Nezabúdame na Eucharistický pôst a vieme čo znamená?

Čo je Eucharistický pôst? Prečo  je dôležitý? A aký je čas pôstu?

Počas prípravy na prvé sväté prijímanie sme sa o ňom učili, ale prax ukazuje, že nám často uniká z pamäte, alebo mu nevenujeme veľkú pozornosť. Medzitým je to základný spôsob, ako sa pripraviť na plodnú účasť na Svätej omši.

Prebudí smäd srdca

Zdržiavanie sa potravín a nápojov, ktoré udržiavajú a zlepšujú náš biologický život, nás upriami k tomu, že sa vedomejšie pripravíme na pokrm a nápoj, ktorý nám dáva duchovný a večný život.

Tak to napísal svätý Efrém Sýrsky:

„V tvojom Chlebe sa stráca chamtivosť, tvoj Kalich ničí nepriateľa – smrť, ktorá nás čaká. Prijímame ťa, Pane, nie preto, aby sme boli nasýtení, ale aby si žil skrze nás.“

Fyzický hlad a smäd prebúdza našu duchovnú túžbu po Ježišovi v Eucharistii.

Nezvyčajné jedlo

Eucharistický pôst bol známy v Cirkvi už v prvých storočiach. Je pravda, že prvá generácia kresťanov zjednotila niekedy Eucharistiu s bratskou slávnosťou s názvom „agapé“, ale čoskoro bolo rozhodnuté oddeliť tieto dve udalosti, a prijímaniu Tela Pána predchádzalo zdržiavanie sa akýchkoľvek iných potravín a nápojov.

Vyplýva to z veľkej citlivosti na skutočnú prítomnosť Krista v Najsvätejšej sviatosti. Bolo zrejmé, že nie je prijateľné, aby sa eucharistický chlieb miešal s predtým prijatým jedlom.

Dnes to môže byť prekvapujúce alebo dokonca môžeme byť pobavení takýmto „organickým“, naturalistickým prístupom, ale malo by to tiež vyvolávať otázku:

Naozaj si uvedomujem, že v spoločenstve na svätej omši skutočne prijímam Telo a Krv Božiu?

Historický pohľad

Nevieme s presnosťou určiť v ktorom čase sa v Cirkvi zaviedol tento starobylý zvyk. Svätý Augustín je toho názoru, že eucharistický pôst nebol nariadený ani Ježišom Kristom ani apoštolmi, avšak je potrebné zachovávať tento zvyk (porov. S. AUGUSTINUS, Ad iquisitiones Januarii, ep. 54, can. 6: PL 33. 202).

Za povšimnutie stojí fakt, že eucharistický pôst nebol objektom nariadení žiadneho ekumenického koncilu. Scholastický stredovek ho definoval ako absolútnu zdržanlivosť od každého druhu jedla a nápoja od polnoci až do doby svätého prijímania. Bol to až pápež Martin V., ktorý 22. februára 1418 konštitúciou In eminentis nariadil eucharistický pôst pre celú Cirkev (porov. Fontes (I/44) 57). Toto pravidlo platilo pre všetkých a bez akýchkoľvek výnimiek.

Z tohto dôvodu sa sväté omše obvykle konali len ráno. Bol to jeden z dôvodov- aj keď nie jediný z dôvodov, prečo veriaci príliš často nechodili na sväté omše a k svätému prijímaniu.

Pápež Pius XII. dňa 6 januára 1953 konštitúciou Christus Dominus nariadil nasledovnú disciplínu:

  1. požitie vody neruší pôst;
  2. nemocným kňazom a veriacim sa dovoľuje požitie nápoja (nesmie sa jednať o alkoholické nápoje) alebo lieku v tekutom stave;
  3. kňazom, ktorí celebrujú v neskoršom čase sv. omšu, alebo ak sú unavení následkom pastoračnej práce, alebo ak majú pred sebou dlhú cestu, sa dovoľuje konzumovať jedlo, ale len hodinu pred začatím sv. omše (porov. AAS 45 (1953), s. 15-24).

Opäť ten istý Pius XII. cez M. P. Sacram Communionem (AAS 49 (1957), s. 177-178) priniesol značné nóvum ohľadom svätého prijímania:

  1. ordinár miesta môže dovoliť slúžiť kňazom večernú sv. omšu;
  2. pokiaľ ide o jedlo a alkoholické nápoje, eucharistický pôst je zredukovaný pre kňazov na tri hodiny pred sv. omšou;
  3. čo sa týka nealkoholických nápojov, pôst je zredukovaný na jednu hodinu pred sv. omšou;
  4. nemocní môžu bez časových obmedzení požiť nealkoholické nápoje a lieky v tekutom alebo netekutom stave.

Eucharistický pôst dnes

Pápež Pavol VI. 21. novembra 1964 skrze reskript Attentis multarum (AAS 57 (1965), s. 186) rozhodol, že eucharistický pôst je zredukovaný pre všetkých na jednu hodinu pred sv. prijímaním, čo v podstate prešlo i do kánonu 919 § 1 Kódexu 1983. Prvý paragraf spomínaného kánona obsahuje všeobecný princíp, a to zdržanlivosť od akéhokoľvek jedla a nápoja jednu hodinu pred sv. prijímaním. Avšak toto kritérium sa nevzťahuje na vodu a na lieky.

Legislátor teda stanovuje čas pôstu aspoň jednu hodinu pred sv. prijímaním. Dôvod takéhoto nariadenia je, aby veriaci prijímali najsvätejšiu Eucharistiu s úctou, rešpektom a nábožnosťou, avšak považujúc takéto nariadenie za morálnu povinnosť, minimálny čas – jedna hodina sa nemôže chápať v úzkom slova zmysle (teda matematicky presne 60 minút), ale v širšom zmysle slova «moraliter sumpta» (približne jedna hodina).

Na záver posledné spresnenie. Paragraf druhý kán. 919 dovoľuje kňazom, ktorí v ten istý deň slávia dve, alebo tri sv. omše, niečo požiť pred druhou alebo treťou sv. omšou, hoci neuplynie jedna hodina pred sv. prijímaním. Tretí paragraf spomínaného kánona dovoľuje všetkým chorým, ako i tým, ktorí ich opatrujú, prijať najsvätejšiu Eucharistiu, hoci v predchádzajúcej hodine niečo požili.

Okrem uvedených konkrétnych výnimiek, predpis o dodržaní eucharistického pôstu platí pre všetkých veriacich, a v podstate neexistuje možnosť vyňatia (alebo skrátenia) z neho pred prijatím Božieho Tela počas omše, aj mimo nej. Čas eucharistického pôstu – ktorý stojí za to spomínať – sa počíta nie do začiatku svätej omše, ale do prijatia Eucharistie.

Kán 919 – § 1. Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.

Kňaz, ktorý v ten istý deň slávi dva alebo tri razy najsvätejšiu Eucharistiu, môže niečo požiť pred druhým alebo tretím slávením, hoci ešte neuplynula jedna hodina.

Tí, čo sú pokročilého veku a trpia nejakou chorobou, ako aj tí, ktorí ich opatrujú, môžu prijať najsvätejšiu Eucharistiu, hoci v prechádzajúcej hodine niečo požili.

 

Zdroj: Aleteia.pl, Kódex kánonického práva, dkc.kbs.sk, obrázok: aleteia.com

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *