Pútnik

Naliehavo, sladko znie Zaliečavé: Prečo nie?  Hlúpy že bys bol až tak, Nevstúpiť do siení vnád? Hučí vôkol celý svet,

Môcť zažiť nebo, dáva nám Ježiš, Keď v hostií vraví: So mnou sa spoj! Nevieš či nádej naplní sa v

Prechádzam sa po chodníku prichádzam ku lesa kraju, sadám kľudne na lavičku, predo mnou sa vtáčky hrajú. Ticho zneje z

Stále mi je záhadou, ako To Boh stvoril, najkrajší  žiar duší, do bolesti vložil či tak iba planie, dá sa

Myslíš, že sa klameš, šaľbou mámiš rozum vravíš inak ako cítiš keď sa SMRTI nebojíš a veríš Milosrdenstvo Boha že

Slová majú slabú moc, ťažko písmom zjaviť písmenkami poskladať čo dá sa len zažiť Pánov odraz uvidieť jeho Lásku vcítiť každý

Ty Pane vidíš, všetko to vieš, dušu mi vedieš, viac, stále, ku Tebe bližšie. Tebou keď horím, Ohňom mi dáš,