Obrátenie Ruska je viditeľné

Patriarch Kirill nazýva svätého Mikuláša divotvorcu Číslo jeden pre Rusko

Moskva 22. mája – patriarcha Kirill z Moskvy a celé Rusko vzývajú svätého Mikuláša, ktorého relikvie boli privezené z Talianska do Ruska po prvýkrát v histórii. Ide o najuznávanejšieho svätca v krajine. „Sv. Mikuláš, divotvorca z pohľadu uctievania ľudí v Rusku bol a zostáva prvým svätým. Takmer všetky domy pravoslávnych ľudí v minulosti i dnes majú tri ikony: ikonu Spasiteľa, Panny Márie a svätého Mikuláša, „povedal patriarcha v nedeľu v Katedrále Krista Spasiteľa, kde bol relikviár privezený. Rusi uctievajú svätého Mikuláša kvôli „mnohým zázrakom“, ku ktorým došlo po modlitbách k nemu a kvôli „oslobodeniu našej vlasti a ľudu od mnohých historických katastrof.“ „Preto ruské farnosti prechovávajú veľkú lásku k svätému Mikulášovi. V našich mysliach ho považujeme za ruského svätca, hoci nikdy nebol v Rusku, ani jeho národnosť, ani kultúra nebola spojená s našou krajinou, „povedal patriarcha. Relikvie svätého Mikuláša boli dodané špeciálnym lietadlom na letisko Vnukovo z pápežskej baziliky v talianskom Bari, kde sa nachádzali viac ako tisíc rokov. Dohoda o prinesení pozostatkov z Talianska sa dosiahla počas historického stretnutia medzi moskovským patriarchom Kirillom, Ruskom a pápežom Františkom 12. februára 2016.

 

 

Do Ruska ich priniesla delegácia vedená metropolitom Hilarionom Alfeyevom, „ministrom zahraničných vecí“ Ruskej pravoslávnej cirkvi. Relikvie zostanú v Moskve viac ako dva mesiace a po 12. júli v Petrohrade. Očakáva sa, že v priebehu nasledujúcich 10 týždňov niekoľko miliónov obyčajných Rusov bude hodiny stáť v rade, aby si uctili relikvie tohto svätca. Čo nám to hovorí o Rusku? Mnohí na západe (a mnohí aj v Rusku) vyjadrili vážne pochybnosti o údajnej „duchovnej obrode“ v Rusku od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 – spred 26 rokov. Povráva sa, že táto „obroda“ je istým spôsobom podvod, falošná hra sponzorovaná cynickou, neveriacou štátnou mocou (post-sovietska vláda, ktorú v súčasnosti vedie bývalý šéf KGB Vladimír Putin). Ruské štátne štruktúry sú presvedčené, že môžu použiť vzhľad oživenia náboženskej viery pre vlastné zlovestné účely.

Majú pochybovači pravdu?

Je náboženské obnovenie Ruska, vybudovanie priemerne troch kostolov (cerkví) denne za posledných 26 rokov, nejaký podvod?  Tvrdím už 18 rokov od roku 1999, že oživenie a obnovenie náboženskej viery v Rusku je hlboko autentické. Zároveň vnímam silu protiargumentov a veľkú váhu protichodných dôkazov, od zväčšujúceho sa množstva potratov až po prijatie viery mnohých mladších Rusov so západnými sekulárnymi, „postkresťanskými“ hodnotami. Do tejto debaty prichádzajú relikvie svätého Mikuláša. A reakcia ruského ľudu na ne je pre mňa ďalším dôkazom vo veľkej mozaike, ktorá naznačuje, že návrat k náboženskej viere v Rusku je skutočný, i keď existoval aj  v čase hlbokej váhy sovietskeho režimu (1917-1991) a post-sovietskej ére (1991-súčasnosť).

Jemný vánok

V roku 2001 som sedel v labilnom motorovom člne, ktorý sa plavil po širokej rieke Volge blízko mesta Kazaň, aby som navštívil ostrov, kde boli popravené stovky kresťanov. Všetko, čo zostalo, bolo pole trávy. V auguste 2004 som videl návrat svätej ikony z Kazane späť do Ruska, po tom, ako bola 11 rokov v súkromných zbierkach pápeža Jána Pavla II. Chcel ju vrátiť späť do Ruska, ale nemohol. Videl som stavbu katedrály v Kazani, ktorá teraz stojí na mieste, kde bola kedysi továreň na spracovanie tabaku. Videl som aj návrat pozostatkov sv. Alžbety Federovny z Getsemanskej záhrady (ktorá bola sestrou cisárovnej Alexandry, manželky posledného cára), tiež v roku 2004. Bola popravená bolševikmi v roku 1918. Deň nato bola popravená aj jej sestra, jej manžel a ich päť detí. Videl som ruský zbor, ktorý prišiel do Ríma v roku 2007, aby spieval pašie Ježiša Krista na nejakom pódiu, kde bola na zadnej stene obrovská ikona Krista. Videl som ten istý zbor, ktorý prišiel do Ameriky v decembri 2007, aby spieval o narodení Ježiša Krista na Vianoce. Spievali v Katolíckej národnej svätyni vo Washingtone, v kostole v New Yorku a v Pamätnej kaplnke na Harvarde v Cambridge – na tom istom nádvorí Harvardskej univerzity, kde Alexander Solženicyn v roku 1978 predniesol slávnostný prejav počas udeľovania akademických titulov. Videl som taliansku laičku Immacolata Solaro del Borgo, ktorá v roku 2009 niesla relikvie svätých do Kazane, a to i napriek starobe a mnohým fyzickým ťažkostiam, obklopená stovkami obyčajných Rusov, z ktorých niektorí plakali, keď videli, ako nesie dary. Sledoval som, ako začali študovať desiatky a stovky mladých učencov v nových teologických akadémiách ruskej pravoslávnej cirkvi.  A počul som toľko ruských veriacich, ktorí vyjadrili obavy, že západ opustil vieru, ktorú sme kedysi považovali za náš najcennejší poklad.  Tichá dôstojnosť ruského ľudu, keď uctievajú relikvie svätého Mikuláša, ma hlboko pohla.

Dr. Robert Moynihan, americký reportér žijúci v Moskve

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *