Život Cirkvi vo svete 19* 2015

Obsah

 

Vatikán uverejnil modlitbu na „Rok milosrdenstva“         

Vatikán uverejnil logo Svätého roku 2016

Nemecko: 54 percent kňazov sa spovedá raz do roka!

Švajčiarsko: Pustošenie v kostoloch

Francúzsko: Znova znesvätenie Hostií

Nemeckí biskupi menia cirkevné pracovné právo

Európa: V r. 2014 až 150 útokov na kresťanov

Kardinál: Spoločenstvo štátov prenasledovaných kresťanov ‘zradilo’

Müller: ‘Cirkev nemôže sviatosť manželstva prispôsobiť duchu doby

Vlajka pápežskej Švajčiarskej gardy

Talianski biskupi vyzývajú k ochrane nedele

Boh, ktorý sa má ešte horšie

František: ‘Tento pápež je málo poriadny a  nedisciplinovaný’

 

 

 

Vatikán uverejnil modlitbu na „Rok milosrdenstva“         

 

‘Urob Cirkev vo svete tvojou viditeľnou tvárou’

 

Vatikán, 7.5.2015 (kath.net) 017 892 – „Vyšli svojho Ducha a daj nám všetkým jeho pomazanie, aby sa Jubileum milosrdenstva stalo milostivým rokom Pána a aby tvoja Cirkev s novým nadšením prinášala Radostnú zvesť …“

Vatikán uverejnil v stredu zvláštnu modlitbu pre nadchádzajúci Svätý rok venovaný téme milosrdenstvo:

 

Pán Ježiš Kristus,

ty si nás učil, aby sme boli milosrdní ako nebeský Otec

a povedal si nám že, kto vidí teba, vidí jeho.
Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení.
Tvoj milujúci pohľad oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí, vykúpil cudzoložnicu a Máriu Magdalénu z toho, aby hľadala šťastie iba u stvorenia,

dal Petrovi plakať po jeho zrade a zabezpečil kajúcemu nebesia.
Daj nech počúvame tvoje slová k Samaritánke tak, akoby boli adresované nám osobne: „Keby si vedela v čom spočíva Boží dar!“
Ty si viditeľná tvár neviditeľného Otca a zjavuješ nám Boha, ktorý svoju všemohúcnosť ukazuje predovšetkým v odpúšťaní a v milosrdenstve.
Urob Cirkev vo svete viditeľnou tvárou, tvárou vzkrieseného a osláveného Pána.

Ty si chcel, aby samotní tvoji sluhovia podliehali slabosti, aby tak cítili súcit s tými, ktorí žijú v nevedomosti a omyle.
Daruj všetkých, ktorí sa na nich obracajú, skúsenosť, že Boh na nich čaká a miluje ich a že u neho nájdu odpustenie.

Vyšli svojho Ducha a daruj nám všetkým jeho pomazanie,

aby sa Jubileum milosrdenstva stalo milostivým rokom,

aby tvoja Cirkev s novým nadšením prinášala Radostnú zvesť chudobným, väzňom a utláčaným hlásala slobodu a nevidiacim otvárala oči.

Prosíme ťa o to na príhovor Márie, Matky milosrdenstva, teba, ktorý s Otcom v jednote Ducha Svätého žiješ a kraľuješ na veky vekom. Amen. –zg-
Vatikán uverejnil logo Svätého roku 2016

 

Vatikán predstavil program Svätého roka, „Mimoriadneho jubilea milosrdenstva“, ako aj logo Svätého roka

 

Vatikán, 5.5.2015 (kath.net) 017 891 – Vatikán uverejnil v utorok logo Svätého roka 2016, ktorý bude venovaný milosrdenstvu. V modernej grafike nesie Ježiš človeka. Ústredná postava Krista sa zakladá na antických zobrazeniach Dobrého pastiera – Pastor Bonus – ktorý nesie ovečku. Tu sa však Kristus starostlivo venuje blížnemu človeku. Krista možno dobre rozpoznať pre svätožiaru a rany na rukách a nohách. Okrem oboch osôb sa na logu nachádza latinský nápis „Misericordes sicut Pater“, „Buďte milosrdní ako Otec“.  Pápež František ohlásil Svätý rok 2016 bulou v polovici apríla.

 

Komnetár Svätého stolca z 5.5.2015 k logu Svätého roka

 

V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium opisuje pápež František program  svojho pontifikátu. Je v ňom význačná výpoveď, ktorá zhŕňa zmysel mimoriadneho jubilea, ktoré bolo vyhlásené 11. apríla: „Cirkev cíti nevyčerpateľné želanie ponúkať milosrdenstvo – plod vlastnej skúsenosti nekonečného milosrdenstva nebeského Otca a jeho dosahu“ (EG 24). Z pohľadu tejto túžby treba vnímať bulu o vyhlásení jubilea Misericordiae vultus, v ktorej pápež František opisuje ciele, ktoré s týmto Svätým rokom spája.

Dňa 8. decembra 2015, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa otvorí Svätá brána Chrámu sv. Petra. Na slávnosť Krista Kráľa, 20. novembra 2016, sa Svätý rok oficiálne ukončí. Vo Svätom roku sa budú konať rôzne slávnosti a podujatia podľa oficiálneho programu.

Je dôležité od začiatku zdôrazniť, že toto jubileum milosrdenstva nemožno zrovnávať s Veľkým jubileom roku 2000, ani ho zrovnávať nechceme. Všetky pokusy porovnávania sú bez významu, pretože každý Svätý rok má svoj vlastný význam a cieľ. Pápež si želá, aby sa toto jubileum v Ríme, ako aj v diecézach naozaj žilo. To si vyžaduje zvláštnu pozornosť voči životu a potrebám miestnych cirkví, aby sa tieto iniciatívy nenavŕšili na existujúce plány, ale aby ich doplňovali.

Po prvý raz v histórii Svätých rokov sa bude môcť v diecézach otvoriť Svätá brána – brána milosrdenstva – či už v biskupskom chráme, inom významnom chráme, či na významnom pútnickom mieste.  Rovnakým budú zamerané aj iné znamenia, ktoré nájdeme v bule a ktoré tento Svätý rok urobia mimoriadnym. Už poukaz na milosrdenstvo prekonáva tradičnú schému. História jubileí bola väčšinou určovaná rytmom 50 a neskôr 25 rokov. Oba doterajšie „mimoriadne“ Sväté roky (1933 a 1983) boli vyhlásené vzhľadom na vykúpenie skrze smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Tento raz je to tematické jubileum. Opiera sa o ústredný obsah viery a chce Cirkev priviesť naspäť k jej prvoradej úlohe – byť vo všetkých oblastiach pastoračným znamením a svedkyňou milosrdenstva.

Myslíme tu tiež na to, ako pápež František poukazuje na židovstvo a islam a vyzýva práve skrze tému milosrdenstvo nájsť cestu k dialógu a tak prekonať všeobecne známe ťažkosti. Nesmieme zabudnúť ani na ďalšiu originálnu ideu –misionárov milosrdenstva. Pápež František ich vyšle na Popolcovú stredu pri slávení v Chráme sv. Petra. Títo misionári majú byť kňazi, ktorí sa vyznačujú trpezlivosťou. Majú byť v stave chápať ľudí v ich hraničných situáciách a súčasne v homílii a v štýle udeľovania sviatosť zmierenia majú citeľne približovať pomáhajúcu blízkosť Dobrého pastiera.

Logo predstavuje niečo ako Summa Theologiae na tému milosrdenstva spolu s mottom, ktoré ho sprevádza. Slová milosrdný ako váš Otec z Lukášovho evanjelia (6,36) pozývajú žiť milosrdenstvo podľa vzoru Otca. Ten vyzýva neposudzovať či dokonca zatracovať, ale odpúšťať a priam bezmerným spôsobom darovať lásku a odpustenie (porovn. Lk 6,37-38). Logo je dielom jezuitu Marka I. Rupnika. Ukazuje Syna, ktorý si na plecia kladie strateného človeka. Je to obraz, ktorý si veľmi cenila už raná Cirkev, pretože ukazuje Kristovu lásku, ktorý tajomstvo svojho vtelenia privádza k dokonalosti v diele vykúpenia. Z tohto obrazu je jasné, ako sa Dobrý pastier dostáva do priameho kontaktu s telom človeka. Robí to s láskou, ktorá je schopná zmeniť život. Jeden detail obrazu nám nesmie uniknúť: Dobrý pastier nesie ľudstvo s mimoriadnym milosrdenstvom na pleciach a jeho oči sa spájajú s očami človeka. Kristus hľadí okom Adama a ten okom Krista. Každý človek teda v Kristovi objaví nového Adama, vlastnú ľudskosť a tým, že v Kristovom pohľade vníma lásku Otca – aj budúcnosť, ktorá ho čaká.

Táto scéna je zasadená do tzv. mandorly, postavy v mandľovom útvare. Táto v antike a stredovekej ikonografii obľúbená forma naznačuje súčasnú prítomnosť božskej a ľudskej povahy v Kristovi. Tri koncentrické ovály s ich progresívnou smerom navonok stále svetlejšou farebnosťou symbolizujú pohyb Krista, ktorý človeka vynáša z noci hriechu a smrti ku svetlu. Na druhej strane je v centre veľmi tmavá farba symbolizujúca nepreniknuteľnosť Otcovej lásky, ktorá všetko odpúšťa.

Logo sa zaregistrovalo u príslušných medzinárodných organizácií, aby sa zabránilo každému neprimeraného použitiu a chránilo ako duchovné vlastníctvo. Je jasné, že každé použitie mimo striktne náboženskej oblasti musí autorizovať pápežská rada a každé zneužitie sa bude trestať.

 

Aktivity v Svätom roku sú v rôznych kategóriách

Prvá kategória podujatí sú tie s veľkým počtom účastníkov: prvým 19. až 21.januára je oblasť pútí. Chce sa tým zdôrazniť, že Svätý rok predstavuje skutočnú púť a ako takú sa má aj žiť. Prosíme, aby všetci pútnici časť púte naozaj prešli pešo a tak sa pripravili prekročiť Svätú bránu v postoji viery a úcty. Preto musia aj všetci činní v tejto oblasti urobiť všetko, aby nezostalo len pri čisto turistickej udalosti. Preto by mali aj sami byť pravými pútnikmi a vykonať pešiu púť.

Je tiež dôležité pozvať veriacich, ktorí mimoriadnym spôsobom žijú zo skúsenosti milosrdenstva. Na to sa zhromaždia 3. apríla ľudia, ktorí žijú zo spirituality na základe milosrdenstva (hnutia, združenia, rehoľné spoločenstvá)

Oblasť charitatívnych služieb bude pozvaná na 4. septembra. Myslíme tu na zvlášť na mnohých dobrovoľníkov. Práve dobrovoľná činnosť je výrazom toho, ako sa milosrdenstvo v rôznych formách konkrétne žije a zaslúži si preto vlastnú oslavu.

Podobné platí pre mariánsku spiritualitu 9. októbra, na oslavu Matky milosrdenstva.

Nechýbajú podujatia pre mladých po birmovke, aby vyznali svoju vieru.  Skupinu 13 až 16-ročných, pre ktorých je v pastorácii často málo ponúk, sa rezervoval 24. apríl.

Svetové dni mládeže v Krakove 26. bis 31. júla sa organizujú pre mladých staršieho veku.

Ďalšie podujatie je pre diakonov, ktorí sú povolaní vo farnostiach viesť službu lásky k blížnemu. Ich jubileom bude 29. máj.

Na 160. výročie zavedenia sviatku Srdca Ježišovho v celej Cirkvi budú sláviť jubileum 3. júla kňazi.

  1. septembra sa zídu katechéti, ktorí svojím nasadením zvláštnym spôsobom podporujú život kresťanského spoločenstva najmä vo farnostiach.

Na 12. júna pozývame chorých a postihnutých spolu s tými, čo sa im s veľkou láskou a oddanosťou venujú.

  1. novembra sa slávi jubileum väzňov, nielen vo väzniciach, ale skúmame možnosť, aby mohli niektorí sláviť Svätý rok s pápežom Františkom v Bazilike sv. Petra.

Druhá kategória podujatí sú znamenia, ktoré urobí pápež František, keď sa vydá k ľuďom v existenčných ťažkostiach. Osobnými stretnutiami s chudobnými, trpiacimi vyjadrí znamenia lásky, ktoré potrebujú.

Biskupov a kňazov prosíme, aby v spoločenstve s pápežom vydávali takéto znamenia vo svojich diecézach.

Cieľom je všetkým prinášať konkrétne znamenie milosrdenstva a blízkosti zo strany Cirkvi. Ďalším konkrétnym znamením lásky k blížnemu, ktoré má pretrvať ako spomienka na jubileum, bude projekt pomoci, ktorý má v chudobnej časti sveta priniesť pomoc a milosrdenstvo realizuje vo forme konkrétnej a účinnej pomoci.

Tretia kategóriaponuky pre pútnikov, ktorí prídu do Ríma jednotlivo. Tých prijmeme v historickom centre Ríma v niekoľkých kostoloch. Tam sa budú môcť modliť a primerane sa pripravovať, aby sa prekročenie Svätej brány stalo naozaj duchovným momentom. Všetci, ktorí prídu do Ríme, nájdu špeciálny prístup, aby dosiahli Svätú bránu. To je potrebné, aby túto udalosť bolo možné skutočne sláviť ako náboženskú udalosť v bezpečí a ochrane aj pred zneužívaním, ktoré, ako sa zdá, stále viac denne postihuje milióny na svätých miestach kresťanstva.

 

Oficiálna stránka jubilea: www.iubilaeummisericordiae.va alebo www.im.va  je v siedmych jazykoch: taliansky, anglicky, španielsky, portugalsky, francúzsky, nemecky a poľsky. … Stránka je spojená s rôznymi sociálnymi sieťami (Facebook, Twitter, Instagram, Google Plus a Flickr) a skúmame aj možnosť App.

 

Sme presvedčení, že téma milosrdenstva môže byť momentom pravej milosti pre všetkých kresťanov ako aj vyburcovaním, aby sme naďalej kráčali po ceste novej evanjelizácie a pastoračného obrátenia, ktorú nám pápež František ukázal. Platí želanie pápeža: „V tomto jubilejnom roku nájde v Cirkvi Božie slovo ozvenu, ktorá zaznie mocne a presvedčivo ako slovo a gesto odpustenia, podpory, pomoci a lásky. Cirkev […] sa robí hlasom každého muža a každej ženy a plná dôvery a bez prestania opakuje: „Mysli na svoje zľutovanie, Pane a na skutky svojej milosti, pretože trvajú na veky.“ (MV 25) –zg-

 

Nemecko: 54 percent kňazov sa spovedá raz do roka!

 

Mníchov/Berlín, 8.5.2015 (kath.net/jg) 017 890 – Až 54 percent kňazov v Nemecku pristupuje ku sviatosti zmierenia iba raz do roka alebo ešte menej! To isté platí o 70 percentách stálych diakonov, 88 percentách farských referentov a 91 percentách pastoračných asistentov. Ukázala to výskumná štúdia o pastorácii, ktorú realizovali spoločne: Vysoká škola pre filozofiu v Mníchove, Univerzita v Osnabrücku, Teologická fakulta v Paderborne, Univerzita vo Freiburgu a Univerzita vo Witten/Herdecke. Výsledky prezentovala v apríli Katolícka akadémia v Berlíne.

V oblasti témy „osobná spiritualita“ sa okrem častosti spovede skúmala aj osobná modlitba. K tomu nepatrili modlitby úzko spojené s pastoráciou, ako Liturgia hodín a slávenie svätej omše. Iba 58 percent kňazov sa modlí raz či viackrát denne osobnú modlitbu. U pastoračných asistentov je to iba 56 percent. Najviac času si berú na dennú modlitbu stáli diakoni – 66 percent uviedlo, že sa modlia raz či viackrát denne.

Štúdia o pastorácii sa realizovala v rokoch 2012 až 2014. Zúčastnilo sa na nej asi 8600 činných pastorácii – medzi nimi bolo asi 4200 kňazov. Pochádzali z 22 z 27 rímskokatolíckych diecéz Nemecka ako aj z reholí. Medzi činnými v pastorácii sa rozlišovali pritom kňazi, stáli diakoni, farskí referenti a pastorační asistenti. –zg-

 

Švajčiarsko: Pustošenie v kostoloch

 

Freiburg i.Ü., 6.5.2015 (kath.net/KNA) 017 889 – Vo švajčiarskom kantóne Freiburg spustošili katolícky kostol. „Bibliu roztrhali, veľkonočnú sviecu prevrhli a viaceré liturgické nádoby zničili,“ povedal prezident Rady cirkvi obce Riaz, Marc-Anthony Beyeler, pre denník «La Liberte» zo stredy. Fara podala žalobu na neznámeho páchateľa.

Už pred niekoľkými mesiacmi spôsobili nezmámi páchatelia spustošenie v kostole. Ak to takto pôjde ďalej, budeme musieť kostol mimo bohoslužieb zamykať, ako povedal Beyeler. Farnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na bezpečnostný systém.

V západnom Švajčiarsku sa v uplynulých troch mesiacoch opakovane vyskytoval vandalizmus v kostoloch. V marci poškodili tri kostoly v ženevskom regióne. Vo februári znesvätili cintorín vo freiburskom Villaz-St-Pierre. –zg-

 

Francúzsko: Znova znesvätenie Hostií

 

Lille, 6.5.2015 (kath.net/KNA/red) 017 888 – V severofrancúzskom Valenciennes neznámi páchatelia spustošili farský kostol „Sacré-Coeur“. Ako informoval denník «La Voix du Nord» (online v utorok), prevrhli jeden svätostánok a druhý násilne otvorili. Konsekrované Hostie rozhádzali po chodbe kostola. Oltárna prikrývka mala stopy spálenia. „Eucharistia je živý Kristus“, zdôraznil farár Jean-Marie Launay a hovoril o „znesvätení“. Farské spoločenstvo sa za páchateľov modlilo a bude mať aj zmiernu Eucharistickú adoráciu, aby dosiahlo odpustenie pre páchateľov.

V minulých mesiacoch sa stále znova vyskytovali prípady vandalizmu v katolíckych kostoloch a na cintorínoch. Pred týždňom vyzval biskup z Bayonne po krádeži v kostole v juhozápadnom departemente Pyrenees-Atlantiques zlodejov k okamžitému vráteniu konsekrovaných Hostií z ukradnutých liturgických nádob. V nich prijímajú katolíci samotného Krista, ako zdôraznil. Čin je preto veľmi závažný a postihuje celý katolícky svet. –zg-

 

Nemeckí biskupi menia cirkevné pracovné právo

 

Bonn, 5.5.2015 (kath.net/KNA) 017 887 – Moslim ako primár katolíckej kliniky? Po rozvode znovu zosobášená riaditeľka materskej škôlky alebo ošetrovatelia bez vyznania? Stále častejšie stoja cirkvi, ktoré sú po štáte s vyše 1,2 miliónom zamestnancov druhým najväčším zamestnávateľom v Nemecku, pred takýmito otázkami.

V utorok katolícki biskupi predložili nové znenie cirkevného pracovného práva. Reformy sú najmä v prístupe k znovu zosobášeným rozvedeným a zamestnancom žijúcim v registrovaných partnerstvách. Okrem toho majú mať odbory – v súvislosti s rozsudkom Spolkového pracovného súdu z r. 2012 – viac kompetencií pri rokovaní o pracovných podmienkach.

Kolínsky kardinál Rainer Maria Woelki, ktorý je predsedom príslušnej pracovnej skupiny, dúfa, že každý biskup zavedie nový poriadok vo svojej diecéze. Aj Centrálny výbor nemeckých katolíkov apeloval na 27 biskupov, aby sa v Nemecku dosiahlo jednotné cirkevné pracovné právo. Isté to však nie je. Minulý týždeň totiž iba «viac ako dve tretiny» diecéznych biskupov hlasovalo za reformu. Ak by niektorí biskupi novú smernicu neuviedli do platnosti, bude u nich platiť starý právny poriadok.

Nešlo iba o prispôsobenie cirkevného pracovného práva novému vývoju v oblasti práva, povedal Woelki pre Katolícku spravodajskú agentúru (KNA). Aj cirkevná prax sa zmenila: prestúpenia voči lojalite sa už zďaleka netrestajú rovnako prísne ako v minulosti.

Napriek tomu mali biskupi s reformou problémy. Rozhodnutia sa často viackrát odsúvali. Súčasne sa v politike, v médiách a katolíckych laických grémiách stále hlasnejšie ozýva volanie po veľkodušnejšom zaobchádzaní s ľuďmi, ktorí sa od cirkevnej morálky odkláňajú. Kardinál Woelki tiež zdôraznil, že v nijakom prípade nejde o spochybnenie nerozlučiteľnosti manželstva. «Ide o to, aby sa pracovno-právne následky  opätovného sobáša alebo registrovaného partnerstva obmedzili na skutočne závažné prípady», opisuje kardinál tento cieľ. Automatická výpoveď sa už nedáva. Prestúpenia voči lojalite sa teraz hodnotia individuálne.

Naďalej však platia prísne nariadenia pre pastoračných asistentov, katechétov a biskupom poverených pracovníkov. U nich sa druhý sobáš či registrované partnerstvo hodnotí ako vážne porušenie lojality – čo môže viesť k pracovno-právnym dôsledkom ako je výpoveď. U iných pracovníkov sa to takto trestá iba vo výnimočných prípadoch.

Vzhľadom na prípad riaditeľky materskej škôlky v porýnskom Königswinteri, o ktorom sa diskutuje v celej krajine, a ktorú pre druhý sobáš farnosť prepustila, Woelki povedal: «Do akej skupiny budú patriť riaditeľky materských škôlok bude závisieť od toho, či dostanú zvláštne biskupské poverenie alebo nie. Rozhodnutie o tom urobí príslušný biskup.»

Reformy sú aj v oblasti účasti odborov, ktoré chcú pri utváraní cirkevných pracovných podmienok spolurozhodovať. V budúcnosti majú byť – podľa stupňa organizovanosti cirkevných zamestnancov – zastúpené v pracovno-právnych komisiách cirkvi a charity. Súčasne sa však v novom poriadku uvádza, že „cirkevní zamestnávatelia neuzatvárajú s odbormi tarifové dohody“. Štrajk sa rovnako nepripúšťa.

Odborom to však stačiť nebude. V pondelok šéf „verdi“ Frank Bsirske jasne zdôraznil, že vzdanie sa práva na štrajk u neho neprichádza do úvahy. «Tretia cesta pre nás nie je nijakou prijateľnou alternatívou». Preto sa chce obrátiť na ústavný súd a v núdzi aj na Európsky súd pre ľudské práva. –zg-

 

Európa: V r. 2014 až 150 útokov na kresťanov

 

Viedeň, 5.5.2015 (kath.net/pm) 017 886 – Dokumentačný archív netolerancie voči kresťanom v Európe prezentoval správu za rok 2014. V nej sa opisuje 150 útokov na kresťanov a analyzujú sa netolerantné antidiskriminačné zákony. Zatiaľ čo vo všeobecnosti povedomie v oblasti náboženskej slobody rastie, pracuje sa podľa správy na ďalších obmedzeniach v rôznych právnych oblastiach najmä pre kresťanov.  Zvláštnu starosť prejavuje Dokumentačný archív, čo sa týka tzv. horizontálnej smernice EÚ o rovnoprávnosti a podobných zákonov v európskych krajinách. Správa vysvetľuje význam a problematiku takýchto zákonov a objasňuje to uvedením relevantných rozsudkov v praxi.

Riaditeľka Dokumentačného archívu, Dr. Gudrun Kuglerová, to zhŕňa: „Za rovnosť pred zákonom bojovali hnutia za slobodu už po stáročia. Dnes sa jej význam však zmenil. Teraz sa tým myslí rovnosť morálnych rozhodnutí, rovnosť v štatistikách o štýloch života a rovnosť v tom, ako sa jednotlivci majú k sebe správať. Táto zmena interpretácie sa ani len nespochybňuje a vedie k netolerantným zákonom o rovnosti, či antidiskriminačným zákonom ako na úrovni EÚ, tak aj na národnej úrovni. Presadzuje sa údajné právo, ktoré ohrozuje ľudské práva ako náboženská sloboda, sloboda svedomia a súkromná nezávislosť – najmä kresťanov.“ –zg-

 

Kardinál: Spoločenstvo štátov prenasledovaných kresťanov ‘zradilo’

 

Vatikán, 4.5.2015 (kath.net/KNA) 017 885 – Kardinál Leonardo Sandri obvinil medzinárodné spoločenstvo štátov zo «zrady» prenasledovaných kresťanov v Iraku. Príliš dlho mlčalo, ako povedal prefekt Kongregácie pre východné cirkvi podľa Rádia Vatikán v pondelok pri návšteve v Dohuku v autonómnom regióne Kurdov na severe krajiny. „To sa vníma ako zrada rovnako ako stiahnutie národných a regionálnych síl, ktoré spočiatku prisľúbili ochranu,“ povedal kardinál Sandri na svätej omši s kresťanskými utečencami, ktorí ušli pred teroristami «Islamského štátu».

Kardinál sa v nedeľu stretol v Bagdade s prezidentom Fuadom Masumom a premiérom Haiderom Al-Abadim. Sandri bol na návšteve Iraku od piatku 1. mája do utorka, keď sa vrátil do Vatikánu.  –zg-

 

Müller: ‘Cirkev nemôže sviatosť manželstva prispôsobiť duchu doby

 

 „Ako prefekt Kongregácie pre náuku viery musím prezentovať náuku Cirkvi. Cirkev nemôže zmeniť sviatostnú povahu manželstva.“

 

Vatikán, 4.5.2015 (kath.net) 017 884 – „Kardinál Kasper prezentoval hypotézu, aby pomohol tým ľuďom, ktorí žijú vo zväzku, ktorý v zmysle Cirkvi nie je sviatostný. Všetci sa zhodujeme v tom, že našim bratom a sestrám, ktorí sú touto situáciou postihnutí, chceme pomôcť.“ No „náuka Cirkvi nie je iba teória, ale spočíva na vernosti Božiemu slovu. Manželstvo dvoch pokrstených je skutočne sviatosť, objektívna realita.“ Povedal to kardinál Ludwig Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery v interview pre francúzsky katolícky dvojtýždenník „La Vie“ v súvislosti s diskusiami pred synodou biskupov o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v druhom civilne uzavretom manželstve, zatiaľ čo ich sviatostné manželstvo trvá. Kardinál ďalej vysvetlil:

„Sviatostne uzavreté manželstvo so všetkými jeho konštitutívnymi prvkami ako sloboda, vernosť a plodnosť nie je možné rozlúčiť. Ako prefekt Kongregácie pre náuku viery musím prezentovať túto náuku Cirkvi. Cirkev nemôže zmeniť sviatostnú povahu manželstva: Manželia si  sľubujú, že si budú verní až po smrť.“

Pritom hlavnou témou synody nie je v nijakom prípade diskusia o problémoch znovu zosobášených rozvedených. Ide viac o to, nanovo zdôrazniť, že manželstvo je „základom občianskej spoločnosti a spoločenstva cirkví“, a tento „zásadný rozmer“ sa musí znova oživiť. Kardinál Müller varoval, že je tu veľké riziko, že sa na synode meravo sústredíme na túto jednu otázku a pritom sa zabudne na hlavný problém. Zmena, ktorú by mala synoda biskupov priniesť, je posilniť prorockú úlohu Cirkvi. „Robiť kompromisy by bolo pre nás oveľa ľahšie“, no „nie je možné náuku Cirkvi prispôsobiť našich sekularizovaným krajinám a ešte menej je možné akceptovať povrchné kresťanstvo.“

„V niektorých krajinách Európy sú kresťania pokrstení, ale neveria a nepraktizujú. Neprijímajú substanciu kresťanstva, ktorá by priniesla zmenu myslenia a správania – obrátenie. Neodsudzujem ľudí, ktorí toto hovoria, no stačí si pozrieť v našich krajinách percento nepobirmovaných pokrstených alebo rast potratov, aby sme mohli konštatovať, že existencia povrchného kresťanstva je realitou.“

Aj o praxi pravoslávnych cirkví po istej dobe pokánia povoliť nesviatostný druhý zväzok, povedal kardinál: „To nie je nijaké riešenie.“ –zg-
Tip kath.netu: Kniha s príspevkom kardinála Müllera:
Zostať v Kristovej pravde?“ Manželstvo a prijímanie v Katolíckej cirkvi.

Autor: Robert Dorado

 

Vlajka pápežskej Švajčiarskej gardy

 

Pred prísahou Švajčiarskej gardy 6. mája

posvätili novú vlajku gardy. Ulrich Nersinger

 

Vatikán, 4.5.2015 (kath.net) 017 883 – V piatok 1. mája posvätil štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin novú vlajku pápežskej Švajčiarskej gardy. Posviacka sa konala v kostole Santa Maria della Pietà v Campo Santo Teutonico.

V tomto kostole sa nachádzajú aj pravdepodobne najstaršie zobrazenia vlajok pápežskej telesnej stráže. Už skoro si garda v kostole zabezpečila bočnú kaplnku a právo pochovávania na priľahlom cintoríne. V r. 1522 poveril vtedajší veliteľ žiaka Raffaela, Polidora da Caravaggiu, úlohou vytvoriť v kaplnke fresku ukrižovania Krista. Maliar znázornil veliteľa stojaceho pod krížom Pána. Sprava a zľava dopĺňajú scénu vlajky.

Už správa z r. 1519 hovorí o „vennly“ gardistov. Vlajku Švajčiarskej gardy možno vidieť v Sala Regia, v Kráľovskej sále Apoštolského paláca. Na freske maliara Giuseppeho Portu (1520-1575) drží gardista zlatými a červenými priečnymi pruhmi a pápežským erbom rodu Medici zdobenú vlajku gardy. Marco Vecellio (1545-1611) znázornil  v paláci Palazzo Ducale v Benátkach na obraze „Zmierenie medzi Klementom VII. a Karolom V.“ švajčiarskeho gardistu s vlajkou v ruke. Veľkosť a obrazy na vlajke sa stále znova menili. Spočiatku sa farby prispôsobovali erbu každého pontifikátu a neskôr sa presadili farby domu Medici.

V našich dňoch je vlajka gardy delená veľkým švajčiarskym krížom na štyri polia. Horné ľavé políčko je červené a znázorňuje erb príslušného pápeža. Pravé dolné políčko je tiež červené a zdobené erbom pápeža Júliusa II. (Giuliano della Rovere, 1503-1513). V strede bieleho kríža sa nachádza erb príslušného veliteľa. V zelenom vavrínovom venci podloženom farbami kantónu Luzern, sa nachádza erb veliteľa Christopha Grafa (rodom z Pfaffnau, Luzern). Pripomína povolania poľovníkov a farmárov zvyčajné v rodine Grafových: Jelenie parohy poukazujú na lov a pluh na poľnohospodárstvo. Ostatné dve políčka  vlajky sú priečne pruhované vo farbách rodu Medici – modrej, zlatožltej a červenej.

Vlajka sa používa predovšetkým pri prísahe regrútov 6. mája. Jej nositeľom pri slávnostných pochodoch a ceremóniách gardy je rotmajster. Do dobytia Ríma, v septembri 1870, sa vlajka gardy vysúvala pri mimoriadnych príležitostiach z okna pri Bronzovej bráne na Námestie sv. Petra. Pri mimoriadnych slávnostiach sa vztyčovala vo vnútri  pri hlavnom vchode Apoštolského paláca. Pri oficiálnych vystúpeniach na Námestí sv. Petra – ako po zvolení nového pápeža, udeľovaní požehnania „Urbi et orbi“ na Veľkú noc a na Vianoce – nesie strážny oddiel Svätého Otca namiesto vlajky gardy žltobielu zástavu štátu Vatikán. –zg

 

Talianski biskupi vyzývajú k ochrane nedele

 

Rím, 4.5.2015 (kath.net/KAP) 017 882 – Biskupská konferencia Talianska vyzvala k ochrane nedeľného pokoja. Inak sa práca stáva „zotročujúcou a utláčajúcou“, uvádza sa v posolstve ku Dňu práce (1. mája), ktoré uverejnili v Ríme vo štvrtok.

„Kto si nectí nedeľu, ten nebude mať rešpekt ani voči nezamestnanému,“ cituje talianska katolícka agentúra SIR z posolstva.

V Taliansku sú otváracie hodiny obchodov od r. 2012 úplne neobmedzené. Obchody môžu zostať otvorené vo všetky dni roka až 24 hodín. V skutočnosti sú však mnohé obchody v nedeľu a vo sviatky aj naďalej zatvorené. Talianski biskupi obchodníkov v r. 2012 vyzvali, aby nedeľný pokoj napriek liberalizácii naďalej zachovávali. –zg-

 

Boh, ktorý sa má ešte horšie

 

Wetzlar, 2.5.2015 (kath.net/idea) 017 881 – „Nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami.“ – Z Listu Hebrejom 4,15. Vo svojej knihe „Oskar a Dáma v ružovom“ rozpráva Eric Emmanuel Schmitt o 10-ročnom Oskarovi, ktorý smrteľne ochorel na leukémiu.

Stále znova zasypáva malý Oskar svoju vernú návštevníčku, starú mamu Rosu, otázkami o Bohu. Jedného dňa Oskarovi navrhne, aby Boha navštívil. Oskar je celkom prekvapený, že Boha možno navštíviť a síce v úplnej blízkosti, v kaplnke jeho nemocnice.

Vyberú sa teda na ďalší deň do kaplnky a ako vstúpi Oskar okamžite zbadá kríž s Ukrižovaným na stene a zľakne sa. „Ten sa ale tiež vôbec nemá dobre!“, konštatuje. A hneď ho zachvátia veľké pochybnosti, či od niekoho takého skutočne možno očakávať pomoc. Babičke Rose povie: „Ten je na tom tak biedne. Veď ten sa má ešte horšie ako ja. Má dosť čo robiť so sebou. Ten mi tiež nebude vedieť pomôcť!“

 

Akého Boha by si chcel?

Už s zdá, že návšteva u Boha bude sklamaním. No tu mu babička Rosa od povie: „Chcel by si Boha, ktorý nemá tušenie, ako sa máš, ktorý nepozná nijaké bolesti a nijaký strach? Alebo by si chcel radšej takého, ktorý z vlastnej skúsenosti vie, aké to je, keď sa človek má tak ako ty?“ Tu sa Oskar hlboko zamyslí a začne veriť v Boha, ktorý vie, aké je to cítiť bolesť a aké to je, keď človek v srdci mrzne a keď je v ňom veľké temno.  A začne písať listy Bohu, ktorý ho chápe lepšie ako každý iný človek. –zg-
Autor, pastor Klaus Jürgen Diehl (Wetter/Ruhr), je predsedom Iniciatívy seniorov.

Viedol 13 rokov Úrad pre misionárske služby Evanjelickej cirkvi Vestfálska.

 

František: ‘Tento pápež je málo poriadny a  nedisciplinovaný’

 

Vatikán, 1.5.2015 (kath.net/KNA/red) 017 880 – Pápežovi Františkovi chýba podľa jeho vlastných slov zmysel pre poriadok a disciplínu. Neomylný je pápež iba, ak robí rozhodnutia o náuke Cirkvi,  «čo robí zriedkavo», ako povedal pri stretnutí s katolíckym hnutím Cursillo vo štvrtok večer vo vatikánskej audienčnej aule.

«Aj pápež má svoje chyby a nemá nič do činenia s neomylnosťou. Tento pápež je málo poriadkumilovný a nedisciplinovaný,» ako povedal František, čo účastníci audiencii kvitovali s úsmevom.

Pápež vyzval svojich hostí, aby ľudí vzdialených od viery svojím kresťanským životom oduševňovali pre vec Cirkvi. To sa však nesmie realizovať ako prozelytizmus, teda odlákanie od iných náboženstiev. Blízkosť k Cirkvi, ktorú označil ako matku veľkej otvorenej rodiny, musí síce vždy zostať zachovaná. «No povzbudzujem vás, aby ste vykročili a preniesli sa aj ponad to», povedal František 7000 členom hnutia Cursillo.

Cursillo je hnutím obnovy v Katolíckej cirkvi. Vzniklo v r. 1948 pri príležitosti púte k hrobu sv. Jakuba apoštola v Santiagu de Compostela. Prívrženci hnutia sa cítia zaviazaní obrazu Cirkvi ako Božieho ľudu, ako ho podáva Druhý vatikánsky koncil (1962-1965).

Na celom svete absolvovalo podľa hnutia za uplynulých 50 rokov už viac ako 10 miliónov ľudí  «malý kurz» (španielsky: cursillo), ktorý má privádzať k jadru kresťanskej viery. Kurz trvá tri dni a organizuje ho vždy skupina kňazov a laikov. –zg-

 

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

 

 

 

 

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *