Môj osobný zápas proti diablovi, 2. časť

Gabriele Amorth, rímsky exorcista

Marinella mala osemnásť rokov, keď ku mne prišla prvýkrát.

„Prečo si myslíš, že si posadnutá?“ pýtam sa jej.

„Otče,“ hovorí mi, „už od detstva nedokážem vstúpiť do kostola. Nedokážem vojsť na sväté miesta. Snažím sa tam vstúpiť, ale nejaká sila mi v tom bráni.“

„Odkedy tým trpíš?“

„Približne od mojich siedmich rokov.“

„Stalo sa niečo, keď si mala sedem rokov? “

„Áno … Trochu sa hanbím … “

„Predo mnou sa nemusíš hanbiť. Povedz mi všetko. “

„Otec ma znásilnil … “

„Koľkokrát ťa znásilnil? “

„Mnohokrát. Teraz je už mŕtvy, ale nič sa nezmenilo. Môj život je plný nešťastia. Chcem prosiť Boha o pomoc, ale nedokážem to, nedokážem sa modliť a neviem, kto by mi mohol pomôcť.“

To znamená, že posadnutie, pokiaľ oň ide, trvá už jedenásť rokov. Teda veľmi dlhú dobu. Rozhodnem sa preto nevykonať exorcizmus ihneď. Som doma sám a nemám pri sebe žiadnych asistentov. Obávam sa možnej agresívne reakcie. Dohodneme sa teda na stretnutie za týždeň. Marinella prišla presne za sedem dní. Mám pri sebe desať osôb. Deväť laikov a mladého kňaza, ktorý ma poprosil, aby mohol byť občas prítomný pri exorcisme. Dievča si ľahne na lôžko a nechávam ju spútať. Dám si na seba štólu, do ruky vezmem svätenú vodu a svätý olej. Začnem s latinskými modlitbami.

Marinella reaguje okamžite. Hádže sebou, ale pásy, ktorými je pripútaná, zatiaľ držia. Mladý kňaz vedľa mňa sleduje celú scénu s obavami.

Potom vo chvíli ľútosti nad dievčaťom urobí niečo, čo nikdy nemal robiť. Pristúpi k Marinelle, dotkne sa jej ramena a povie: „Odvahu, čoskoro to skončí.“ Marinella sa obráti, prenikne ho očami zmije a povie mu:

„A ty si kto, malá panna?“

„Som …“

„Mlč! „Zasiahol som.

Požiadal som mladého kňaza, aby ustúpil. Ale žiaľ, už bolo neskoro. Diabol pozerá na mladého kňaza a vychrlí na neho: „Malá panna, čo tu robíš? Nemala by si byť o tejto hodine v posteli a spinkať? Ach, prepáč. Ty, keď sú všetci v posteli, nikdy nejdeš spinkať. Ty v noci nespíš. Ty masturbuješ pred televízorom. Baví ťa márniť čas osamote, nie? Oh, áno, je to pravda. Čo robíš? Neodpovedáš? Biedna panna, odhalená tu pred všetkými!“

A hlučný smiech pochová aj to, čo z môjho spoločníka zostalo. Ale teraz na neho nemám čas. Musím pokračovať v exorcizme. Diabol odrovnal mladého kňaza a ja viem, že zatiaľ s ním nič viac robiť nemieni . Vedľa neho totiž stojím ja. Môj exorcizmus je pre démona strašným trestom. A s týmto trestom sa teraz musí konfrontovať. „Mlč, diabol!“ kričím. „Mlč! Odpovedz mi menom Krista: Kto si, že sa opovažuješ obťažovať túto dievčinu? Kto si?“

Marinella so sebou hádže a z úst jej tečú sliny. Zrazu sa začne veľmi silno triasť a z úst jej zaznie dlhé vytie.“ Mlč, kňaz! Neodpoviem ti! „Kričí.“ Nikdy ti neodpoviem!“

„V mene Krista, odpovedz mi! Kto si? Povedz mi, kto si!“

Z hrdla Marinella vychádza ponurý hlas: Som nočná mora Marinelly. Som jej démon a jej potešenie. Som diabol a príčina toho, že som ju posadol, som jej otec. Bude mnou posadnutá navždy.“

„Nie, nezostaneš navždy u nikoho. Kristus víťazí. Kristus zvíťazil. Kristus ťa porazí! „

Pokračujem v exorcizme. Zdá sa, že latinské modlitby majú účinok. Marinella reaguje na moje slová počas troch hodín veľmi agresívne. Potom ukončím exorcizmus.

Marinella sa nepamätá na nič, čo sa pred chvíľou udialo. Požiadal som ju, aby mi porozprávala niečo o otcovi. Odpovedala: „Bol to násilník a ja som bola jeho hračkou. Musela som splniť jeho požiadavky. Inak ma bil až do krvi a rovnako aj moju matku. To všetko som trpela dlhé roky, kým nezomrel. Ale viete, čo vám poviem?“

„Čo?“

„Poviem vám, že ho nedokážem nenávidieť. Bol to môj otec. Bol to môj otec … „

Marinella sa pustí do plaču. Utešil som ju a dohodol som sa s ňou na ďalšom stretnutí za týždeň. Poprosil som ju, aby sa vyspovedala a každý deň sa snažila priblížiť čo najviac k nejakému kostolu. Hovorím jej:

„Aj keď nedokážeš vojsť do kostola, skús stáť pred ním vonku aspoň päť minút v tichosti. Uvidíš, že ak to budeš robiť každý deň, po niekoľkých mesiacoch dokážeš do kostola aj vojsť.“

Rozlúčime sa s ňou, ale viem, že ma čaká ešte jedna úloha; pohovoriť si s mladým kňazom. Čaká na mňa pred miestnosťou, kde prebehol exorcizmus. Hľadí do zeme. Je zlomený a zároveň vystrašený.

Hovorím mu: „Vidíš, čo sa stane, keď si príliš trúfaš? Najprv je potrebné mať s démonmi istú skúsenosť.

Ale predovšetkým musíš viesť svätý život. Inak ťa diabol odhalí a pred všetkými poníži.“

„Otče, je mi to ľúto.“

„Bude to pre teba ponaučením.“

„Otče …“

„Prosím?“

„Musím vás o niečo poprosiť.“ „Môžete ma vyspovedať?“

Zdroj: Lumendelumine.cz, obrázok: Aleteia.com