Ježiš ma pokarhal, keď som slávil svätú omšu

Kňaz, zahltený ťažkými záležitosťami svojich veriacich šiel sláviť Eucharistiu. Nedokázal sa sústrediť, nesprávne čítal modlitbu z misálu, kým sa nestalo niečo nečakané …

Každý kňaz na svete to dobre vie: nie je jediný deň, kedy by ma niekto nehľadal a nechcel by so mnou hovoriť . Počujem potom otázky o tom, ako postupovať v rôznych situáciách:

„Otče, už nemôžem vydržať s mojím manželom. Jeho nadávky a násilie doma.. chcem ho opustiť. Myslíte si, že to bude dobré riešenie?“

„Mám pocit, že v mojom živote sa všetko pokazilo. Celé moje úsilie sa ukázalo ako zbytočné, som unavená. Čo mám robiť …? “

„Moja svokra je proti mne, chceme sa od nej odsťahovať a prestať s ňou hovoriť. Čo si o tom otče myslíte?“

„Starý otec nám všetkým zanechal dedičstvo, ale niektorí si ho nezaslúžia …“.

Počujem mnoho takýchto príbehov a otázok každý deň. Vždy sa ich pokúšam počúvať svojím srdcom, utešiť tých, ktorí prišli ku mne slovami nádeje, povzbudiť ich, aby robili dobro. Tiež na nich nalieham, aby požiadali Boha o silu, aby sa posunuli dopredu a pripomínam im, že oveľa viac je cenné utrpenie hoci z nespravodlivosti než jeho odmietnutie.

Ale čo môžem urobiť je predovšetkým modliť sa za nich. Najmä v Eucharistii, keď držím svojho Pána v mojej ruke, hovorím mu: „Daj mi silu porozumieť tejto osobe a pomôž jej urobiť to najlepšie rozhodnutie, pre tvoju slávu a pre ich rodinu …“.

Čo by urobil Ježiš na mojom mieste?

Ale v jeden deň, v jediné popoludnie na mňa spadlo bezpočet problémov a cítil som, že moje rady boli veľmi zlé. Večernú svätú omšu sprevádzalo more trápenia a stále som premýšľal, čo by som mohol urobiť, aby som riadne nasmeroval ľudí, ktorí hľadali konkrétnu podporu u mňa. Hneď po Premenení som si niekoľkokrát pomýlil slová. Potom som si uvedomil: „Zle to hovoríš.“

A v tej chvíli som počul svojho milého Ježiša vo svojom vnútri: „To je pravda, hovoríš to nesprávne. Nebudeš im môcť pomôcť. Povedz im, aby sa opýtali mňa, čo by som urobil na ich mieste! Týmto spôsobom im ukážeš cestu.“

Ako som sa mýlil, a nielen v koktaní pri čítaní obsahu modlitby z misálu, ale aj v spôsobe pomoci. Ježiš mal pravdu. Kto, ak nie On, nám povie, čo máme robiť? Rozhodol som sa, že sa nabudúce nebudem toľko obávať a tých, ktorí prichádzajú žiadať o radu, povzbudím, aby sa najskôr priblížili k Bohu a požiadali o radu Jeho.

Požiadajte o radu Boha

V ten istý večer predtým, ako som opustil kaplnku, sa mi prihovoril muž. Chcel sa so mnou rozprávať. Povedal mi, že jeho otec bol po celý život veľmi krutý. V skutočnosti vyrastal v urážkach a bitkách a jeho otec nikdy nepodporoval jeho a jeho bratov, aby boli vzdelaní. Jeho matka s ním zaobchádzala rovnako a iba na všetkých kričala príkazy. Takže ihneď ako tento muž mohol, odvrátil sa od svojho otca a nevidel ho viac ako 30 rokov. Avšak pred týždňom jedna z jeho tiet mu povedala, že jeho otec bol dialyzovaný, že je veľmi slabý a nemá kam ísť a niet nikoho kto by sa o neho postaral.

Nakoniec sa ma ten muž spýtal: „Otče, ďakujem Bohu, mám rodinu, som veľmi šťastný, viem, že moja žena a deti by radi prijali môjho otca. Ale ja si myslím, že nie je spravodlivé, že by som mu mal pomôcť po tom všetkom, čo nám urobil. Všetci sme pri ňom trpeli – ja, moja matka, moji bratia. Nie som nútený mu pomôcť, však?“

Objal som muža okolo pliec a povedal: „Ľutujem, čím ste prešli, a chápem, že to nemožno spraviť len tak. Mám však návrh. Otvorím kaplnku kľaknite si k Najsvätejšej sviatosti a spýtajte sa nášho Pána, čo by robil na Vašom mieste.“

Keď som prišiel o pol hodinu, muž sa ku mne vrátil v slzách a povedal mi: „Otče, prijmem môjho otca,  dostal som život aj vďaka nemu, vezmem ho do svojho domu a pomôžem mu vo všetkom, v čom môžem…“.

V ten večer som šiel spať veľmi šťastný a cítil som, že som oddychoval vo svojom spánku, ako nikdy predtým. Boh znova ukázal, že On rieši naše problémy, že mu ich musíme iba predložiť. Taktiež mi pripomenul o koľko ľahší by bol náš život, keby sme ho vždy pozývali k sebe a do svojich životov.

Veľa vecí sa pokazí, pretože ostaneme pri premýšľaní osamote ako veci vyriešiť, namiesto toho, aby sme sa opýtali Ježiša čo by urobil On. Chcel by som povedať každému, kto prechádza nejakými ťažkosťami, alebo musí urobiť dôležité rozhodnutia:

„Neboj sa, nenechaj sa trýzniť trápením. Boh Ťa miluje, On je s Tebou a On Ti pomôže.  Pokľakni si pred Ním a opýtaj sa ho: „Dobrý Ježišu, čo by si robil na mojom mieste?“

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *