Malý bubeník
Kedysi žil v ďalekých púšťach Arábie veľmi chudobný chlapec. Jeho matka zomrela, keď bol ešte veľmi malý a jeho otec bol strážcom studne, kde karavány cestujúcich hasili svoj smäd po ceste cez púšť.
Vždy prišlo veľké množstvo mužov s mnohými ťavami a všetci boli zaneprázdnení tečúcou vodou zo studne a chudobný muž si takto privyrábal na živobytie. Práca však nebola dobre zaplatená a tak nikdy nemal dosť peňazí na to, aby pre svojho malého syna kúpil hračky.
Strážca studne veľmi miloval svojho malého chlapca a často si povzdychol, keď ho videl bez hračiek. Chcel, aby sa jeho synček mohol baviť ako každé iné dieťa. Jedného dňa mu teda s námahou vyrobil bubon z ovčej kože natiahnutý cez malý valec.
Od toho dňa malého chlapca nikdy nebolo vidieť bez bubna. Cez deň, keď jeho otec sedel vedľa studne, hral na bubne sám v stane, ktorý bol ich domovom. Hral tiež, aby pozdravil karavany, ktoré prišli do studne po vodu.
V noci, keď bola púšť úplne tichá, si chlapec vymýšľal piesne, ktoré spieval nasledujúci deň, keď hral na bubon. A niektoré z nich boli skutočne veľmi krásne! Po celej púšti sa malý chlapec stal známym ako chlapec bubeník.
Raz v noci sa na púštnej oblohe objavila veľká, záhadná hviezda. Hviezda bola oveľa jasnejšia ako ktorákoľvek iná a zdalo sa, že sa pohybuje smerom k neďalekej dedine zvanej Betlehem. Väčšina z tých, čo to videli sa z tohto znamenia vyľakala. Malý chlapec bubeník sa však nebál.
Táto hviezda, ktorá žiarila tak vysoko na nebesiach, bola príliš krásna na to, aby bola zlým znamením. Zdalo sa, že oznamuje niečo dobré, čo čaká našu Zem. Takže, keď si vzal bubon, hral pieseň na počesť hviezdy, rovnako ako pri pozdravovaní prichádzajúcich karaván.
Hviezda stále svietila, keď sa v púštnej noci objavila dlhá línia tieňov. Bola to karavána, akú nikdy predtým nikto nevidel! Zvieratá boli ozdobené zlatom a drahými kameňmi a kráčali majestátnejšie ako iné zvieratá. Niesli ťažké bremená plné zázrakov. Pred nimi išli traja králi.
Hneď ako sa karavána zastavila a zvieratá sa napili, králi vysvetlili ľuďom, ktorí sa okolo nich tlačili, že už cestujú veľa dní. Videli hviezdu vo svojich vzdialených krajinách a pochopili, že žiarila, aby ich priviedla do stajne, kde sa narodilo dieťa Ježiš.
Malý chlapec nebol múdry ako králi. Nevedel, že toto dieťa Ježiš bolo Mesiášom oznámeným prorokmi, ale veľmi pozorne počúval všetko, čo bolo povedané. Bol dojatý myšlienkou, že toto dieťa Ježiš bolo také chudobné, že ho museli položiť do jaslí, z ktorých jedia voly a osly. Našťastie mu králi niesli zlato, kadidlo a myrhu ako darčeky.
Malý bubeník sa chcel ísť pozrieť sám na toto Dieťa Ježiš. Chcel mu aj on niečo priniesť. Ale … bol chudobný a nemal čo ponúknuť.
Zrazu si malý chlapec spomenul na bubon. Prečo nezahrať dieťaťu v jasliach? Prečo mu neponúknuť v mene všetkých chudobných chlapcov najkrajšiu z jeho piesní?
Malý chlapec odišiel s kráľmi do Betlehema. Hneď ako dorazili do stajne, začal spievať Dieťaťu, ktoré sa usmialo v jasliach medzi volom a oslom. A potom, ohromení, začali anjeli spievať spolu s ním!
Zdroj: RTO.org
Pieseň slovensky: Pavol Habera – Zvuk bubnov