Zjavenie Panny Márie a sv. Jozefa v Cotignac, I. časť
Spolu so zjavením sv. Jozefa, ukazuje zjavenie Panny Márie v meste Cotignac vo Francúzsku dôležitosť jej príhovoru pre rodiny a krajiny.
Dve míle po ceste zo svätyne svätého Jozefa v meste Cotignac vo Francúzsku, kde sa svätec zjavil v roku 1660, sa obdobne zjavila aj jeho manželka Panna Mária, ale z celkom iného dôvodu. Napriek tomu obe tieto schválené zjavenia zostali na celom svete pomerne neznáme, na rozdiel od pútnických miest Lurdy či Fatima. Mária sa zjavila na tomto mieste v srdci Provensálska niekoľko rokov skôr ako sv. Jozef. Išlo o prvý krok spojený s veľkým orodovaním za rodiny a Francúzsko.
Bolo 10. augusta 1519. Drevorubač menom Jean de la Baume vystúpil na vrch Mount Verdaille. Šiel do práce tak ako každý deň. Svoju prácu začal kľačiac v modlitbe. A keď sa postavil, bol prekvapený, že vidí pred sebou oblak a Pannu Máriu vychádzajúcu z neho. Držala malého Ježiška stojac na polmesiaci. Pri nej stáli sv. Michal Archanjel, sv. Bernard z Clairvaux a sv. Katarína Egyptská.
Mária povedala Jeanovi:“Ja som Panna Mária. Choď a povedz duchovenstvu a mestskej rade mesta Cotignac, aby mi tu na tomto mieste postavili kostol zasvätený Panne Márii – Matke Milosti a aby usporiadali procesiu, a tak prijali dary, ktoré im chcem udeliť.“
Ale Jean nikomu nepovedal o tom, čo videl. Myslel si totiž, že to je halucinácia z letnej horúčavy. Nasledujúci deň, 11. augusta, sa vrátil, aby pokračoval vo svojej práci. Opäť sa mu zjavila Blahoslavená Matka. Tentoraz Jean uveril a hneď sa rozbehol do dediny a rozpovedal o Márii a jej posolstve.
Podľa dokumentu televíznej spoločnosti EWTN, „Svätyňa svätej rodiny, Provence, Francúzsko“: opisovali vtedajší ľudia Jeana ako slušného, zodpovedného muža s povestným, dobrým charakterom. Každý mu veril. Môžeme si predstaviť, že jeho radosť spustila doslova víchricu vzrušenia medzi rodinami, jednotlivcami a mestskou radou. 14. septembra, na Sviatok Povýšenia Svätého Kríža, položili dedinčania prvý kameň kaplnky, ktorú Mária žiadala. Celý Cotignac kráčal v procesii na miesto na Mount Verdaille.
Známi svätí, prekvapenie
Všetci v Cotignac a v Provensálsku boli oboznámení so svätými sprevádzajúcimi Máriu a Ježiška. Uctievali si svätého Michala Archanjela ako ochrancu Božej rodiny, Cirkvi. Sv. Bernard z Clairvaux založil niekoľko kláštorov, jeden z nich sa nachádzal len 15 míľ od obce. A aký vzťah k Francúzsku má mučeníčka Svätá Katarína? Jej pozostatky boli prinesené do Francúzska kráľom Ľudovítom IX. – neskôr kanonizovaného sv. Ľudovíta. Okrem toho sv. Katarína spolu so sv. Michalom boli videní a identifikovaní Janou z Arku ako svätí, ktorí jej radili. Dokument Svätyňa svätej rodiny vysvetľuje, že spoločné prepojenie medzi všetkými svätými vo vízii znamenalo spojenie s blahobytom rodín, cirkevných rodín – všetkých spoločenstiev potrebných pre blahobyt ľudí, spoločenstiev, ktorých sa Boh dotýka.
Ďalšie prekvapenie a spojenie prišlo v priebehu mesiaca, keď dedinčania začali budovať kaplnku Panny Márie Matky Milostí. Počas kopania základov odkryli hroby kresťanských mučeníkov pochádzajúcich z najstarších storočí. V skutočnosti sa ľudia v Provensálsku obrátili nie tak dlho po tom, čo na južné pobrežie pricestovala Mária Magdaléna, Lazár a Marta. Tradícia hovorí, že pristáli na mieste známe ako Saintes Maries de la Mer, potom odišli do Marseille, kde kázali evanjelium a kde Lazár pokrstil veľa ľudí. Až do štvrtého storočia ovládali tento región Rimania, prenasledovali kresťanov, ale duchovnosť zostala silná. Bola silná aj po roku 1660, kedy vybudovali svätyňu Panny Márie. Nespočetné množstvo zázrakov sa udialo skrze Pannu Máriu ako výsledok modlitieb k nej.
Mária sľubuje pomoc
V tom roku bola v kráľovstve ťažká situácia. Po 22 rokoch manželstva kráľ Ludovít XIII. a kráľovná Anna Rakúska boli stále bez detí. Kráľovná sa naďalej horlivo modlila za dediča trónu, ale vždy v poslednom štádiu tehotenstva potratila. Ľudovít však nebol podobný mentalite krutého Henricha VIII. Svätyňa Panny Márie Milosti v Cotignac už tak čoskoro zohrala veľkú úlohu v odpovedi na modlitby. Dňa 3. novembra 1637, neďaleko Louvru, sa Požehnaná Matka objavila augustiniánskemu mníchovi Fiacreovi, keď sa modlil v kláštore kostola Notre-Dame-des-Victoires (Panna Mária). Výkrik batoľaťa upútal jeho pozornosť. A tak vysvetľuje, čo sa stalo v prvej štvrťhodinovej návšteve, ktorá bola zaznamenaná v archívoch kláštora a podpísaná generálnym vikárom a predstaveným.
„Obrátil hlavu tam, odkiaľ prichádzal hlas … a uvidel Svätú Pannu obklopenú krásnym a príjemným Svetlom, s dieťaťom v náručí, oblečenú do modrého rúcha s hviezdami, vlasy visiace na ramenách. Na svojej hlave mala tri korunky, sedela na stoličke a povedala: „Dieťa moje, neboj sa, ja som Božia Matka.“ Hneď sa vrhol na zem, aby si uctil dieťa, ktoré držala v náručí. Myslel si, že je to Ježiš Kristus, ale Svätá Panna mu povedala:“Dieťa moje, to nie je môj Syn, je to dieťa, ktoré Boh chce dať Francúzsku.“
Panna Mária ho požiadala o tri novény, aby kráľovnej Boh daroval syna. Jednu z nich sa pomodlíš v katedrále Notre Dame v Paríži. Ďalšiu v Kostole Panny Márie víťaznej. A poslednú vo (vtedy neznámej) svätyni nazvanej Panna Mária milostí.
Mních bol zmätený. Mária povedala: „Aby som ti ušetrila akékoľvek pochybnosti, dieťa moje, že chcem, aby si sa pomodlil tri novény za kráľovnú, dávam ti obraz, ktorý sa nachádza v Kostole Panny Márie Milostí v Provensálsku a obraz toho, ako ten kostol vyzerá.“
Mních a jeho nadriadení stále pochybovali, ale za menej ako týždeň sa Fiacre prebudí na plač dieťaťa. Znovu vidí Máriu a dieťa. Fiacre tentokrát uveril a začal sa modliť novénu za kráľovnú od 8. novembra. Keď sa to dozvedela kráľovná, aj ona sa modlí onú novénu, ktorú si vyžiadala Panna Mária. Kráľ Ľudovít rozkázal Fiacreovi nájsť svätyňu Panny Márie milosti v Provensálsku, aby sa tam pomodlil poslednú novénu. Mních mal meno po svätcovi, ktorý bol obľúbený u francúzskej kráľovskej dvojice, kráľ aj kráľovná mali oddanosť svätému Fiakreovi. Ďalšie prozreteľné spojenie. /http://www.zivotopisysvatych.sk/fiakrus-mnich-pustovnik/
Odchod z Cotignac
Vydali sa teda na cestu do Cotignac, ktorý ležal pri juhovýchodnom cípe Francúzska. Keď prišiel brat Fiacre, nebol si istý, či našiel správnu svätyňu. Opäť mu Panna Mária rozptýlila pochybnosti. Akonáhle vstúpil do kaplnky, videl obraz, ktorý mu ukázala Blahoslavená Matka. To bola tá kaplnka, ktorú si vyžiadala. Fiacre dokončil novénu 5. decembra. Presne o deväť mesiacov neskôr, 5. septembra 1638, sa narodilo kráľovi Ľudovítovi a kráľovnej Anne prvé dieťa. Nazvali ho Louis-Dieudonné, čo znamená „Bohom daný“. Bol to zázrak pre kráľovský pár, ako aj pre Francúzsko, ktoré malo v dediča v Ľudovítovi XIV. Veľmi šťastný, Ľudovít vyhlásil národný akt vďakyvzdania a zasvätenia celého Francúzska hneď, ako sa dalo na známosť, že kráľovná Anna otehotnela. Stalo sa tak sedem mesiacov pred narodením Ľudovíta-Dieudonné. Vo vďakyvzdaní nariadil Ľudovít XIII.: „Vyhlasujeme, že prijímame Presvätú a slávnu Pannu Máriu ako osobitnú ochránkyňu nášho kráľovstva, obzvlášť jej zasväcujeme seba samých, štát, našu korunu a našich poddaných. Oznamujeme arcibiskupovi parížskemu a nariaďujeme mu, aby každý rok na sviatok Nanebovzatia Panny Márie pripomínal naše vyhlásenie počas svätej omše. Podobne vyzývame všetkých ľudí, ktorí si v tento deň osobitne uctievajú Pannu Máriu, aby vyprosovali ochranu, že sa Bohu bude slúžiť takým svätým spôsobom, aby sme my a naši ľudia konečne dosiahli šťastný koniec, pre ktorý sme všetci boli stvorení. Toto je naše prianie.“
Zasvätenie pokračovalo každoročne
Existuje jedno ďalšie prozreteľné spojenie. Ľudovít XIII. pripísal Panne Márii a jej príhovoru víťazstvo nad Huguenotmi v La Rochelle, čo zaručilo stabilitu kráľovstva. Položil základný kameň v roku 1629 – deň po tom, čo arcibiskup požehnal základy 8. decembra. Odvtedy sa sviatok Nepoškvrneného alebo Posvätného počatia Panny Márie slávil práve v tento deň. V ten istý decembrový deň začal Fiacre novénu o niekoľko rokov neskôr.
Späť do Cotignac
Panna Milostí v Cotignac prijala kráľovských návštevníkov 21. februára 1660. Ľudovít XIV. so svojou matkou Annou prišiel do Cotignac, aby osobitne poďakoval za svoje narodenie. Bol vďačným panovníkom. Udalosť dokázala, že kráľovská rodina bola vždy vďačná za príhovor Panny Márie. Rok potom, čo kráľovná Anna zomrela (1666), umiestnil Ľudovít XIV. (Louis-Dieudonné) plaketu v svätyni Panny Márie Milosti na počesť svojej matky a pripomenul, že bol darovaný ľuďom podľa sľubu Panny Márie kráľovnej Anne. Plaketa tam dodnes zostala. Ľudovít XIV. sa stal najdlhšie vládnúcim európskym panovníkom – 72 rokov. Po viac ako 100 dňoch po kráľovskej návšteve v roku 1660 a 2 míle dolu svahom od Panny Márie Milostí sa v Cotignac zjavil sv. Jozef – kráľovský člen Dávidovho domu. Keďže sa členovia Svätej rodiny zjavili v takej blízkosti, pútnici do svätyne Panny Márie prešli veľmi krátku vzdialenosť do svätyne sv. Jozefa. Len pár mesiacov neskôr, v januári 1661, miestny biskup Giuseppe Zonga Ondedei spojil obe svätyne do jedného pomenovania – Svätyňa svätej rodiny – aby tak spojil oddanosť k týmto dvom členom Svätej rodiny, ktorí sa pripojili k Bohu.
Tvrdé časy priniesli dobro
V roku 1789 ovplyvnila katastrofa francúzskej revolúcie aj svätyňu. Veci z nej boli zhabané a demontované a materiál rozpredaný. Ale v noci tri mladé rehoľné sestry zariskovali svoj život, aby zachránili to, čo sa dalo. Utajené vošli do svätyne, aby zobrali sochy a maľby. O niekoľko rokov neskôr, keď sa konečne obnovila určitá spravodlivosť, kresťanské rodiny mohli kúpiť späť mnohé diela a znovu postaviť svätyňu a vrátiť posvätné objekty, ktoré si zachovali. V súčasnosti sa mnoho ľudí vydáva na púť a návštevu oboch svätých miest. Ako povedal jeden z kňazov v dokumente Svätyňa svätej rodiny: „Zvláštnosťou pre Cotignac je, že ľudia hľadajú Boha vo forme spoločenstiev … Našou úlohou v Cotignac je potvrdiť rodinám, že majú právo vnímať sa ako domáce cirkvi – napodobňovať Svätú rodinu. Niečo, čo Jozef a Mária vnímali a plánovali pred storočiami.”
Zdroj: http://www.ncregister.com
