Zázračné uzdravenie na príhovor sv. Charbela

charbelova-postel
Posteľ sv. Charbela

Svätý Charbel Makhlouf (Šarbel), sa narodil 8. mája 1828, v malom, horskom mestečku Bekaa Kafra, 140 km na sever od Bejrútu (Libanon), ako piate dieťa chudobných roľníkov. Pri krste dostal meno Jozef Anton. Jeho rodičia boli katolíci maronitského obradu. Keď mal Jozef tri roky, zomrel mu otec. V kláštore v mestečku Annaya zložil 1. novembra 1853 prvé rehoľné sľuby a prijal rehoľné meno Charbel. V r. 1859 prijal kňazskú vysviacku. Po sedemnástich rokoch života v rehoľnom spoločenstve v Annayi otec Charbel dostal povolenie presťahovať sa do pustovne svätých Petra a Pavla, aby sa tam v úplnej mlčanlivosti, modlitbe a ešte prísnejšom umŕtvovaní úplne zjednotil s Kristom. Pustovňa bola v nadmorskej výške 1350 metrov a žili v nej traja rehoľníci. Cela otca Charbela mala len šesť štvorcových metrov. Pod habitom nosil vždy srstenú košeľu, spal len niekoľko hodín, jedol veľmi skromnú stravu bez mäsa – zo zvyškov, čo nezjedli rehoľníci, a aj to len raz za deň. 10 hodín denne vykonával najťažšie práce. Centrom jeho života bola Eucharistia. Denne slávil v kaplnke pustovne svätú omšu. Dlho sa na ňu pripravoval a po jej skončení zotrval vyše dve hodiny v ďakovnej modlitbe. Jeho najobľúbenejšou modlitbou bola adorácia pred Eucharistiou. Meditoval nad Svätým písmom, neustále sa modlil a pracoval. Miloval Pannu Máriu, modlieval sa ruženec. Nenávidel hriech, ale miloval hriešnikov a modlil sa za ich obrátenie. Modlil sa za duše trpiace v očistci a zvlášť za tie, za ktoré sa nik nemodlí. Nikdy sa nesťažoval, vždy bol milý, spokojný a radostný. Keď prichádzali k nemu príbuzní chorého s prosbou o modlitbu za uzdravenie, vyzýval k trvalej modlitbe: „Buďte trpezliví a odovzdajte sa do Božej vôle. Pán Boh nám dá všetko, čo potrebujeme k spáse. Spoliehajte sa na neho.“ Vždy, keď bol niektorý chorý uzdravený, zvolal: „Nič som pre teba neurobil, iba som sa modlil!“ Šarbel si každý večer robil dôkladné spytovanie svedomia. Spovedal sa každý týždeň.Radil: „Netráp sa o veci tohto sveta, ale o večný život a súd.“ Ježiš skrze svätca robil rôzne znamenia a zázraky. Otec Charbel zomrel 24. decembra 1898. 25. decembra otca Charbela pochovali v spoločnom rehoľnom hrobe. Prvú noc po pohrebe sa nad miestom, kde bol pochovaný, objavilo oslepujúce tajomné svetlo, viditeľné v celej doline, ktoré svietilo neustále 45 nocí od pohrebu. Vyvolalo to rozruch v celom okolí. Tisíce kresťanov a moslimov prichádzalo k jeho hrobu, aby mohli tento pozoruhodný jav vidieť. Preto hrob otca Charbela otvorili v prítomnosti lekára a úradných svedkov. V hrobe bola voda a blato, ale mŕtvola svätého pustovníka bola neporušená. Po exhumácii telo podrobili dôkladnej prehliadke, ktorá potvrdila, že na tele neboli najmenšie stopy po rozklade a vydávalo príjemnú vôňu a tekutinu neznámeho pôvodu (akýsi druh séra s krvou). Táto tekutina vyteká zo svätcovho tela dodnes. Pri exhumácii v roku 1927 našli telo neporušené – malo teplotu žijúceho človeka. Pretože v roku 1950 začala z hrobky vo veľkom množstve vytekať tajomná tekutina, patriarcha Maronitskej cirkvi vydal príkaz na otvorenie hrobu a exhumáciu telesných pozostatkov. Prítomná bola lekárska komisia, predstavitelia Cirkvi a štátni úradníci. Telo pustovníka vyzeralo tak, ako v okamihu smrti: bolo zachované v dokonalom stave. Tajomná tekutina neustále vychádzajúca z tela spôsobila koróziu kovovej rakvy a prederavila mramorovú hrobku. V tom roku zaznamenali v Annayi rekordný počet zázračných uzdravení a obrátení. Kláštor v Annayi sa stal cieľom pútí nielen kresťanov, ale aj moslimov a pútnikov iných vyznaní. 7. augusta 1952 bola znova urobená exhumácia telesných pozostatkov otca Charbela za prítomnosti sýrsko-katolíckeho patriarchu, biskupov, piatich profesorov medicíny, ministra zdravotníctva a iných pozorovateľov. Telo svätého pustovníka bolo neporušené, ponorené v tajomnej tekutine, ktorú telo neustále produkovalo. Znova bolo vystavené pre verejnosť od 7. do 25. augusta. Odhadom dodnes vytieklo zo svätcovho tela 20 000 litrov tekutiny. Tekutinu zachytávajú a distribuujú v ampulkách (nesmie sa predávať).  9. októbra 1977 bol rehoľník Šabrel Svätým Otcom Pavlom VI. vyhlásený za svätého. Jeho sviatok slávi Cirkev 24. júna. Zázračne zachovalé telo je vystavené v kláštore maronitov v Annayi. Pútnici tam prichádzajú prosiť o duševné i telesné uzdravenia, o zachovanie manželstva…

8. mája 1950 sa stala zvláštna vec. Niekoľko maronitských mníchov si pri hrobe svätého Charbela urobilo skupinovú fotografiu. Po vyvolaní obrázkov zistili, že sa na fotografii objavila navyše tajomná postava mnícha. Starší rehoľníci v nej spoznali otca Šarbela. Roku 1992 švédske a britské noviny, medzi nimi i The Guardian, informovali o pätnásťročnej Samire Hannach, ktorej sa zjavil svätý Charbel u nej doma neďaleko Štokholmu. Odvtedy z portrétu svätého Charbela, ktorý má Samira vo svojej izbe, vyteká zvláštny olej, ktorý má liečivé účinky. V chráme svätého Charbela v meste Annaya sa nachádza bohatá dokumentácia o vyše dvadsaťtritisíc zázračných uzdraveniach. Iste je to však len malá časť zázračných znamení, ktoré sa stali na príhovor svätého pustovníka z Libanonu, často jednoduchou modlitbou v jeho mene. Desať percent z nich sa týka nepokrstených, moslimov a vyznávačov iných náboženstiev.

nouhad
Nouhad Al-Chami

Spomedzi tisícich zázračných uzdravení pripisovaných príhovoru svätého Charbela boli tri cirkevne schválené počas procesu blahorečenia a svätorečenia svätca. Začiatkom januára 1993 Nouhad Al-Chami, päťdesiatdeväťročná Libanončanka, matka dvanástich detí, úplne ochrnula na ľavú stranu. Jej stav navyše komplikovalo upchatie krčnej tepny. Nouhad mohla jesť a rozprávať len s čoraz väčšími ťažkosťami. Podľa názorov lekárov bolo možné ešte skúsiť operáciu, ale šance na úspech boli minimálne. Najstarší syn chorej matky, Saad, sa vybral na púť do neďalekého kláštora v Annayi, kde sa nachádza hrob svätého Charbela, a tu na jeho príhovor prosil za uzdravenie svojej matky. Po návrate domov jej natrel krk tekutinou, ktorá vyteká zo svätcovho tela. Najbližšiu noc mala zvláštny sen. Snívalo sa jej, že pri jej lôžku sa objavil svätý Charbel a povedal jej, že jej prišiel operovať krk. Keď sa sen skončil, Nouhad sa prebudila a s radosťou zistila, že jej ochrnutie úplne zmizlo. Sama vstala z postele a bez akýchkoľvek ťažkostí začala chodiť po izbe. Keď sa pozrela do zrkadla, zistila, že má na krku po oboch stranách dve jazvy, každú s dĺžkou 12 centimetrov, so švami, z ktorých viseli konce čiernych chirurgických nití. Na druhý deň Nouhad navštívila nemocnicu v Bejrúte a stretla sa s lekármi, ktorí ju liečili. Po dôkladných vyšetreniach a odstránení stehov zistili, že z lekárskeho hľadiska sa jej úplné uzdravenie nedá vysvetliť a tak perfektne zašité rany ešte nevideli. Jednej noci sa jej vo sne znova zjavil svätý Charbel a povedal jej: „Operoval som ťa, aby sa ľudia obrátili, keď uvidia tvoje zázračné uzdravenie. Veľa ľudí sa odvrátilo od Boha, prestali sa modliť, pristupovať k sviatostiam a žijú tak, ako keby Boha nebolo. Prosím ťa, aby si chodila do kláštora v Annay na svätú omšu každý 22. deň v mesiaci. Na pamiatku tvojho uzdravenia až do konca života budú tvoje pooperačné rany každý 22. deň v mesiaci krvácať.“ Odvtedy Nouhad putuje každého 22. v mesiaci do kláštora, kde putujú tiež tisíce pútnikov. V ten deň jej rany na krku krvácajú. Obraz svätého Charbela, ktorý má Nouhad vo svojom dome, začal vylučovať voňavý olej, ktorý má také zloženie, aké sa v prírode nevyskytuje. Video tu.

Zdroj: Milujte sa a Víťazstvo Srdca.

MODLITBA ZA POTREBNÉ MILOSTI NA PRÍHOVOR SVÄTÉHO ŠARBELA

Nekonečný svätý Bože, ty sa obdivuhodne prejavuješ vo svätých. Povolal si svätého Charbela, rehoľníka a pustovníka, aby žil a umieral pre Ježiša Krista. Dal si mu silu odpútať sa od sveta, aby nad ním zvíťazil čnostným životom rehoľníka a pustovníka. Prosíme ťa o milosť, aby sme ťa podľa príkladu svätého Charbela milovali a slúžili ti ako on. Všemohúci Bože, ty si na príhovor svätého Charbela prejavil svoju moc mnohými zázrakmi. Na jeho orodovanie nám udeľ milosti, o ktoré ťa prosíme (tu povedz, o aké milosti prosíš). Amen. Otče náš, Zdravas´Mária a Sláva Otcu. (Imprimatur: Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup)

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *