keby si opustil túto blízkosť, už by som sa viac neusilovala.
Ježiš ma dobre pozná
Poznáš ma ako nikto iný. Vidíš, ako sedím nad spytovaním svedomia, ako sa čudujem, že mi niečo uniklo, zoznam silných a slabých stránok. Zaujímalo by ma, či je niečo, čo vidíš a ja to nevidím. Ježiš, čo si o mne myslíš? Si spokojný s mojím pokrokom? Asi by som sa naučila menej, keby si mi to povedal a podával priamo na podnose. Dávaš mi voľnosť, nenútiš ma, čakáš.
Chytám tvoju ruku každý deň. Vstávam a snažím sa to urobiť od samého začiatku, inak často padnem už 3 minúty po vstaní z postele. A možno ešte skôr. Viem, že tvoja ruka ma vedie iba správnym smerom. Nebojím sa, slepo dôverujem. Na každú otázku budeš pomaly odpovedať.
Čo Ježiš odpovedá?
Nebola som jediná, kto kladie túto otázku. Možno je to aj Vaša otázka? O odpoveď sa s Vami podelím, pretože som ju nakoniec našla. Pri hľadaní materiálov pre kurz Alpha, ktoré prevádzkujeme s manželom, som narazila na otázku položenú Alicjou Lenczewskou v jej svedectve.
„Ježiš, čo si o mne myslíš?
„Milujem ťa.“
Ježiš odpovedal dvomi slovami: Milujem ťa. To si o tebe Ježiš myslí. Neboj sa, Ježiš vidí tvoj život a stále ti hovorí: „Milujem ťa.“ Nič nám nebráni, aby sme sa k nemu priblížili. Prostredníctvom spovede, modlitby, adorácie, hľadania Ho v každodennom živote plnom otáznikov. Len ťa miluje.
Zdroj: Aleteia.pl, Obrázok: Pinterest
