Deviatnik k svätým Cyrilovi a Metodovi

Prvý deň

Slovami Evanjelia: “Choďte do celého sveta a učte všetky národy!“ poslal Boh aj bratov Konštantína a Metoda na misie najprv k národom mohamedánskych Saracénov i Chazarov na Kryme, kde ohlasovali Evanjelium. Tak ich pripravoval na ich najväčšiu misiu k nášmu národu Slovenov (Slovákov). Tu ako „vyznávači Svätej Trojice slepým svetlo rozdávali a žriedlom Božieho Slova sa stali. Sťa pevné stĺpy Kristovej Cirkvi, pečaťou Pravdy a štítom viery boli i drahocennou perlou v klenotnici Pána, vyvolené nádoby Ducha Svätého., ktoré rozniesli meno Kristovo po celej Slovenskej zemi .“ Vďaka Cyrilovi a Metodovi sa slovenský národ kultúrne zrodil prijatím krstu a Božieho slova. Činnosťou “ byzantskej misie u Slovenov-Slovákov došlo v 9. storočí k vytvoreniu prvého slovenského písma, neskôr nazvaného hlaholika, čím položili základy celej slovenskej kultúry. Do nášho jazyka bolo preložené celé Sväté Písmo a slúžila sa staroslovenská liturgia. Bolo založené školstvo od základného až po najvyššie, a to v národnom jazyku, čo bolo v tom čase neobvyklé. Povedané slovami kardinála Tomka: My Slováci sme dostali posvätné dedičstvo, Cyril a Metod nám vštepili kresťanstvo do „genetického kódu“ našej kultúry. Naša viera, zdedená od sv. Cyrila a Metoda je Božím darom a vovádza nás ako synov do Božej rodiny Najsvätejšej Trojice.

Modlime sa slovami slovenských učeníkov z 9. storočia:

„Svätí a praví pastieri naši, Cyril a Metod, neprestajne modlite sa za vyvolený ľud Váš. Slabosti naše na seba berúc, zbavte ho strasti, bied i pokušení. Z výšin silu dajte, aby dôstojne žijúc v Kristovi, nasledovníkmi práce vašej stali sa i hlásateľmi pravej Viery, ktorú ste im dali. aby všetci jednohlasne oslavovali Trojsväté božstvo, Otca i Syna i Svätého Ducha; teraz i vždy i na veky vekov.“! Amen.

Druhý deň

Obaja rodní bratia, Konštantín i Metod boli z rodu po obidvoch rodičoch veľmi váženého, známeho cisárovi ba i celému solúnskemu kraju. Otec Leon a matka Mária mali sedem detí, z nich najstarší bol Metod a najmladší Konštantín. Metod „vynikal aj svojím telesným zjavom. Preto i súperi s úctou o ňom hovorili, až i cisár, spoznajúc jeho bystrosť, dal mu spravovať slovanskú provinciu, akoby bol predvídal, že ho pošle Slovenom za učiteľa a prvého arcibiskupa.“ No po čase opustil svetskú kariéru, lebo „vidiac mnohé búrlivé rozbroje v tomto živote, zamenil z vlastného popudu pozemské temnoty za nebeské myšlienky. A len čo sa naskytol vhodný čas, zriekol sa kniežactva, odišiel na svätú horu Olymp a v pokore zachovával celú mníšsku regulu .“ Prijal rehoľné meno Metod a neskôr sa stal i opátom kláštora Polychron. Konštantín-Filozof „hoc zrodom bol mladší, no umom a čnosťami nahor vzlietal, ako orol duchovnými krídlami. Bohožiarnym svetlom um si osvietil a žiaril všetkým filozofským učením.“ I on odmietol vysoké spoločenské postavenie a ako kňaz slúžil u patriarchu pri chráme Svätej Múdrosti (Hagia Sofia) a bol profesorom na univerzite v Konštantínopole. No ako píše jeho životopisec: „opustil všetku krásu tohto žitia, dom i bohatstvo, otca i mater, bratov i sestry. Od mladi čistotou bol ako anjel, odkláňajúc sa i utekajúc od slastí  života, ustavične prebýval v žalmoch a spevoch, duchovnou náukou sledujúc jedinú cestu, ktorou by vzišiel na nebesia.“ A hoci bol najvzdelanejším mužom Byzancie, stále vyhľadával útočište v tichu kláštora.

Modlime sa:

Prosíme ťa, Bože, nech nám pomáhajú naši prvoučitelia Cyril a Metod svojím orodovaním prehlbovať túžbu po tebe, Najsvätejšia Trojica. Osvieť oči nášho srdca i rozumu, aby sme dôstojne nasledovali ich stopy a v modlitbách sa dobrovoľne vzďaľovali od zhonu tohto sveta.

Tretí deň

V roku 862 slovenský kráľ „Rastislav, dostanúc od Boha vnuknutie, mal poradu so svojimi kniežatami. Počujúc, čo vykonal Filozof v krajine Chazarov, vyslal posolstvo k byzantskému cisárovi Michalovi hovoriac: „Náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží, nemáme však učiteľa takého, ktorý by nám v našej reči pravú kresťanskú vieru vysvetlil, aby aj iné krajiny, vidiac to, nás napodobnili. Pošli nám preto, vladyka, biskupa a učiteľa takého .“ Cisár Michal povolal z kláštora sv. Cyrila a Metoda, aby ich poslal k našim predkom „vysvetliť im pravú vieru v ich jazyku“. Hoci v materiálnej kultúre boli Sloveni na vysokej úrovni, písomnosti vo vlastnom jazyku nemali, pretože latinskými ani gréckymi písmenami sa nedali dobre zapísať ich slovanské hlásky, ktoré boli úplne odlišné. A tak potrebovali vlastné písmená, lebo bez písmen nebolo možné splniť toto poslanie. Ako zaznamenali očití svedkovia: „Filozof, podľa starej obyčaje, oddal sa modlitbe i s inými pomocníkmi. Tu Boh zjavil Filozofovi slovenské písmo a ten hneď ustrojac písmená začal písať slová evanjelia podľa Jána: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1). Tak v roku 863 vzniklo prvé slovenské písmo, v ktorom bolo zapísané Evanjelium i liturgické knihy, preložené do starej slovenčiny.

Modlime sa:

Prosíme ťa, Pane, vlej do našich sŕdc túžbu po tvojej pravde vo Svätom Písme, zjednoť nás v pravej viere a správnom vyznaní a vdýchni nám do srdca slovo tvojho prijatia za synov, ako si to želal sv. Cyril. Prosíme ťa, daj nám i dnes kňazov a pastierov podľa Srdca Ježišovho. Amen.

Štvrtý deň

Keď prišiel Konštantín s Metodom do Slovenskej zeme zvanej tiež Morava, odovzdali Rastislavovi od byzantského cisára list, v ktorom ho pripodobnil cisárovi Konštantínovi: „Boh, ktorý prikazuje každému, aby k poznaniu pravdy prišiel (l Tim 2,4), zhliadol na vieru tvoju a horlivosť a zjavil písmená pre jazyk váš. Urobil tak teraz, za našich čias, aby ste sa i vy pripočítali k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojím rodným jazykom. Hľa, prijmi tento dar, väčší a vzácnejší nad všetko zlato i striebro, drahé kamene a bohatstvo pominuteľné. Ani spásu pospolitosti neodvrhni, ale všetkých povzbuď, aby bez váhania nastúpili cestu pravdy. Zanecháš tak pamiatku po sebe budúcim pokoleniam ako veľký cisár Konštantín.“ Kráľ Rastislav prijal solúnskych bratov s veľkými poctami a zhromaždil žiakov, aby ich učili. Vo svojom sídle na Devíne dal vybudovať školu a Konštantín Filozof tam ustanovil náuky podobne ako na univerzite v Konštantínopole. Tak bola už v 9. storočí založená prvá slovenská vysoká škola. Napriek svojmu krátkemu trvaniu sa Devínska univerzita stala kolískou písomníctva všetkých Slovanov. Kráľ Rastislav, na rozdiel od svojho nástupcu Svätopluka, šíril slávu slovenskej krajiny nie mečom, ale kultúrou, nie bojom. ale vierou.

Modlime sa:

Ďakujeme ti, Pane, za nášho apoštolského kráľa Rastislava, ktorý založil slovenskú Cirkev a tak celú krajinu odovzdal skrze svätých Cyrila a Metoda Bohu. Prosíme ťa, Bože, požehnaj všetkých predstaviteľov našej vlády, aby sa aj oni dokázali, tak ako Rastislav, riadiť tvojou svätou vôľou v spravovaní slovenského ľudu a Slovenskej zeme. Amen.

Piaty deň

Svätým Cyrilovi a Metodovi ďakujeme za to, že hneď v úvode písomnej kultúry dosiahli Sloveni-Slováci uznanie na vrcholnej úrovni vtedajšieho spoločenského života schválením slovenského jazyka za štvrtý liturgický jazyk katolíckej Cirkvi. Stalo sa to v roku 868 v najväčšej mariánskej bazilike Ríma Santa Maria Maggiore (Panny Márie Snežnej). Na hlavnom oltári tejto baziliky boli pápežom Hadriánom II. posvätené prvé slovenské knihy a tu sa slávila liturgia v jazyku našich predkov. V živote slovenského národa od nepamäti zohrávala Panna Mária dôležitú úlohu, preto mali Slováci už v 9. storočí svoj hlavný katedrálny chrám zasvätený Bohorodičke. A to bol zrejme dôvod, prečo sa táto historická udalosť povýšenia slovenčiny na liturgický jazyk udiala v mariánskej bazilike. Symbolicky sa tak zrod kultúry národa Slovenov, ktorý „sa volá Božím menom“, udial v lone Panny Márie, kde sa Slovo stalo Telom.

Modlime sa:

Ďakujeme ti, Pane, za našu drahú Matku a Patrónka slovenského ľudu, Pannu Máriu Sedembolestnú, ktorá  ako obetavá matka od kolísky bdela nad životom nášho národa a ostáva verne stáť i pod každým naším krížom do dnešných čias.. Prosíme ťa, Bože, nedopusť, aby sme sa my sami dobrovoľne vzdialili od jej materinského náručia, a daj nám silu utiekať sa k nej vo všetkých okamihoch nášho života. Amen.

Šiesty deň

Boli však mnohí , čo sa posmievali slovenským knihám. Keď bol Filozof v Benátkach, vystúpili proti nemu ako havrany proti sokolovi, hovoriac: neprináleží nijakému národu mať vlastné písmená okrem Židov, Grékov a Latincov, a to podľa Pilátovho nápisu, ktorý napísal na kríži Pána.“ Filozof im však odpovedal: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce nesvieti rovnako na všetkých? A to sa vy nehanbíte iba tri jazyky uznávať, prikazujúc tým, aby všetky ostatné národy a kmene ostali slepé a hluché? Týmito a mnohými inými slovami ich zahanbil. Preto i Apoštolský pápež nazval ich pilátnikmi a trojjazyčníkmi.“ Dedičstvom Cyrila a Metoda, zakladateľov slovenskej duchovnej i svetskej kultúry, je znak byzantského dvojkríža, ktorý sa stal neodmysliteľným symbolom Slovenska. Byzantskí cisári si dvojkríž osvojili ako symbol svojej hodnosti, moci a misijnej úlohy šíriť  kresťanstvo u pohanských národov. Kratšie rameno dvojkríža predstavuje tabuľku s Pilátovým nápisom: „Ježiš Nazaretský, Kráľ Židovský“, ktorá bola pri Ježišovom ukrižovaní napísaná v troch jazykoch, v rímskej Cirkvi oficiálne uznanými: hebrejskom, gréckom a latinskom. Preto má Slovákom horné rameno dvojkríža pripomínať duchovný zápas sv. Cyrila o štvrtý liturgický jazyk – slovenský. Schválením tohto jazyka v liturgii sa Slováci zaradili ku špičke kultúrnych národov. Úlohu, akú zohrali Gréci v kultúrnom svete a ľud Izraela v dejinách spásy, zohrávali Slováci v 9. storočí vo svete Slovanov, lebo od príchodu sv. Cyrila a Metoda sa stali
ohniskom kresťanstva pre mnohé slovanské národy. Po zániku veľkej Svätoplukovej ríše ostal dvojkríž ako teritoriálny znak slovenskej krajiny do dnešných čias. Ako štátny znak je dvojkríž vo svete unikátny a dnes sa javí aj ako duchovné znamenie, ktoré nám opäť pripomína našu evanjelizačnú úlohu.

Modlime sa:

Ďakujeme ti, Pane, za symbol dvojkríža, ktorý sprítomňuje najdôležitejšie okamihy našej histórie. Prosíme ťa, Bože, nech ťa oslavuje každý jazyk a každé srdce v našom národe, a daj nám milosť, aby sme ostali verní duchovnej službe apoštolátu, ktorá nám dvojkríž počas celej histórie pripomína. Amen.

Siedmy deň

Po 40 mesiacoch evanjelizačnej práce u Slovenov, vybrali sa do Ríma dať svätiť slovenských učeníkov. Po ceste ich prijalo slovenské knieža Koceľ, vládca Panónie vo svojom meste Blatnohrade a obľúbiac si veľmi slovenské písmo, sám sa ho naučil, ba dal mu do 50 žiakov, aby sa ho tiež naučili. „.A keď došli do Ríma, vyšiel im v ústrety sám Apoštolský Hadrián so všetkými mešťanmi, nesúc v rukách sviece, lebo prinášali ostatky svätého Klementa, mučeníka a rímskeho pápeža.“ Potom pápež Hadrián dal vysvätiť „Metoda za biskupa, ako aj ostatných ich žiakov za kňazov a diakonov.“ Keď Konštantín cítil, že sa „blíži deň jeho skonania, prijal s dovolením najvyššieho veľkňaza meno Cyril, hovoriac, že mu bolo zjavené, keď 50 dní pred svojím blaženým skonom uzrel deň svojho pokoja.“ Nasledujúceho dňa obliekol si sväté rehoľné rúcho a zostal v ňom 50 dní. „A keď sa priblížila hodina pokoj prijať a presídliť do večných príbytkov, pozdvihol svoje ruky k Bohu a so slzami v očiach sa modlil: „Pane, Bože môj, ty si všetky anjelské chóry a duchovné sily stvoril, nebo si do šírky rozprestrel a základy zeme si položil, všetko jestvujúce z nebytia v bytie priviedol. Vyslyš moju modlitbu a zachovaj verné ti stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nesúceho a nehodného služobníka tvojho. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú a znič trojjazyčný blud. Zveľaď svoju Cirkev svätú množstvom a všetkých spoj v jednote Ducha. Učiň ich ľudom vyvoleným, zjednoteným v pravej viere a správnom vyznaní a vdýchni im do srdca slovo tvojho prijatia za synov (Gal 4,6). „Spravuj ich svojou mocnou pravicou, a ukry ich v tôni svojich krídiel (Ž60), aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno mocná Trojica: Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“ Zosnul v Pánovi 14. februára 869.

Modlime sa:

Ďakujeme ti Bože, že svojich svätých vždy vyslyšíš a tak s istotou vieme že si vyslyšal aj túto modlitbu sv. Konštantína-Cyrila, a vdýchol si nám do sŕdc svojho Ducha aby každý člen slovenského národa vo svojom srdci poznal, že patrí Bohu. Prosíme ťa, Pane Ježišu, na príhovor svätého Cyrila, daj nám milosť dobrej prípravy na smrť, keď príde čas prijať tvoj pokoj. Amen.

Ôsmy deň

Svätí Cyril a Metod a ich piati najznámejší slovenskí učeníci a spolupracovníci svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva sa označujú aj ako svätí Sedmopočetníci. Slováci Kliment, Naum, Angelár a Sáva sú známi už pod svojím rehoľným menom, ich pôvodné slovenské mená nepoznáme. Všetci títo stáli pri zrode samostatnej slovenskej Cirkvi a tým i štátnosti, kultúry a vzdelanosti. Pápež Hadrián II. v roku 869 vymenoval Metoda za svojho legáta pre slovenské kraje, ktorým vládli kráľ Rastislav a slovenské kniežatá Svätopluk a Koceľ. Im adresoval aj bulu “Sláva Bohu na výsostiach“, ktorou úradne potvrdil slovenský jazyk ako bohoslužobný jazyk Cirkvi. Udelenie moravsko-panónskeho arcibiskupského stolca Metodovi v Ríme roku 870 znamenalo fakticky uznanie cirkevnej i štátnej nezávislosti Slovenov-Slovákov. Franskí biskupi sa nevedeli zmieriť s potvrdením staroslovenskej liturgie a vznikom Slovenskej cirkevnej provincie, a preto Metoda neprávom uväznili na dva a pol roka, ba ho i mučili. Na zásah pápeža ho však museli prepustiť. Keď ho prijal knieža Svätopluk i so všetkými Slovenmi, zveril mu všetky kostoly i duchovných vo všetkých mestách. Od toho dňa veľmi začalo rásť Božie učenie. Potom arcibiskup Metod s troma učeníkmi preložil knihy Svätého Písma z gréckeho jazyka do slovenského, lebo predtým s Filozofom preložil len knihy Nového zákona. Preložil aj cirkevný i svetský zákonník. Náš prvý arcibiskup Metod zomrel 6. apríla 885 a bol pochovaný v hlavnom katedrálnom chráme za oltárom Bohorodičky. V hodine smrti za svojho nástupcu ustanovil Gorazda. „Po smrti Metodovej povstal nejaký Viching a rozvrátil všetko učenie Metodovo a učeníkov jeho mnoho týrajúc žaláru i putám oddal a ďaleko zo zeme s týraním
veľkým vyhnal. Neľudsky ich mučili, niektorým rozkrádali príbytky, iných nahých vláčili po tŕní a pritom ľudí starých. A ktorí z kňazov a diakonov boli mladší, tých predávali do otroctva a napočítalo sa ich 200 služobníkov oltára. Čo sa týka tých, čo zaujímali hodnosť učiteľov, ako tento Gorazd, ktorého Metodova čnosť postavila na arcibiskupský stolec, a tak isto aj kňaz Kliment, muž veľmi učený a Naum i Angelár…oddali ich vojakom, aby odviedli každého na rôzne miesta pri Dunaji, odsúdiac ich na večné vyhnanie z mesta (Devín) .“

Modlime sa:

Prosíme ťa, Bože, odpusť tým, ktorí zničili tvoj veľký dar písomnej kultúry, ktorý dostal slovenský národ od teba skrze sv. Cyrila a Metoda. Odpusť zničenie prvého prekladu Svätého Písma do slovenského jazyka. Odpusť našim predkom, že dovolili mučiť a vyhnať cyrilometodských učeníkov von z vlastnej domoviny. Ďakujeme ti, Pane Ježišu, že sv. Cyril a Metod spolu s Gorazdom. Klimentom, Naumom, Angelárom a ďalšími položili hlboké korene našej viery, čomu vďačíme za zachovanie existencie slovenského národa i bez vlastnej štátnosti.

Deviaty deň

Solúnski bratia si boli vedomí apoštolských práv Ríma v prípade misie u Slovenov, ktoré nemôžu obísť. Píše o tom pápež Hadrián v liste Koceľovi: „Oni však, dozvediac sa, že vaše krajiny prináležia Apoštolskej stolici, neurobili nič proti cirkevnému zákonu, ale k nám prišli, prinesúc i ostatky svätého pápeža Klementa.“ Už samotné ostatky pápeža Klementa Rímskeho (88-97 po Kr.), ktoré sprevádzali byzantskú misiu u Slovákov, ukazovali smer cesty, ktorá musela byť zavŕšená v Ríme odovzdaním ostatkov pápežovi. Sv. Klement, pápež, sa stal patrónom vrcholného apoštolského diela sv. Cyrila a Metoda a predznamenal všetky ich nasledujúce životné cesty. Z Božieho vnuknutia sa dal Konštantín Filozof hľadať jeho ostatky v Chersone na Kryme, ktoré sa stali podstatným pilierom jeho ďalšej misionárskej práce a natrvalo ho pripútali k Rímu. Keď prišli solúnski bratia k nám, po celej slovenskej zemi sa stavali kostoly na počesť rímskeho pápeža Klementa (v Močenku, Španej Doline, Veľkom Kýre, Čičave a inde). Šírením jeho úcty vyjadril sv. Cyril presvedčenie o prvenstve Ríma, kde všeobecné kresťanstvo stojí na skale Petrovho stolca. Symbolicky práve tento pápež „zjednocovateľ“ bol predvojom sv. Cyrila, ktorý svojou veľkou osobnosťou spojil Východ so Západom. Sv. Cyrila a sv. Metoda nazývajú tiež apoštolmi slovanských národov, pretože ich epochálne dielo u Slovákov malo dosah na kultúru všetkých Slovanov. Vďaka tomu pápež Ján Pavol II. vyhlásil bratov zo Solúna v roku 1980 za spolupatrónov Európy. Základný duchovný kameň kultúry Slovanov bol postavený práve na Slovensku a pôsobením slovenských učeníkov Klimenta, Nauma a ďalších u južných Slovanov sa kresťanstvo roznieslo po celom slovanskom svete. Právom preto národná tradícia neustále sprítomňuje dielo týchto najväčších osobností našich slovenských dejín

Modlime sa:

Ďakujeme ti, Pane, že si si našu krajinu pod Tatrami už pred 1150 rokmi vybral za duchovné srdce Európy spájajúce Východ so Západom. Prosíme ťa, žehnaj nás, aby sme i dnes toto srdce zachovali živé. Posilňuj nás vo viere, aby sme podľa vzoru svätých Cyrila a Metoda prehlbovali úctu k Petrovmu stolcu, na ktorom Ježiš Kristus ako na skale postavil svoju Cirkev. Pomáhaj nám svojou milosťou, aby sme mali pravú úctu k relikviám svätých, ako ju mali bratia zo Solúna. Pomôž nám, Pane, nájsť ostatky sv. Metoda, nášho duchovného otca a zakladateľa slovenskej Cirkvi, aby sme si ich mohli s láskou uctiť. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *