Vieme, ktorý svätec sa narodil v deň nášho krstu? Nie? Možno sa pripravujeme o zázrak..

Pomysleli ste si niekedy na to, ktorý svätý sa narodil v deň, keď ste boli pokrstení? Hovorili ste s ním o tom? Nie? Je to škoda … Pretože tento príbeh je o tom, ako je dobré si s ním niekedy pohovoriť…

Zázrak procesu kanonizácie bl. Jerzy Popieluszka TU

Už viac ako dva roky sa Justyna stále viac a viac chytala za ​​svoje ľavé koleno. Od bolesti, v nepohode,  s bodaním.. S kolenom to bolo zlé, že sa dokonca rozhodla pre operáciu. Ale ani to nepomohlo. Jej bolesť sa zintenzívnila.

Pre Justynu to bola väčšia dráma, lebo už 26 rokov každoročne chodila na púť do Čenstochovej. To nebolo všetko! Tieto púte organizuje ona sama, povzbudzuje iných a evanjelizuje. Je dobrovoľníčka, masíruje ľudí, ktorí nevládzu a majú stŕpnuté nohy a varí počas cesty. „Ako to všetko je možné robiť bez dobrého kolena?“ Trápila sa viac a viac.

No bola tvrdohlavá. Nevzdala sa. Hľadala inšpiráciu. Pomoc v nebi. A nakoniec našla. Ale jedno po druhom..

Dátum môjho krstu

„Už nejaký čas venujem stále viac pozornosti dátumu môjho krstu. Snažím sa byť vďačná Bohu, že som v spoločenstve Cirkvi. Mojim rodičom, že ma dali pokrstiť. Časom som si všimla, že tento deň, 14. september oslavujem viac ako môj deň narodenia alebo moje meniny – usmeje sa Justyna a rozpráva svoj príbeh. Ale len nedávno som si uvedomila, že výročie môjho krstu padá presne na narodeniny blahoslaveného otca Jerzy Popiełuszka! Neviem, ako som to dovtedy mohla prehliadnuť!“

Od tejto chvíle naša hrdinka pocítila mimoriadnu jednotu s týmto požehnaným mučeníkom. Bola tak oslovená, že 14. septembra tohto roku, napriek mnohým povinnostiam a únave, navštívila jeho hrob a … začala s ním hovoriť. Ako dcéra s otcom.

Rozhovor s kňazom Jerzym pri jeho hrobe

„Kostol bol plný. Obrovská masa ľudí – spomína Justyna. Ani som sa nepokúsila ísť dovnútra. Stála som vonku pri hrobe a začala som hovoriť s otcom Jerzym o našom spoločnom výročí. Bolo to také intímne stretnutie … tak neobvyklé … že si dokonca pamätám obsah môjho rozhovoru s Bohom a Jeho požehnaným mučeníkom. Znelo to takto: „Pane Bože, ak chceš, aby som sa vyrovnala so všetkým čo ma čaká, urobila čo je dobré a čo je potrebné, prosím ťa, pomôž mi! Daj mi silu, vezmi moje znechutenie, sťažnosti a daruj mi zdravie, postaraj sa o moje choré koleno!“

Je to strata času ísť k lekárom, hľadať liečbu, byť práceneschopná. Existuje toľko dôležitejších vecí, ktoré potrebujú ľudia! Odstráň to, čo ma obťažuje. Že by som mohla urobiť všetko, čo je potrebné a netrápiť sa tým, čo nie je dôležité. Určite to aj ty chceš, môj Pane! Ja viem, že ma počuješ!

Otec Jerzy, pomôž mi v tom aj ty! Toto je náš špeciálny deň. Viem, že aj pre teba to bolo ťažké. Rozumieš ostatným v ťažkostiach. Ty sa už teraz máš lepšie. Môžeš sa postarať o mňa, ktorá som stále tu. Pomôž mi …“- Justyna sa srdcervúco modlila.

Po modlitbe sa vracala domov. Ponáhľala sa. Bolo neskoro. Ulice okresu Żoliborz vo Varšave začala pokrývať tma. Bolo zima a neprívetivo. Doma Justyna netušiac ako našla článok zo starých novín o uzdravenom mužovi prostredníctvom príhovoru bl. otca Jerzyho. Zázrak sa mužovi stal 14. septembra, v deň narodenín otca Jerzyho. Tú noc, Justyna nemohla vôbec zaspať.

Znamenia z neba

O tri dni neskôr, keď Justyna vstane z postele, si uvedomí, že … jej koleno ju nebolí. Avšak, ona je opatrná. Vysvetľuje si, že to môže byť vec dočasných nervov. Že je lepšie nevzrušovať sa, nebyť nadšená. Takže nikomu nič nehovorí.

Ale ďalšie dni prejdú a koleno stále nebolí. A už viac ako dva roky netrpí bolesťou! Ako keby sa potvrdil zázrak a úžasný vzťah, ktorý vznikol medzi Justynou a blahoslaveným mučeníkom, zázračné veci sa stali …

„Opäť som išla na návštevu k otcovi Jerzymu. Na sv. omši u kapucínov som stála v kostole trochu na boku. Na rozdiel od obvyklého zvyku, lebo vždy bývam čo najbližšie k oltáru Pána. Prečo? Ja neviem! Zrazu som sa počas Eucharistie obzrela.. a tu … obraz otca Jerzyho. Blahoslavený sa na mňa pozeral veľmi výrečne. Ako keby mi niečo chcel povedať.“

Justynu prenikajú zimomriavky. Nie je to však koniec zaujímavých udalostí.

„Večer toho istého dňa som umývala sakristiu – stále vo veľkom rozochvení. Zvykla som prekladať rôzne druhy papiera, triedila som odpadový papier … Až zrazu, verte mi alebo nie, DVD s celovečerným filmom o otcovi Jerzym … Akoby som primrzla k podlahe .“

Film som sledovala v ten istý večer. A znova som nebola schopná zaspať. Koleno ešte vždy nebolí. Justyna si stále viac uvedomuje fakt zázračného vyliečenia prostredníctvom príhovoru „svojho“ patróna z krstu.

„Toto nie je stále koniec, smeje sa a ďalej hovorí. O týždeň neskôr sa v ďalších triedených papieroch objaví zalaminovaný obraz otca Jerzyho, náhodne, podobným spôsobom ako predchádzajúci film. S litániami na jeho zadnej strane. Už som to konečne pochopila.“

Pre nás všetkých

Justyna si nechcela tento príbeh ponechať sama pre seba. Vedela, že to nemôže tajiť. Prihodilo sa toho príliš veľa. Niekto sa opýta, prečo takéto svedectvo? Mnohí už budú vedieť. Často musíme najskôr skontrolovať a preverovať veľa vecí, než uveríme. Dokonca aj vtedy ešte radšej čakáme. Rovnako ako Justyna. Nemalo by to byť častejšie naopak?

Blahoslavený otec Jerzy Popieluszko

Zdroj: Aleteia.pl, obrázok: tamtiež

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *