“Nie je to náš príbeh, ale je to Boží príbeh“

Annabel Beam mala iba štyri roky, keď začala mať komplikácie, ktoré jej matka Christy nazývala „brušnými problémami“ – veľké bolesti brucha sprevádzané silným nadúvaním. Keď mala päť rokov, jej črevá sa úplne zablokovali, čo si vyžadovalo prvú a neskôr niekoľko núdzových operácií. Lekári neboli schopní určiť, prečo Annabelin žalúdok a črevá nefungovali tak, ako by mali. Napriek tomu, že užívala desať liekov na predpis, stále nemohla nič jesť ani normálne piť. Potravu prijímala cez hadičku.

Dievča neskôr prežilo úraz, keď padla zo stromu. Zázračne bola uzdravená. Christy Beam rozpráva príbeh o zriedkavej chorobe jej dcéry, jej nebezpečnej nehode a jej nevysvetliteľnom uzdravení. „Sme tak šťastní a tak ohromení, že náš príbeh môže ovplyvniť svet alebo ho dokonca zmeniť. V skutočnosti to nie je náš príbeh – je to Boží príbeh. Je tak skvelé, že nám Boh dovolil zdieľať jeho príbeh!“

Neuveriteľný príbeh bol prvýkrát prerozprávaný v najpredávanejšej knihe Zázraky z neba: Malá dievčina a jej úžasný príbeh vyliečenia. Annabelin príbeh sa stal predlohou pre predstavenie a film, ktoré sa hrajú po celej Amerike.

Hľadanie diagnózy

Christy sa obávala z neustáleho zhoršovania zdravotného stavu jej dcéry. Jej strach bol tak veľký, že myslela nad jej smrťou. Odmietala prijať diagnózu. Miestni lekári prešli všetko – od alergií až po intoleranciu na laktózu. Christy si bola istá, že problém jej dcéry je vážnejší. Nakoniec boli Beamovci odkázaní na uznávaného pediatrického gastroenterológa Dr. Samuela Nurka, ktorého výskum v Detskej nemocnici v Bostone sa zameral na poruchy gastrointestinálnej motility.

Keď sa Christy nedokázala dohodnúť na stretnutí napriek niekoľkým mesiacom telefonátov a listov, využila šancu – a rozhodla sa, že s Annabelou poletí do Bostonu, aby sa osobne stretla s lekárom. Jej vytrvalosť sa vyplatila a doktor Nurko dokázal presne diagnostikovať Annabelin stav a odhaliť, že netrpela na jednu, ale až na dve bolestivé, nevyliečiteľné a život ohrozujúce zažívacie poruchy. Išlo o poruchu pohyblivosti pseudo-obštrukcie, zriedkavého stavu, ktorý sa prejavuje obštrukciou čriev. Druhá diagnóza znela porucha hypotalitácie dutín, pri ktorej slabé kontrakcie v dutinách žalúdka spôsobujú jeho oneskorené vyprázdňovanie.

Doktor Nurko zapojil Annabel do programu, ktorý bol prísľubom zlepšenia stavu. Keďže Annabel predpísali experimentálne lieky s potenciálne vážnymi vedľajšími účinkami, musela malá pacientka navštevovať doktora Nurka každých šesť týždňov. Beamovci museli teraz čeliť vážnym finančným problémom, pretože často chodili za kontrolou na dlhé vzdialenosti.

Nehoda a zázrak

Keď mala Annabel osem rokov, vrátila sa domov po ďalšej hospitalizácii a išla sa hrať von. Vyliezla na veľký strom na ich dvore. Zrazu sa konár, na ktorom sedela, zlomil a dievča nemalo šancu sa zachytiť a spadla z výšky tridsať stôp (cca 9 metrov) do dutiny stromu, pristála hlavou nadol a zakliesnila sa v jeho spodnej časti. V bezvedomí ostala uviaznutá päť a pol hodiny v tesnom priestore. Záchranári ju však opásali pásom, vytiahli a tak zachránili.

To, čo sa stalo potom, je pre Annabelinu matku stále záhadou. Christy Beam vysvetľuje, že Annabel síce padla do stromu, ktorý ju mohol zabiť, no namiesto toho ju uzdravil. Keď ju z kmeňa stromu vytiahli mokrú a zablatenä s pohmoždeninami, vyzerala úplne v poriadku. Neuveritelné bolo, že Annabel sa prebudila v nemocnici, pričom už necítila žiadnu bolesť. Jej rozšírené brucho sa vrátilo do svojej bežnej veľkosti a problém s vyprázdňovaním sa vyriešil. Prvýkrát po mesiacoch hrozného prijímania potravy trubičkou mohla pravidelne jesť ústami. Lekári jej postupne začali znižovať dávky liekov a nakoniec ju prepustili z ambulancie pediatrického gastroenterológa. Annabelin doktor povedal: „Ježiš musel byť s tým dievčatkom na tom strome, pretože jej nič nie je!“

Detský pohľad na nebesá

Po pár dňoch po jej neočakávanom uzdravení začala Annabel rozprávať rodičom príbeh o tom, čo sa stalo počas tých hodín, čo bola zakliesnená hlboko v strome. Povedala: „Mami, keď som bola v tom strome, išla som do neba. Sedela som v Ježišovom lone. Chcel som tam zostať, ale povedal mi, že nemôžem.“ Rodičia sa snažili dozvedieť viac. Annabel im povedala, že videla babičku MeeMee, ktorá zomrela pred niekoľkými rokmi. „Tak som poznala, že som v nebi,“ povedala Annabel.

„Vždy som si myslela, že byť v nebi je ako sedieť na obláčikoch, ale je to naozaj ako keby sa zastavil celý svet. Vždy som si myslela, že Boh má veľké srdce, a on je to tak – jeho srdce je také veľké, že svieti. Jeho oči svietia ako zlatá sláva, ktorá sa odráža v slnku.“

Ako Christy citovala živý opis svojej dcéry o nebesiach, divila sa, že malé dieťa vo veku Annabel vie tak výrečne opisovať. „Nikdy sme ju neučili takto hovoriť,“ uvažovala Christy. „Vždy sme chodili do kostola, ale deväťročné dievča, aby používalo takéto výrazy? – A tak som vedela, že niečo dramatické sa muselo odohrať.“

Na nedávnej premiére v Dallase „Zázraky z neba“ pridala Annabel k opisu ďalšie slová: „Všetko žiarilo, svetlo prichádzalo zo všetkých strán, z kvetov a rastlín – dokonca aj tráva žiarila, keď po nej niekto prechádzal.“

Posolstvo nádeje a povzbudenia

Christy rozjímala nad tým, ako sa jej život a život jej rodiny zmenil udalosťami okolo Annabelinej choroby a jej zázračného uzdravenia: „Nežijeme svoj život inak, pretože sme nikdy nestratili vieru. Bolo to ťažké a občas som cítila pochybnosti. Pýtam sa: ‘Nuž, Bože, máš nejaký plán? Aký je tvoj plán?’ Vždy sme však cítili, že Boh má kontrolu nad našimi životmi, dokonca aj nad Annabelinou chorobou. Teraz, keď je v poriadku, môžeme žiť posilnení a hrdí na to, v čo veríme.“

                                                                                                                                                                                  Zdroj:Aleteia.org

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *