„Väzenie ma oslobodilo zo starého života.“ Mimoriadne svedectvo!

Jeho príbeh je dôkazom toho, že Boh môže zmeniť srdce človeka aj vo väzení. 

Pierre Marc: „Dnes venujem pozornosť každému detailu môjho života, využívam každú chvíľu, som rád, že môžem ísť na prechádzku do lesa. Som si vedomý toho, že som slobodný – predovšetkým vnútorne.“

Vlastná matka ho nespoznáva!

V životnom svedectve tohto muža sa skutočne naplnilo príslovie, ktoré nám je všetkým dobre známe. „Ani vlastná matka ťa nepozná“ a ukázalo sa pri ňom ako veľmi reálne. V skutočnosti, keď opustil väzenie, jeho matka ho nespoznala. Priznala sa s úžasom: „Kedysi bol mužom, ktorý chcel na všetkých zapôsobiť a často bol veľmi agresívny. A dnes, keď sa zobudí ráno, okamžite vezme Bibliu do ruky a modlí sa.“

Pierre Marc Baudrais Cortot, 24-ročný mladý muž z Francúzska nemal ľahký život, hoci  ako hovorí, pochádza z úplne normálnej rodiny. Avšak nemal otca, ktorý mu zomrel, keď mal Pierre Marc 12 rokov. Chlapec trpel. Toľko, že o tom nechcel vôbec premýšľať a začal pracovať vo veku 14 rokov. Chcel utopiť tú nesmiernu bolesť vo svojom srdci, s ktorou sa nedokázal nijako vyrovnať.

Pracoval ako inštalatér, vzorne sa učil, dokonca išiel na vysokú školu. Stal sa fascinovaným a presvedčeným skinheadom a čoskoro sa k tejto skupine pripojil. Hovorí o sebe: „Bol som veľký rasista.“ Mal som problémy s alkoholom.

Konverzia vo väzení

Ako sa dostal do väzenia? Jedného dňa sa rozhodol brániť svojho priateľa pred iným mužom. To skončilo obvinením z pokusu o vraždu. Najskôr strávil vo väzbe 11 mesiacov, čakal na trest, potom rok vo väzení a ďalší rok v domácom väzení. Povedal, že posledné bolo pre neho najhoršie.

Cítil, že potrebuje pomoc a to už mesiac po jeho zadržaní. Ale nechcel využiť rozhovory s psychológom, cítil, že problém je v jeho srdci, nie v jeho hlave. Potreboval kňaza.

„Otče, ja som iba pokrstený, modlím sa, ale Boh mi neodpovedá.“

Takýto list prečítal od Pierre Marca kňaz Grzegorz Herman, ktorý niekoľko rokov vo Francúzsku pracuje ako väzenský kaplán.

„Išiel som do jeho cely. Videl som oholenú hlavu, telo plné tetovaní a zrak, ktorý na mňa upieral veľmi priamo, až hrozivo. Povedal som mu len toľko, kedy sa naše stretnutia uskutočnia, kedy budem vo väzení k dispozícii“spomína si otec Gregorz.

Pierre Marc však prišiel a tak začal svoju cestu zažívania slobody napriek tomu, že bol vo väzbe. Slobody, ktorú mu dal Boh. Od tej chvíle, raz týždenne sa stretli, aby hovorili o viere, o Bohu, o živote.

Ako je možné, že vo väzenskej cele, na 9 metroch štvorcových, sa cítil skutočne slobodný?

Ježiš ma naozaj oslobodzuje, umožnil mi v sebe samom zmeniť nesmierne veľa vecí. Uvedomil som si, že bol stále so mnou, len som ho nevidel,“ povedal Pierre Marc.

Na otázku, či mu väznica dala slobodu – slobodu od starého života, vďaka ktorému sa v ňom objavil priestor pre Boha, rozhodne odpovedá, že to tak bolo. „Sloboda bola pre mňa vždy veľmi dôležitá,“ povedal. „Dokonca mám tetovanie na chrbte s týmto nápisom, ktoré bolo urobené pred mojou konverziou. Ale len vo väzení som pochopil, aká sloboda skutočne je.

V jednom bode Pierre Marc dokonca začal ďakovať Bohu za to, že je vo väzení. Prečo? „Pretože Boh ma tam zmenil a otvoril mi oči k tomu, kto som bol predtým, k mojim hriechom,“ priznal sa.

Aj keď vo väzení, predsa slobodný

Boh ho začal meniť. Pierre Marc chcel prijať prvé sväté prijímanie a birmovanie. Otec Grzegorz mu dal individuálnu katechézu a po odchode z väzenia chlapec prijal sviatosti. „Uvedomil som si, že potrebujem niečo viac,“ povedal. Chcel sa modliť, prečítať si Bibliu, spoznať seba a Boha. A predovšetkým, kto je v Jeho očiach.

„Boh ma oslobodil nie fyzicky, ale duševne, duchovne. Môžem o tom hovoriť s odvahou, pretože som zažil silu viery v Krista. Pred troma rokmi by bolo pre mňa nemysliteľné povedať svedectvo.“

Pierre Marc dnes hovorí, že jeho, väzenie veľmi zmenilo. Pamätá si časy, keď bol skinheadom, rasistom. A vo väzení bol v jednej cele s cigánom , s chlapcami z Konga a Karibiku.

„Tieto stretnutia mi umožnili pozrieť sa na ľudí inak. Ak by Boh nezmenil moje srdce, bolo by to nemožné“ pripúšťa.

Zmienil sa aj o čase domáceho väzenia, čo pre neho bolo ťažšie ako v bežnom väzení. „Po odchode som si uvedomil, že zmeniť všetko od začiatku je veľmi ťažké. Boh ma naučil trpezlivosti. Nemohol som dokonca chodiť do kostola, keď som to chcel. Mal som špecifické hodiny, v ktorých som mohol odchádzať z domu,“ hovorí.

Žijem na maximum!

Dnes má pocit, že jeho viera je stále väčšia a živšia každý deň. „Boh ma formuje po celú dobu. Milujem ho, žijem s ním, ako s priateľom, ktorý je veľmi blízko pri mne. Dáva mi radosť, oveľa viac sa usmievam. Mám ťažké chvíle, ale viem, že sa môžem spoľahnúť na to, že On odpovie na moje otázky,“ hovorí Pierre Marc.

Jeho príbeh je dôkazom toho, že Boh môže zmeniť srdce človeka aj vo väzení.

Pierre Marc: „Dnes venujem pozornosť každému detailu môjho života, využívam každú chvíľu, som rád, že môžem ísť na prechádzku do lesa. Som si vedomý toho, že som slobodný – predovšetkým vnútorne.“

Odvtedy, čo je na slobode, chodí do škôl, aby svedčil o svojej viere. Stretli sme ho v Kostrzni nad Odrou. Prichádza s otcom Grzegorzom Hermanom, tým istým, ktorému napísal list z väzenia.

Zdroj: Aleteia.pl, obr. Pixabay, fotografie: osobný album Pierre Marc Baudrais Cortot

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *