Matka Elvíra

Príbeh môjho povolania sa začal, keď som mala devätnásť rokov. Jedného dňa som pocítila, že musím opustiť svojho otca, matku, bratov a sestry, vzdať sa svojich osobných plánov a úplne sa zasvätiť Pánovi. Vtedy som povedala Bohu navždy „áno“! Dovolila som mu, aby ma viedol podľa svojej vôle. Počas 45 rokov som sa ani raz neobzrela späť. Nikdy som ani na chvíľu nepochybovala o svojom rozhodnutí. Bola som v noviciáte. Podmienky boli veľmi prísne. Zachovávali sme prísne rehoľné pravidlá. Napriek ťažkostiam som si vždy v duchu opakovala: Aj keby ma mali prevalcovať, neodídem odtiaľto! Nikdy a nikde! Nič ma nemôže z rehole vytrhnúť! Zrodila sa vo mne veľká životná vášeň.

Vždy som bola ženou zamilovanou do „lásky“, zamilovanou do života, do každej práce, ktorú som konala. Pätnásť rokov som pracovala v kuchyni, čo som nikdy predtým nerobila. Ja, odvážne dievča, ktoré jazdilo na motorke a nebálo sa výziev a dobrodružstiev, aké prináša život, som sa zrazu ocitla v kuchyni. Priznávam, že prvé mesiace som trochu trpela. Poznala som dievčatá, ktoré robili príjemnejšie veci. Jedného dňa mi vnútorný hlas (dnes viem, že to bol Duch Svätý) povedal: Boh sa nepozerá na to, čo a kde robíš. Pán sa pozerá na to, kde je tvoje srdce. A moje srdce bolo v jeho Srdci. Naplnila ma neopísateľná radosť. Božie slovo ustavične znelo v mojej duši. Keď som sypala soľ do veľkých kotlov, v srdci som počula Ježišov hlas: Vy ste soľ zeme. A keď som krájala chlieb: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto je moje telo, neumrie, ale bude žiť naveky. Takto to bolo pri všetkom, čo som robila. Bola som čoraz zamilovanejšia do Boha, cítila som sa slobodná, šťastná a radostná. Bolo to také úžasné, že som to nedokázala ukázať navonok. Bolo to vo mne. Keď som skladala prvé rehoľné sľuby, povedali mi, že podľa reguly ich mám zložiť iba na jeden rok. Podišla som k oltáru a povedala som: Navždy! Pretože ja som povedala „áno“ Bohu, a nie mojej Kongregácii.

Boh pripravuje pre každého z nás najkrajší scenár života. On najlepšie vie, aké máme talenty. Po 30 rokoch života v reholi som musela znovu nájsť svoje povolanie a ešte raz povedať Bohu „áno“. Cítila som, že Boh chce odo mňa niečo viac. Pochopila som, že mám vystúpiť z Kongregácie a začať sa venovať narkomanom, ktorí sa túlajú po uliciach. Bolo to ťažké rozhodnutie. Rozhodla som sa opustiť stabilný život a vybrala som si v podstate čosi úplne neznáme. Veľa som trpela, pretože vo chvíli odchodu z Kongregácie som stratila rodinu, ekonomické zabezpečenie a predovšetkým svoju dôveryhodnosť. Ale neustúpila som a prijala som riziko. V malom talianskom mestečku Saluzzo som našla a starú opustenú vilu. Išla som k miestnemu biskupovi a požiadala som ho, aby mi ju daroval. Keď sa ma opýtal, na čo mi bude, bez váhania som odpovedala: Chcem pomáhať mladým ľuďom z ulice, bude to dom pre nich. O dva týždne nato mi biskup dom daroval.

Po dlhých rokoch čakania predstavení súhlasili s otvorením tohto domu. Keď dom uvideli, zľakli sa, pretože bol v žalostnom stave. Povedali mi: Elvíra, čo tu robíš? Je to ruina, a nie dom! Ale ja som už vtedy v predstavách videla nádherne upravenú budovu. Keď odišli, zostala som sama. V tej chvíli sa začalo niečo neuveriteľné, čosi, čo dodnes nechápem, čosi, čo presiahlo moje očakávania. Myslela som si, že otvorím iba jeden dom pri Turíne a to bude koniec, ale Boh mal celkom iné zámery. Momentálne mám otvorených 35 domov na celom svete (Taliansko, Francúzsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Írsko, Brazília, Rakúsko, Dominikánska republika, USA, Mexiko). A teraz sme otvorili aj dom v Poľsku. Všetkých členov spoločenstva je približne tisíc.

Otvorili sme aj misijné domy v Brazílii pre „deti ulice“. Naši chlapci prežívajú skutočné zmŕtvychvstanie, keď vidia, že vďaka ich nezištnej pomoci na tvárach detí, ktoré boli kedysi smutné a plné beznádeje, žiari prvý úsmev. Nevracajú im život prostredníctvom psychoanalýzy alebo liekov, nie! Jediným prostriedkom, ktorý majú a ktorým pomáhajú, je viera v Ježiša Krista, ktorý žije a aj dnes uzdravuje! Chlapci na misiách stretávajú tvár zmŕtvychvstalého Krista. Dokážu ho vidieť a kontemplovať jeho otvorené rany v súčasnom svete.

Ako liečiť narkomanov

Naše spoločenstvo nevyužíva farmakologické prostriedky ani prostriedky, ktoré nahrádzajú narkotiká. Nepodávame lieky ani v odvykacej dobe. Uzdravenie prebieha prostredníctvom prijatia práce a modlitby. Preto má každý novoprichádzajúci chlapec svojho „anjela strážcu“, to znamená chlapca, ktorý už aspoň niekoľko mesiacov žije v spoločenstve. Tento sa 24 hodín denne stará o narkomana, ktorý práve prišiel. Jeho úlohou je uviesť nového chlapca do životného štýlu spoločenstva. Na začiatku pracuje namiesto neho, pretože novic nemá silu ani chuť čokoľvek robiť. Spolu s ním bojuje proti túžbam brať drogy a robiť zle, ktoré sú zvlášť na začiatku veľmi silné. Pre oboch je táto skúsenosť veľmi užitočná – pre „anjela strážcu“ preto, že sa učí milovať v utrpení, a pre nového chlapca preto, lebo má po prvý raz príležitosť spriateliť sa s človekom, ktorý mu nezištne pomáha.

Predtým, než chlapci prišli do spoločenstva, si často mýlili pôžitok s radosťou. Pri hľadaní šťastia išli po ceste ľahkej zábavy. Učíme ich, že šťastie sa rodí v utrpení, ktoré bolo pre nich vždy prejavom slabosti a podriadenosti. Sme presvedčení, že iba ten, kto trpel, dokáže milovať, pochopiť a pomôcť inému trpiacemu človeku.

Obdobie liečenia v spoločenstve trvá približne tri – štyri roky, hoci neexistuje stanovený čas pobytu. Hneď po príchode odoberáme cigarety a iné návykové látky. Sme odlúčení od vonkajšieho sveta; nemáme televízor, noviny, alkohol, nie sú tu dievčatá, sex, nepíšeme mamičke ani ockovi.

Ježišovu obetu môžeme pochopiť iba prostredníctvom zriekania. Ježiš nás vždy bral vážne a nikdy nás neoklamal. Prišiel preto, aby nás vykúpil a roztrhol okovy hriechu a zla. Prišiel nám vrátiť stratenú slobodu, dôstojnosť a radosť. Aj keď strašne trpel, nepovedal „nie“ a prijal kríž. Vďaka obeti Ježiša Krista môžeme prežívať lásku, radosť a pravdu. Musíme mať však odvahu stretnúť sa s osobou Ježiša Krista. Musí to byť osobné a veľmi vedomé stretnutie.

Neexistuje taký odborník, ktorý by mohol vyliečiť ľudské srdce zranené a zotročené zlom. Takéto srdce môže premeniť iba ten, kto ho stvoril. V spoločenstve drogovo závislých ľudí sa dejú uzdravenia mladíkov, ktorí boli ešte nedávno duchovne mŕtvi a zničení. Robí to zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý je stále prítomný vo sviatosti zmierenia a v Eucharistii. Jedine láska zmŕtvychvstalého Pána uzdravuje zranené srdcia a vlieva do nich radosť z viery, nádeje a lásky.

Príčiny drogovej závislosti

Musíme si zapamätať niečo veľmi dôležité. Keď sa rodíme na tento svet, sme všetci rovnako nevinní a čistí. Človek sa až neskôr stáva narkomanom. A stáva sa ním za istých podmienok, v konkrétnej rodine a spoločnosti. Celkom zodpovedne môžem povedať, že my všetci sme spoluzodpovední za súčasnú situáciu. Narkománia je tajomstvom opustenosti a hlbokej prázdnoty človeka, ktorý sa zatvára pred Božou láskou. Nedokážeme zadržať lavínu zla, ktoré vedie k narkománii. Mládež kričí zo všetkých kútov sveta, že celá súčasná spoločnosť je otrávená, pretože odmietla Boha. Dnes to vnímame ako proroctvo, znamenie našej doby.

Vlády niektorých krajín chcú zlegalizovať drogy. Spoločnosť, ktorá umožňuje ľahký prístup k návykovým látkam, sa sama odsudzuje na smrť. Všetky druhy drog sú rovnako nebezpečné – človeka ničia nielen tvrdé drogy, ale všetky drogy. Ak niekto pravidelne fajčí marihuanu, znamená to, že hľadá útek zo situácie, v ktorej sa ocitol. Je to útek do fikcie, ktorá zabíja telo aj dušu. Je to násilie, ktoré človek pácha sám na sebe. Niektorí to robia nožom, iní pištoľou, ďalší ešte niečím iným, ale to je to isté – človek ubližuje sám sebe. Vo chvíli, keď niekto vezme najmäkšiu drogu, začína proces závislosti. Je to násilný čin. Organizmus si začína žiadať stále väčšie, silnejšie a častejšie dávky. Najskôr raz za týždeň, potom dva razy, potom päťkrát. V našom spoločenstve sú takí, ktorí minuli na drogy 300 dolárov denne. Keď nemali peniaze, kradli. Takto vstúpili do skutočného pekla závislosti. Každý narkoman predsa začínal s niečím „mäkkým“. Naši chlapci hovoria, že drogy boli pre nich posledným skokom do priepasti opustenosti, pretože takmer všetci sa predtým cítili osamelí, sklamaní, prázdni, zastrašení, násilní k sebe samým, a nedokázali sa z toho nijako inak vyslobodiť.

Narkomani sú len stratené, zranené a lásku hľadajúce deti. Vo väčšine prípadov mali všetko: autá, dievčatá, peniaze, ale neprinášalo im to šťastie. Chýbal im pevný základ. Nevedeli, načo sa majú učiť, pracovať, chýbala im silná motivácia. Hoci v ich rodinách po materiálnej stránke nič nechýbalo, stratili zmysel života. V ich rodinách chýbala láska, dôvera, teplo, porozumenie, úcta, dobrá vôľa.

Verím v zmŕtvychvstanie

Pokiaľ sa nedokážeš zrieknuť rozkoše, nielen sexuálnej, ale aj pôžitku z vynikajúceho jedla, z pýchy, pocitu nadradenosti nad inými, dovtedy budeš spôsobovať nešťastie sebe aj ostatným. Honba za pôžitkom a rozkošou robí človeka neľudským. Uvážte, ako sa asi cíti dievča s chlapcom, pre ktorého je dôležitá iba sexuálna rozkoš. Je to strašná chudoba, bieda, je to nedôstojné človeka. Aký neslobodný a nešťastný musí byť človek, keď využíva iných na naplnenie svojich egoistických chúťok. Človek, ktorý nedokáže milovať, nie je hodný toho, aby sa pozrel druhému človeku do tváre. Kto nedokáže milovať, nebude schopný ovládnuť pokušenie masturbácie a stratí radosť, pričom celé spoločenstvo zaťaží smútkom a nepokojom. Pokušenia prídu, ale vôbec im nemusíš podľahnúť. Ak im podľahneš, staneš sa závislým na chvíľach rozkoše. Musíte byť pripravení na boj s postojom užívať si život v rôznych podobách, na boj s pornografiou. Sami viete, že rozkoše, ktoré ste vyhľadávali, zničili vaše srdce aj dušu a nepriniesli vám šťastie. Pri tom všetkom musíte povedať, že vďaka Bohu vás to nezničilo celkom, pretože vo vás žije zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus. On vždy víťazí nad každým zlom napriek nášmu hriechu, napriek našim slabostiam a zraneniam. On je naša radosť a náš pokoj.

Vždy, keď túžiš po rozkoši, upadáš do beznádeje, vchádzaš do tunela. Sú ľudia, ktorí nechcú urobiť ani len krok dopredu a zostávajú v pekle beznádeje. Kričia, opíjajú sa, rúhajú sa, drogujú, žijú v nenávisti a podozrievaní. Ak sa chceš zachrániť, musíš sa rozhodnúť vyjsť z tmavého tunela zla. Keď si myslíš, že pre teba už niet nijakej nádeje, a prijmeš Ježiša, stane sa zázrak zmŕtvychvstania, víťazstva nad hriechom a smrťou. Preto potrebujeme hľadieť na zmŕtvychvstalého Ježiša, ktorý je prítomný v Eucharistii. On nám ukáže svoje srdce vďaka sile modlitby. V modlitbe spoznáš, kým skutočne si, čo môžeš urobiť a kto ti môže pomôcť. Ježiš ťa zahŕňa svojou láskou a hovorí ti: Chcem ťa spasiť. Prišiel som, aby som ťa oslobodil zo všetkých závislostí. Dovoľ mi, aby som v tebe vstal z mŕtvych, a ja zmažem všetky tvoje hriechy. Chce to pre teba urobiť tu a teraz. Odhoď preto hnev, rozhorčenie, podozrievanie. Z celého srdca všetko všetkým odpusti a povedz Ježišovi: Pane, urob vo mne zázrak zmŕtvychvstania. Ježiš hovorí: Pravda vás vyslobodí.

Musíme sa učiť žiť v pravde a nedovoliť, aby nás ovládli väčšie či menšie klamstvá. Nijaký človek sa necíti dobre v klamstve hriechu. Hriech ponižuje, zotročuje a vrhá človeka do sveta klamstiev. Iba pravda oslobodzuje a prináša radosť. Musíte byť slobodní. Slobodní, to neznamená, že už nebudete hrešiť, ale v slobode sa priznáte k hriechu. Pretože pre nás sa hriechom nič nekončí, my veríme v zmŕtvychvstanie.

Matka Elvíra Petrozzi

Zdroj: časopis Milujtesa.org, Aleteia.org, Matka Elvíra, Milujte sa! 13/2009, Obrázok: papaboys.org

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *