Tancovať za každého počasia…

Bolo pol deviatej, pracovné dopoludnie už v plnom prúde, keď prišiel postarší pán, osemdesiatnik, vyberať z prsta stehy.

Povedal, že sa ponáhľa, že má už na deviatu dohodnuté niečo ďalšie. Videl som, aký je nervózny a povedal som mu, aby si sadol. Vedel som, že sa na neho sotva pozrie niekto skôr ako za hodinu. Stále sa však pozeral na hodinky, a ja som práve nemal pacienta, tak som sa rozhodol pozrieť sa na tú jeho ranu.

Zistil som, že je dobre zahojená, prekonzultoval som to s jedným lekárom a zaobstaral som si všetko potrebné na odstránenie stehov a previazanie rany.

Kým som bol takto zamestnaný, spýtal som sa ho, či sa tak veľmi ponáhľa kvôli návšteve u iného lekára. Odpovedal, že vôbec nie, že potrebuje ísť do sanatória, aby sa naraňajkoval so svojou ženou. Tak som sa opýtal na jej zdravie. Povedal, že je tam už dlhšiu dobu a že má Alzheimera.

Ako sme sa tak rozprávali, opýtal som sa ho, či by ju vyviedlo z rovnováhy, keby prišiel trošku neskôr. Odvetil, že jeho žena už dlho nevie, kto je a že ho už päť rokov nespoznáva.

To ma prekvapilo a pýtam sa: A vy tam napriek tomu dochádzate každé ráno, aj keď ona nevie, kto ste? Usmial sa, poťapkal ma po ruke a povedal: Ona mňa už nepozná, ale ja stále viem, kto je ona!

Keď odchádzal, musel som zadržať slzy. Na ruke som mal husiu kožu…

… a pomyslel som si: Tak takúto lásku by som chcel v živote mať…

 

Naozajstná láska nie je telesná ani romantická. Skutočná láska spočíva v prijímaní všetkého čo je, bolo, bude a nebude.

Najšťastnejší ľudia nemusia mať práve to najlepšie zo všetkého, oni si urobia to najlepšie z toho, čo majú.

V živote nejde o to, ako prežiť búrku, ale ako tancovať v daždi.

Všetci stárneme; už zajtra môže dôjsť na vás. Už teraz prežívajte život naplno. Má obmedzenú dobu platnosti.

stary par

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *