Proroctvá bl. Anny Kataríny Emmerichovej

Zdá sa, že na prelome tisícročí bol skutočne Satan vypustený z reťaze a dostal slobodu uskutočniť svoje nenávistné zámery proti pokoleniu Baránka. Potvrdzujú nám to mnohé súkromné zjavenia. Už takmer pred dvomi storočiami predpovedala oslobodenie Satana blahoslavená Anna Katarína Emmerichová.

„Uprostred pekla som videla strašnú temnú priepasť, v nej bol zvrhnutý Lucifer a bol pevne spútaný reťazami. …Sám Boh to prikázal. Bolo mi povedané, pokiaľ si dobre spomínam, že bude uvoľnený na určitú dobu, päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Určitý počet diablov bude uvoľnený ešte skôr ako Lucifer…“ 

„Videla som falošnú cirkev, do mesta (Ríma) prichádzali bludári najrôznejšieho typu. …Miestny klérus bol vlažný, videla som veľkú temnotu… Zdalo sa, že klam sa šíri na všetky strany. Celé katolícke skupiny boli utláčané, vyháňané, zbavené slobody, všade veľké utrpenie, vojny a prelievanie krvi. Divoká a nevzdelaná zberba páchala násilia. Ale to všetko netrvalo dlho.“

„Svätá omša bola krátka. Na konci sa nečítalo Evanjelium sv. Jána. Videla som tiež vzťah dvoch pápežov“ (1. mája 1820).

„Videla som cudziu cirkev, ktorá bola vybudovaná proti všetkým pravidlám… Neboli tu anjeli, aby bdeli nad jej výstavbou. V tejto cirkvi nebolo nič, čo by prichádzalo zhora. …Bolo tu len rozdelenie a chaos. Bola to zrejme cirkev ľudského pôvodu podľa poslednej módy, podobne ako nová nepravoverná cirkev v Ríme, ktorá sa zdala tej cirkvi podobná. (12. september 1820) V cudzej cirkvi bolo všetko vykonávané mechanicky. Všetko bolo podľa ľudského rozumu… Videla som najrôznejšie osoby, veci, náuky a názory. Bolo v tom niečo pyšného, domýšľavého a násilného a zdá sa, že budovatelia boli veľmi úspešní. Nevidela som ani jedného anjela alebo svätca, ktorý by im pomáhal. Ale v pozadí v diaľke som videla krutý národ vyzbrojený oštepmi. A videla som jednu postavu, ktorá sa smiala a povedala: „Postavte ho taký pevný, ako len môžete. Len my ho zrovnáme so zemou.“

„Medzi tým, čo som videla, bola aj veľká procesia biskupov. Spoznávala som ich myšlienky a slová skrze obrazy, ktoré im vychádzal z úst. Ich hriechy proti náboženstvu boli znázornené deformáciami ich tela. Niektorí mali len telo s temným mrakom namiesto hlavy. Iní mali len hlavu a ich telá a srdcia boli ako hustá para. Niektorí boli chromí, iní ochrnutí, iná zasa spali alebo sa tackali. (1. júna 1820) Videla som snáď všetkých biskupov sveta, ale len málo z nich bolo takých, akí majú byť. Videla som aj Svätého otca pohrúženého do modlitby a bohabojného. Jeho zjavu nič nechýbalo, ale bol zoslabnutý pre vysoký vek a veľa utrpenia. Hlava sa mu klátila z boka na bok a padala na hruď, akoby zaspával. Často upadal do mdlôb a zdalo sa, že umiera. Ale keď sa modlil, posilňovali ho nebeské zjavenia. V tej chvíli bola jeho hlava vzpriamená, ale ako náhle mu opäť klesla na hruď, videla som veľa osôb, ako sa rýchlo obzerajú napravo aj naľavo, t. j. smerom k svetu.

Potom som videla všetko, čo sa týkalo protestantizmu, ktorý postupne nadobúdal vrchol a katolícke náboženstvo sa rútilo do úplného úpadku. Mnoho kňazov bolo priťahovaných zvodnými náukami, ktoré hlásali mladí učitelia, a tie všetky prispievali k dielu skazy. 

 V tých dňoch viera upadne veľmi hlboko a zachová sa na málo miestach a v nemnohých domoch a rodinách, ktoré Boh ochráni od pohrôm a vojen.“ (1820)

„Videla som veľa cirkevných hodnostárov, ktorí boli exkomunikovaní, ale zdalo sa, že sa o to vôbec nestarajú a neberú to na vedomie. Boli exkomunikovaní, keď spolupracovali s plánmi, vstupovali do združení a zastávali názory, na ktoré bola vyslovená exkomunikácia. Bolo možné vidieť, ako Boh potvrdzuje dekréty, rády a interdikty, ktoré vydáva Hlava Cirkvi a dodržuje ich, aj keď ľudia o ne nemajú záujem, odmietajú ich a robia si z nich posmech.“

„Jasne som videla bludy, úchylky a nespočetné hriechy ľudí. Viedla som ich šialenstvo a zlobu ich skutkov proti pravde a proti rozumu. Boli medzi nimi kňazi a ja som s veľkou radosťou znášala svoje utrpenie, aby sa obrátili a polepšili.“

„Videla som veľa pastierov zapletených do záležitostí nebezpečných pre Cirkev. Budovali veľkú cirkev, veľkú a extravagantnú. Do tej mali byť pripustení všetci s rovnakými právami: evanjelici, katolíci a najrôznejšie sekty. Tak mala vzniknúť nová cirkev. …Ale Boh mal iné plány. (22. apríla 1823)

Videla som aj rôzne oblasti zeme. Môj Sprievodca (Ježiš) ustanovil Európu a o jednej malej oblasti sa vyjadril prekvapujúcimi slovami: „Hľa, Prusko, nepriateľ.“ Potom mi ukázal iné miesto na severe a povedal: „Táto Moskva, krajina Moskvy prinesie veľa zla.“

„Mala som videnie veľkého súženia. Zdalo sa mi, že klérus vyžadoval povolenie, ktoré nemohlo byť schválené. Videla som veľa starých kňazov, ktorí horko plakali, zvlášť jeden z nich. Plakali aj niektorí mladí. Ale iní medzi nimi boli vlažní a bez námietok robili to, čo sa od nich vyžadovalo. Bolo to, akoby sa ľudia sami rozdelili na dve strany.“ (12. apríla 1820)

„Preláti vnútornej hierarchie sa zdali byť neúprimní a zbavení horlivosti. Nepáčili sa mi. Hovorila som s pápežom o biskupoch, ktorí majú byť menovaní. Povedala som mu, že nesmie opúšťať Rím. Keby to urobil, vznikol by veľký chaos. Myslel si, že zlo je nevyhnutné a že by mal odísť, aby zachránil veľa vecí. Bol veľmi naklonený tomu, aby opustil Rím a povzbudzovali ho, aby to urobil.“

„Videla som odsúdeniahodné veci. V chráme sa hrali hazardné hry, pilo sa a hovorilo. Dvorilo sa tu ženám. Prenikli sem všetky druhy hanebností. Kňazi všetko povoľovali a panovala tu veľká neúcta. Videla som aj Židov, ktorí sa nachádzali pod podlubím chrámu. Všetko ma to napĺňalo veľkým smútkom.“ (27. september 1820)

„Cirkev sa nachádzala vo veľkom nebezpečenstve. Musíme sa modliť za pápeža, aby neopúšťal Rím. Keby to urobil, vzniklo by tým nepredstaviteľné zlo. Protestantská náuka a náuka schizmatických pravoslávnych Grékov sa šírila všade. Vidím na tomto mieste Cirkev ohrozenú tak rafinovaným zlom, že už zostáva sotva stovka kňazov, ktorí nie sú pomýlení. Všetci pracujú na zničení, dokonca aj klérus. Blíži sa veľká spúšť.“ (1. októbra 1820)

„Keď som videla chrám Svätého Petra v troskách a spôsob, ako sa na tomto diele skazy podieľalo mnoho príslušníkov kléru, – nikto to pritom nechcel robiť otvorene pred druhými – bola som z toho taká znechutená a volala som Ježiša zo všetkých síl a žiadala som ho o milosrdenstvo. Potom som uvidela svojho Nebeského Ženích a dlho sa mi prihováral… Okrem iného mi povedal, že toto premiestňovanie Cirkvi z miesta na miesto znamená, že sa bude javiť ako v úplnom úpadku. Ale znovu povstane. Aj keby zostal len jeden jediný katolík, Cirkev zvíťazí, pretože sa nezakladá na ľudských úmysloch a ľudskom rozume. Dal mi uvidieť, že nezostal takmer žiadny kresťan v prapôvodnom zmysle slova (4. október 1820).

Potom som videla zjavenie Božej Matky, ktorá povedala, že súženie bude veľmi veľké. Povedala, že tieto osoby sa musia veľmi vrúcne modliť. …Majú sa modliť predovšetkým za to, aby cirkev temnôt opustila Rím.“ (25. októbra 1820)

„Videla som chrám Svätého Petra. Bol celý zborený, s výnimkou presbytéria a hlavného oltára. Svätý Michael zostúpil v zbroji do chrámu a hrozil mečom určitému počtu nehodných pastierov, ktorí chceli vstúpiť do chrámu. Tie časti chrámu, ktoré boli zrútené, boli rýchlo obnovované, aby mohli byť slávené bohoslužby tak, ako sa patrí. Zo všetkých častí sveta prichádzali kňazi a veriaci a obnovovali chrám, pretože ničitelia neboli schopní pohnúť ťažkými základnými kvádrami.“ (1) (10. septembra 1820)

„Mala som videnie svätého cisára Henricha. Videla som ho v noci, samotného na kolenách pri hlavnom oltári veľkého a krásneho chrámu… A videla som Preblahoslavenú Pannu, ako sama zostupuje. Položila na oltár červené súkno a naň biele plátno, na to položila knihu vykladanú drahými kameňmi, zapálila sviece a večné svetlo… Prišiel osobne Spasiteľ v kňazskom rúchu. Svätá omša bola krátka. Na konci svätej omše nebolo evanjelium podľa svätého Jána. Keď svätá omša skončila, Mária sa obrátila k Henrichovi, vystrela k nemu ruku a povedala, že to bolo uznanie za jeho čistotu. Povzbudila ho, aby neváhal. Videla som anjela, ktorý sa dotkol ochrany jeho bedrového kĺbu, ako Jakuba. Henrich pocítil veľkú bolesť a od toho dňa kríval.“ (2) (12. júla 1820)

„Videla som iných mučeníkov, nie však súčasných, ale budúcich. Videla som tajné sekty, ktoré neľútostne ohrozovali veľkú Cirkev. Vedľa nich som videla strašnú šelmu, ktorá vystupovala z mora… Na celom svete boli zbožné a dobré osoby, zvlášť klérus, trýznené, utláčané a väznené. Mala som pocit, že sa raz majú stať mučeníkmi.“

„Keď bola Cirkev z veľkej časti zničená a zostali len svätyne a oltáre, videla som, ako do chrámu vstupujú ničitelia so šelmou. Tak sa stretli so ženou vznešeného správania, ktorá zrejme mala v lone dieťa, pretože kráčala pomaly. Pri pohľade na ňu sa nepriatelia zdesili a šelma nebola schopná urobiť krok vpred. Natiahla šiju k Žene, akoby ju chcela zožrať, ale Žena sa vrhla v prostrácii na zem tvárou k zemi a s rukami v tvare kríža na znamenie podriadenosti Bohu a hlavou sa dotýkala zemi. Keď to šelma uvidela, utiekla späť do mora a nepriatelia vo veľkom zmätku utekali… Potom som v diaľke uvidela veľkolepé šíky, ktoré sa blížili. V ich čele som videla muža na bielom koni. Väzni boli oslobodení a pripájali sa k nim. Všetci nepriatelia boli zahnaní. Videla som Cirkev, ako bola obnovená a bola veľkolepejšia ako predtým“ (10. augusta 1820).

„Minulú noc som bola zavedená do Ríma, kde bol Svätý otec ponorený do veľké smútku a bol ešte ukrytý, aby sa vyhol nebezpečným nástrahám. Bol veľmi slabý a vyčerpaný bolesťami, starosťami a modlitbami. Mohol dôverovať len malému počtu osôb a práve z toho dôvodu sa musel ukrývať. Ale má so sebou staručkého kňaza, veľmi jednoduchého a zbožného. Bol to jeho priateľ a pre jeho jednoduchosť si mysleli, že nie je potrebné ho odstrániť. Ale tento muž prijímal od Boha veľké milosti. Videl a chápal veľa vecí, o ktorých informoval Svätého otca. Mala som pokušenie informovať ho o zradcoch a páchateľoch neprávostí, ktorí boli členmi starej hierarchie, aby ich identifikoval.“

Neviem, akým spôsobom som bola minulú noc prenesená do Ríma a nachádzala som sa v blízkosti chrámu Santa Maria Maggiore. Videla som veľmi veľa zarmútených a ustarostených ľudí, pretože nikde nebolo vidieť pápeža a tiež pre veľký nepokoj a poplašné hlasy v meste. Zdalo sa, že ľud nečaká, žeby sa brány chrámu otvorili, chcel sa len modliť vonku. Priviedlo ich sem vnútorné vnuknutie. Ale ja som sa ocitla vo vnútri chrámu a otvorila som brány. Vstúpili prekvapení a zľaknutí, že sa brány otvorili. Zdalo sa mi, že som za bránou a že ma nemohli vidieť. Neslúžil sa tu žiadny obrad, ale lampy svietili. Ľud sa pokojne modlil.“

„Keď sme so svätým Františkom a inými svätcami prechádzali Rímom, videli sme veľký palác zachvátený plameňmi odspodu až navrch. Veľmi som sa bála, že obyvatelia paláca môžu zhorieť, pretože požiar nikto nehasil. Ale ako sme sa priblížili, oheň sa zmenšoval a videli sme začmudenú budovu. Prechádzali sme veľkým počtom veľkolepých komnát a nakoniec sme našli pápeža. Sedel potme a spal vo veľkom kresle. Bol veľmi chorý a slabý a neschopný chôdze.“

„Videla som ešte raz, že Petrova Cirkev bola ohrozovaná plánom, ktorý spracovala tajná sekta, a ničili ju blesky. Ale videla som tiež, ako prišla pomoc práve vtedy, keď utrpenie vrcholilo. Videla som Preblahoslavenú Pannu, ako zostupuje na Cirkev a rozprestiera nad ňu svoj plášť. Videla som pápeža, ktorý bol súčasne veľmi mierny a zároveň pevný… Videla som veľkú obnovu a Cirkev sa vznášala vysoko k nebu.“

„Videla som nového pápeža, ktorý bude veľmi prísny. Prevychová si chladných a vlažných biskupov. Nie je to Riman, ale Talian. Pochádza z mesta neďaleko Ríma, myslím, že pochádza zo zbožného kráľovského rodu. Ale nejakú dobu musí byť ešte veľa bojov a zápasov“ (27. januára 1822).

„Prídu veľmi zlé časy, kedy nekatolíci zvedú na scestie veľa osôb. Výsledkom bude veľký zmätok. Videla som aj bitku. Nepriatelia boli veľmi početní, ale malé vojsko veriacich ich pobilo celé rady. V priebehu bitky sa Mária nachádzala na úpätí pahorku a odiala sa do brnenia. Bola to strašná bitka. Nakoniec zostalo len málo verných bojovníkov, ktorí prežili, ale víťazstvo bolo ich“ (22. októbra 1822).

„Vidím apoštolov, ale nie tých z minulosti, ale apoštolov posledných časov a zdá sa mi, že pápež je medzi nimi.“

„Židia sa vrátia do Palestíny a pred koncom sveta sa stanú kresťanmi.“

Poznámky:

(1) Vízia o chráme Svätého Petra v troskách má iste symbolický zmysel. Obraz ničenia chrámu vyjadruje útoky proti viere a úpadok Cirkvi, ktorý nastane pred obdobím triumfu a pokoja. No jednako, s ohľadom na iné početné proroctvá, nie je možné vylúčiť, že aj Vatikán zakúsi materiálne spustošenie.

(2) Je to jedno z početných proroctiev o veľkom monarchovi, ktorý bude mať problém s nohou a bude krívať.

Pramene:

„Catholic Prophecy“ by Yves Dupont, Tan Books;

„The Dolorous Passion of Our Lord Jesus Christ“, meditazioni di Anna Caterina Emmerich, Benziger Brothers, New York – 1904;

„The Prophets and Our Times“ by Rev. R. Gerald Culleton, Tan Books;

„Trial, Tribulation and Triumph“ by Desmond A. Birch, Queenship Publishing

Preklad z: Lumen de lumine a www.entraevedi.org

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *