Ranná modlitba posledných Optinských Starcov

 

Pane, daj, aby som s pokojom v duši prijal všetko, čo mi prinesie nadchádzajúci deň.

Daj, aby som sa úplne odovzdal Tvojej svätej vôli.

Po celý deň ma vo všetkom veď a posilňuj.

Nech by som dostal v priebehu dňa akékoľvek správy,

nauč ma prijať ich s pokojnou dušou a pevným presvedčením,

že nad všetkým je Tvoja svätá vôľa.

Vo všetkých mojich skutkoch a slovách veď moje myšlienky a zmysly.

Vo všetkých nepredvídaných situáciách mi nedaj zabudnúť,

že všetko je zoslané od Teba.

Nauč ma priamo a rozumne konať s každým členom mojej rodiny,

aby som nikoho nezarmucoval a neroztrpčoval.

Pane, daj mi silu prenášať sa cez útrapy prichádzajúceho dňa

a cez všetky udalosti, ktoré prinesie.

Veď moju vôľu a nauč ma modliť sa, veriť, dúfať v Teba, odpúšťať a milovať.

Amen.

optin_starci

Pustovňa v Optine sa stala centrom duchovného rozkvetu Ruska na konci 18. storočia. Jednoduchý, ale vzdelaný mních Paisij Veličkovský (1722-1794) sa úplne oddal mníšskemu životu a revidoval preklady kníh dávnych askétov prvých storočí kresťanstva, ako bol Izák Sýrsky, Makárius egyptský, Ján Klimak a iní. Potom o umení duchovného zápasu poúčal mnohých svojich učeníkov. Jeho žiaci sa v 20. rokoch 19. storočia presťahovali z Roslavských lesov do Optinskej pustovne a pokračovali v jeho diele aj za hranicami Ruska, napríklad v dnešnom Moldavsku.

 

Optinská pustovňa sa na mnoho desaťročí stala duchovnou oázou. Optinskí starci sa vyznačovali darom jasnovidectva rozlišovania dobra a zla, darom uzdravovania doprevádzaným znameniami a zázrakmi. Duchovne sa starali nielen o mníchov, ale aj o bežných veriacich, ktorí do ticha Optiny prichádzali v snahe obnoviť svoj duchovný život.

 

Nie raz ich navštívili spisovatelia a filozofovia ako Dostojevský, Gogoľ alebo Solovjev. Nehľadali tu predovšetkým zázraky, ale stretnutie so starcami. Od nich máme napríklad opis pozoruhodnej postavy starca Zosimy v Dostojevského románe Bratia Karamazovci. Medzi duchovnými askétmi a starcami vynikal predstavený monastýru Mojsej a spolu s ním starci Makárij a Lev, veľkí horlitelia pravého duchovného mníšstva. Otec Makárij stál v čele skupiny literátov, ktorí si predsavzali preložiť do dobového jazyka dielo starca Paisija Veličkovského. Zbierka poučení bola nazvaná Filokália, tiež Dobrotoljubije, t. j. láska k dobru.

 

Komunisti optinskú pustovňa zrušili a využívali ju ako skladisko. Po vojne bola obrovská plocha chrámu využitá ako klzisko s „umelým ľadom“. S uvoľnením režimu bol kláštor a chrám v roku 1987 vrátený späť Ruskej pravoslávnej cirkvi. Podarilo sa tu obnoviť mníšsky život. Odkaz dávnych starcov je ale stále živý. Všetci ctihodní muži sú tu spoločne pochovaní.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *