Neviete ani dňa, ani hodiny..
Išiel som na spoveď. Kňaz, ktorý ma spovedal ma požiadal, aby som sa ako pokánie pomodlil, adoroval a prijal Eucharistiu na úmysel za osobu, ktorú v blízkej budúcnosti Pán povolá z tohto sveta, za dušu človeka, ktorý zomrie. Netušil som, že toto pokánie sa doslova „vráti“ tomuto istému kňazovi …
Umierajúci potrebujú našu modlitbu
Bolo to začiatkom novembra 2016. Potreboval som spoveď, ktorú som už niekoľko rokov systematicky vykonával každé dva týždne, pretože mi to dáva veľký pokoj do srdca a skutočnú radosť. Môj stály spovedník sa so mnou nemohol stretnúť v tých dňoch, a tak mi dal radu, aby som išiel do Svätyne Božieho milosrdenstva, „pretože tam sú Boží kňazi, ktorí vypočujú spovede bez zhonu.“
Urobil som ako mi môj spovedník odporúčal. Bolo 10. novembra. Slnečné predpoludnie, ale v bazilike bolo značné prítmie. Kňazi spovedali na oboch stranách. Intuitívne som išiel napravo. Spovedníka som mohol vidieť, bol to kňaz s okuliarmi, stredného veku a s pokojnou tvárou. Počas môjho spovedania ma tento kňaz oslovil s myšlienkou alebo skôr pripomenutím, aká dôležitá je modlitba za umierajúcich ľudí.
Niekde „medzi riadkami“ spomenul dielo modlitby za umierajúcich, ktoré vytvoril. Ako pokánie som dostal modlitbu, okamih adorácie alebo obety sv. prijímania za osobu, o ktorej v blízkej budúcnosti zistím, že zomrela. Pri rozlúčke mi hovorí, že sa nemám báť, ak splácanie pokánia bude trochu oneskorené.
Po spovedi som mal dosť intenzívny čas povinností a zlý prístup k internetu, takže som nemohol vylepšiť svoje vedomosti o apoštoláte modlitby za umierajúcich, ktoré mi kňaz spomenul pri spovedi.
Uplynulo desať dní a ja som nemal splnené pokánie – ani som nedostal žiadne správy o smrti nikoho. Začal som sa trochu báť, pretože nerád odkladám pokánie. Myslel som si, že v tomto prípade bude fajn, keď hneď na druhý deň pôjdem do Łagiewnikov, aby som našiel tohto kňaza a nejakým spôsobom sa k jeho dielu modlitby za mŕtvych pripojil. Keď sa spýtam jednej zo sestier, určite sa dozviem, kde kňaza nájdem a dokážem ho nejako osloviť.
Prišiel som na parkovisko pri Pútnickom dome a rozhodol som sa urobiť prvé kroky do kaplnky ustavičnej adorácie a pomodliť sa tam. Ako som kráčal, uvidel som pohrebné auto, ktoré sa blížilo k vyhliadkovej veži. V istom zmysle, aj keď je to smutný pohľad – pretože človek odišiel z tohto sveta, bol som rád, že by som konečne mohol splniť svoje pokánie.
Bolo presne napoludnie, tak som si myslel, že pravdepodobne svätá omša o 12.00 bude pohrebná, takže pôjdem na ňu a prijmem sväté prijímanie na úmysel už konkrétneho zosnulého. Keď som išiel k dverám vedúcim k bazilike, moje nohy sa podlomili, keď som videl fotografiu kňaza, ktorú mi uložil moje pokánie.
Pokánie, ktoré mi dal po spovedi sa k nemu samo vrátilo. Nikto by neplánoval taký obrat udalostí a na túto udalosť stále nemôžem zabudnúť. Dobrá práca sa nám vracia! Nikdy sa nedozvieme, či sa za nás niekto nebude modliť.
Dielo modlitieb za umierajúcich
Apoštolát vzkriesenia, ktoré založil Fra Piotr Mikołaja Marx sa skladá z piatich častí. Sú to: svätá omša (pre všetkých zomierajúcich každý prvý utorok v mesiaci o 18:00 v bazilike Božieho milosrdenstva v Krakove), „kajúca práca“ (pozostávajúca z obety pôstu a prijímania vo zvolenom dni), adorácia Najsvätejšej sviatosti ( nepretržitá adorácia v prvý piatok každého mesiaca v Adoračnej kaplnke), stála stráž pri lôžkach umierajúcich v hospici (osoby strážiace posteľ umierajúcej osoby sa modlia najmä Božie milosrdenstvo v spojení s kaplnkou) a SMS-správa za umierajúceho ktorou požiadate o modlitbu za umierajúceho.
(Ne) obyčajný život kňaza Piotra
Zakladateľ modlitebného diela Fra Piotr Marx pochádzal z Pomoranska. Bol kňazom diecézy Pelplin. V roku 1997 bol vysvätený za kňaza. V posledných rokoch svojho života žil v krakovskej arcidiecéze a slúžil ako kňaz a spovedník v Svätyni Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewniki.
Posledných dvadsať rokov jeho života – ako bolo zdôraznené v homílii počas pohrebnej omše „prežil na úver“, pretože žil s transplantovaným srdcom. Nebolo to pre neho ťažké, pretože bol pripravený na smrť – bol si vedomý možnosti odchodu kedykoľvek.
Dostal príležitosť prežiť klinickú smrť a preto s láskou hovoril o umierajúcich ľuďoch. Často zdôrazňoval, že okamih prechodu do večnosti je tá najkrajšia vec.
Kňaz Piotr zomrel 15. novembra 2016 v 47. roku života. Po pohrebnej omši v Svätyni Božieho milosrdenstva 21. novembra 2016 bolo telo zosnulého dopravené do kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Krakove, kde po modlitbovej vigílii bol zosnulý prevezený na farský cintorín. Jeho dielo za umierajúcich sa stále vyvíja. Bohu vďaka!
Zdroj: Aleteia.pl, Obrázok: Pixabay
