Neposlušnosť, ktorá pomohla Alojzovi Gonzagovi stať sa svätým

Vďačnosť Bohu nás oslobodzuje od hriechu.

Byť synom bohatých a mocných rodičov v období renesancie prináša množstvo zodpovednosti. Tiež však toto postavenie prichádza s primeraným množstvom privilégií. Ak je táto rodina jednou z najznámejších v Európe, všetko, čo robíte a hovoríte, má vplyv. Alojz Gonzaga (1568-1591), viac nazývaný doma a najmä jeho rovesníkmi ako „Luigi“, možno celkom nerozumel čo presne to znamená.

Jeho otec, Ferrante, bol markízom španielskej armády, ktorá v tom čase zaberala severovýchodnú časť Talianska a bol často preč na vojnových výpravách a bitkách po celom známom svete. Miloval svojho prvorodeného Luigiho a chcel z neho urobiť muža vojny a tak sa rozhodol, že chlapec nastúpi do boja na výcvik. Mama Marta, ktorá sa modlila, aby sa jej syn stal rehoľníkom, vízie manžela odmietala, ale nepomohla si. Malý Luigi odišiel do vojny vo veku asi 6 rokov.

Chlapec bol nadšený, že sa pripojil k otcovi na jednom z týchto dobrodružstiev a markíz mu ponúkol hračku. Hračky sa vtedy líšili – nenechajte sa mýliť, nebolo to nič ako drevená pištoľ, bezpečná pre malých chlapcov. Bolo to skôr niečo ako mini ručný kanón! Ak vezmete ozajstný pušný prach, bola to skutočná zbraň, ak bola použitá správne. Jeho otec mu dal jedno pravidlo: používať kanón len vtedy keď bol pod dohľadom.

A ako to bežne robia deti, aj Alojz vzal toto pravidlo a hodil ho za seba.

Spomenul si na to, ako ho jeho otec naučil nasypať pušný prach, urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, a zamieril na hromadu sena pri kasárňach. Bum! Luigi naložil príliš veľa strelného prachu a skoro mu odseklo ruku až po rameno. Cieľ úplne minul.

Ferrante vedel, že musí potrestať obyčajne dobre vychovaného chlapca a on to aj urobil. Čo by väčšina detí urobila? Skúsila to znova!

Ale Luigi nebol ako iné deti. Bol zázrakom jedinečnosti. Iba on by sa rozhodol prejsť z ručného kanóna, ktorý predstavoval v tej dobe detskú hračku, na skutočné delo. Usiloval sa znovu získať povesť bojovníka za každú cenu.

Uprostred noci vyliezol Luigi z postele, obliekol sa a priblížil sa k skladu munície. Vynoril sa s delovou guľou, ktorú mohol sotva zdvihnúť, schmatol do hrsti dosť strelného prachu na jeden pokus.

Celý tábor sa zrazu prebudil v zmätku na zvuk silného, ​​hlasného výbuchu, mysliac si, že nepriateľ nejako prenikol do ich tábora a vystrelil na nich vlastné zásoby munície! Ale zmätok sa zmenil na údiv, keď našli malého chlapca, skoro mŕtveho a otraseného, ​​ležiaceho vedľa kanóna – ležal polomŕtvy na chrbte, odhodený spätným nárazom. Keď sa Ferdinand ponáhľal k skladu vyzbrojený svojimi mužmi, zistil, že to bol len jeho syn, ktorý vystrelil z dela, ale našťastie ho výbuch nezabil. V skutočnosti bol chlapec takmer úplne bez zranení.

Čo mal jeho otec robiť? Luigi zostal nepotrestaný len preto, že množstvo vojakov obdivovalo malé dieťa a rozprávali markízovi iba o ňom. Úplne ho milovali.

Ako zábavný príbeh, to znamenalo zlom pre budúceho svätca. Od tejto situácie sa rozhodol, že už nikdy nebude neposlušný. V skutočnosti sa rozhodol, že už nikdy nebude hrešiť. A od tej doby sa jeho povesť pre zbožnosť stala svetoznámou. Skoro nikdy nehovoril, pokiaľ to nebolo s najväčšou úctou a dosiahol úplnú dokonalosť v ovládaní seba samého, keď sa stretol s náznakom pokušenia. Toto v jednej situácii zaujalo kráľa Filipa Španielskeho. Jedného dňa si kráľ robil z Luigiho žarty, po tom, čo si uvedomil, že mladý muž na dvore nikdy, ani jediný  raz nezameral svoj pohľad na ženy v spoločnosti.

Aj keď nebol dokonalým dieťaťom, je všeobecne známe, že svätý Alojz Gonzaga sa stal jedným z najzbožnejších, bezhriešnych príkladov kresťanského života a práve táto príčina jeho svätorečenia bola vyhľadávaná bezprostredne už priamo po jeho smrti v 23. rokoch života. Uvedomoval si, že to, že prežil šialený výstrel z dela bolo  nepochybne zázrakom. Odvtedy jediná armáda, ktorej chcel slúžiť, bola tá, ktorá bojovala s duchovnou ríšou.

Je to naozaj vďačnosť, ktorá nás oslobodzuje od hriechu.

Svätý Alojz Gonzaga, oroduj za nás.

Zdroj: http://www.ncregister.com, Obrázok: prolocovalmonte.it