Môj priateľ opúšťa kňazstvo, a pritom je lepším kňazom ako ja

Kňazstvo, náš poklad, „nosíme v hlinených nádobách“  ako hovorí  sv. Pavol. Nie z mosadze ani z titánu. Hlinená nádoba sa môže ľahko rozpadnúť. Čo je to vlastne za materiál?

Náš príbeh je o dvoch priateľoch, kňazoch. Po vypočutí, že jeden z nich opustil kňazstvo, ten druhý sa v bolesti nad odchodom priateľa rozhodol napísať svoj príbeh o kňazstve. Nižšie zverejňujeme jeho obsah.

Titulná fotografia bola urobená v Jeruzaleme, v kostole vedľa Hornej miestnosti spojenej so sviatosťami Eucharistie a kňazstva. Niekoľko dní pred návštevou hornej miestnosti som sa dozvedel, že jeden z mojich priateľov opúšťa kňazstvo. Skutočne lepší kňaz ako ja. Zbožný, veriaci, skromný, odhodlaný. Ešte teraz, keď o tom premýšľam, sa mi to zdá nemožné.

O niekoľko dní skôr, pri Galilejskom mori, pri kostole sv. Petra som vo svojej homílii hovoril, že je úžasné a nepredstaviteľné, že Boh od začiatku, počnúc Izraelom, cez apoštolov s Petrom na čele, až do dnešného dňa si nevyberá to najlepšie, ale tých najslabších a stavia na nich.

Bol to Ján, kto bol milovaným učeníkom, bol to Ján, ktorý bol najbližšie k Ježišovmu srdcu pri Poslednej večeri a bol to Ján, ktorý bol jediný pod krížom. Peter zaprel Ježiša, slúžke stihol povedať, že ho nepoznal a nemá s ním nič spoločné, ale Ježiš uprednostnil tohto Petra a povedal mu: Peter, Ty si skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev a … Čo je to skala? Aká je toto zvláštna logika, ktorá vôbec nesúvisí s ľudskou logikou? Ak chcete stavať na niekom, mali by ste zvoliť najsilnejšieho, overeného a On, Ježiš, vybral kompromitovaného, slabého Petra.

Po Eucharistii v hornej miestnosti sme požiadali ľudí o modlitbu. Kľačali sme na kolenách a opierali sme sa o oltár a vtedy sa za nás ľudia modlili. Táto správa o odchode môjho priateľa ma neustále sprevádzala v myšlienkach. Prinútila ma pokorne prežívať túto modlitbu.

Ešte viac som si uvedomil, že poklad kňazstva „nesiem v hlinených nádobách.“  Kto ukladá poklad v hlinenej nádobe? Aké šialenstvo! Nie je to hlúpe? A predsa Pán také riziko podstupuje.

Kľačal som tam, opierajúc sa čelom o oltár a prosil som Ho, aby zachoval túto hlinenú nádobu, ktorú som dostal, až do môjho konca, uvedomujúc si, že vytrvalosť až do konca je možná iba Jeho milosťou.

Uvedomil som si svoje utrpenie a slabosť. Opakoval som so žalmistom: „..môj hriech je vždy predo mnou.“ Pýtal som sa: Pane, ako si našiel takú slabú nádobu ako ja a prečo ma napriek mojej biede a hriešnosti stále nechávaš byť tvojou nádobou? Lepší ako ja odchádzajú!

Modlite sa za kňazov. Kňazi nie sú slabí, pretože sú zlými kňazmi. Kňazi sú slabí, pretože ich vyberie Pán.

Viem, že za mnou je veľká armáda ľudí, ktorí sa modlia. Vždy hovorím, že bez tejto podpory by som nebol dlho kňazom. Som si absolútne istý, že modlitba ľudí posilňuje a zachraňuje túto hlinenú nádobu. Modlite sa za nás, prosím.

Zdroj: Aleteia.pl, Obrázok: Tamtiež

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *