Život Cirkvi vo svete 18 * 2015

Obsah

 

Svätý Otec zriadil Vatikánsku mediálnu komisiu

+ Zomrel kardinál G. Canestri
Kardinál o poklese katolíkov v Bosne-Hercegovine

Heiligenkreuz: Vysoká škola – moderný „campus“

‚Prečo sa dnes musím otvorene vyznať ako kresťan!‘

Žurnalista: ‚Kolosálne zlyhanie nemeckého episkopátu‘

Francúzsko: Biskup žiada zlodejov o vrátenie Hostií

Biskup: Nezamestnanosť je viac ako osud jednotlivca

Európsky parlament o prenasledovaní kresťanov

Lurdy chcú naspäť relikvie sv. Bernadety

Predseda BK USA na ‚Pochode za manželstvo‘

Vatikánsky sekretár oceňuje „ostpolitiku“ Casaroliho

Eucharistia pre znovu zosobášených rozvedených?

Pápež František príde v r. 2017 do Fatimy

Pápež František: Dobrý Pastier dal za nás život

Stále menej mužov sa hlási do seminárov

Filmy s vampírmi ukazujú zlo ako ‚sexy‘

Posolstvo lásky islamským teroristom

San Francisco: Prudké rozpory okolo arcibiskupa

Futbalista David Luiz: Počkám do manželstva!

Burke: Musím sa ozývať, keď sa niektorí na synode nedržia náuky

Naša príloha

Významný vplyv Jozefa Ratzingera na náuku koncilu

 

 

vätý Otec zriadil Vatikánsku mediálnu komisiu

 

Vatikán, 30.4.2015 (RV) 017 879 – Svätý Otec rozhodol o zriadení Vatikánskej mediálnej komisie, ktorá bude pokračovať v reforme systému vatikánskych komunikačných prostriedkov. Komisia zriadená ku dňu 23. apríla 2015 bude pracovať v päťčlennom zložení, na čele s predsedom Mons. Dariom Edoardom Viganò, riaditeľom Vatikánskeho televízneho centra. Členmi sú dr. Paolo Nusiner, generálny riaditeľ vydavateľstva Avvenire, Mons. Lucio Adrian Ruiz, vedúci oddelenia Vatikánskej  internetovej služby na Riaditeľstve telekomunikácií governatorátu, páter Antonio Spadaro SJ, šéfredaktor časopisu La Civiltà Cattolica a Mons. Paul Tighe, sekretár Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky.

Toto rozhodnutie pápeža Františka nadväzuje na výsledok práce doterajšej komisie vedenej Lordom Pattenom, predloženým Rade kardinálov pre reformu Rímskej kúrie na jej ostatnom stretnutí 13. – 15. apríla. Pattenova komisia v záverečnej správe odporúčala zriadiť pracovnú skupinu, ktorá by pokračovala smerom k realizačnej podobe návrhov na reformu vatikánskych médií. –jb-

 

+ Zomrel kardinál G. Canestri
Rím, 30.4.2015 (RV) 017 878 – V stredu 29. apríla zomrel v Ríme vo veku 97 rokov kardinál Giovanni Canestri, emeritný janovský arcibiskup, ktorého na kardinála kreoval sv. Ján Pavol II. v roku 1988, s titulárnym chrámom Svätého Andrea della Valle.

Pohrebnej svätej omši bude v sobotu 2. mája ráno o 8.30 v Bazilike sv. Petra predsedať kardinál Angelo Sodano, dekan kardinálskeho kolégia a záverečný obrad poslednej rozlúčky bude viesť Svätý Otec František. Podľa vôle zosnulého, budú jeho telesné pozostatky prevezené do Janova, kde budú po pohrebe v pondelok 4. mája uložené v katedrále sv. Vavrinca. Obrady bude viesť kardinál Angelo Bagnasco, janovský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Talianska.

Svätý Otec František v sústrastnom telegrame k úmrtiu kardinála Giovanniho Canestriho, pochádzajúceho z diecézy Alexandria a patriaceho k rímskemu kléru, píše o „hlbokom pohnutí a úprimnom obdive k vzácnemu človeku Cirkvi, ktorý žil s pokorou a vernosťou svoj dlhý a plodný kňazský a biskupský život v službe evanjeliu a jemu zvereným dušiam.“ Spomína „s vďačnosťou na jeho oddanú službu najprv ako kaplána v ťažkých rokoch vojny, na rímskych predmestiach, poznačených utrpením a chudobou“, potom ako farára, pozorného na potrebu viesť mládež k radostnej viere.“ Po vymenovaní za biskupa sa s apoštolskou horlivosťou „venoval duchovným a materiálnym potrebám ľudí, pričom sa vytrvalo zúčastňoval na prácach Druhého vatikánskeho koncilu.“ Svätý Otec končí telegram uistením o modlitbách za zosnulého kardinála Canestriho, „aby ho Pán prijal do večnej slávy a pokoja“.

Po smrti kardinála Giovanniho Canestriho má kardinálske kolégium 222 členov, z ktorých je 120 voličov pápeža.
Kardinál o poklese katolíkov v Bosne-Hercegovine

 

Mníchov, 30.4.2015 (KAP/KNA) 017 877 – Predseda Konferencie biskupov Bosny-Hercegoviny, kardinál Vinko Puljič, sa s poľutovaním vyjadril o poklese katolíkov v jeho krajine. V porovnaní so situáciou pred občianskou vojnou (1992-1995) sa ich počet znížil na polovicu, ako povedal arcibiskup Sarajeva pre nemecký katolícky denník „Tagespost“ vychádzajúci vo Würzburgu (zo soboty). Pred vojnou žilo v Sarajevskej arcidiecéze viac ako 520 000 katolíkov, teraz ich je menej ako 200 000. Po mierovej dohode z Daytonu sa nevyvinul normálny štát a rovnakými právami. Mnohí krajinu bez perspektívy preto opustili.

Kardinál Puljič sa vyjadril v súvislosti s návštevou pápeža Františka, ktorý príde 6. júna do Sarajeva. Povedal, že pápež si robí starosti „o pokojné spolunažívanie a medzi-náboženský dialóg“ v Bosne-Hercegovine. František si je tiež vedomý, aké ťažké bude vybudovať stabilný a spravodlivý mier v tomto regióne. Bosnianska verejnosť vrátane moslimov však reagovala na ohlásenie pápežovej návštevy veľmi pozitívne.

Kriticky vidí kardinál angažovanosť zahraničných moslimov  v Bosne. „Mnohé arabské krajiny tu vystavali veľké islamské centrá a mešity. Veľmi málo však investovali do budovania krajiny a vytvárania pracovných miest,“ kritizoval Puljič. Humanitárna pomoc je spájaná s podmienkami, že ženy musia nosiť závoj, alebo že je zakázané dať z toho niečo kresťanom. Veľká časť bosnianskych moslimov je otvorená dialógu a tolerancii. „Ale nezatvárame oči pred tými, ktorí prispievajú k šíreniu strachu.“

Zdržanlivo sa kardinál postavil k údajným mariánskym zjaveniam v Medžugorí. Povedal, že o tom nechce vysloviť úsudok a neovplyvňovať tak rozhodnutie Svätého stolca. Podľa jeho vedomia „nie je zakázané modliť sa k Bohu – ani v Medžugorí,“ ako sa vyjadril. –zg-

 

Heiligenkreuz: Vysoká škola – moderný „campus“

 

Viedeň, 29.4.2015 (KAP) 017 876 – Po dvoch rokoch prestavby vykonali posviacku „Vysokej školy Heiligenkreuz“ v cisterciánskom kláštore pri Viedni ako nového celorakúskeho centra pre výchovu kňazov a pre duchovné povolania. O dve posluchárne, dve seminárne miestnosti, 12 kancelárii inštitútu, knižnicu, mediálne centrum a kaviareň rozšírená vysoká škola sa prezentuje ako moderný vysokoškolský „campus“.

„Štúdium ponúka odborné vzdelanie na vysokej úrovni, ktoré obsahuje aj upevnenie a prehĺbenie spirituality,“ povedal rektor, páter Karl Wallner, v interview pre „Kathpress“. „Chceme ponúkať celkový balík.“ Prestavba bola potrebná pre mimoriadny príliv študentov: od r. 1992 vzrástol ich počet zo 62 na 274.

Inštitút požehnal viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn vo štvrtok za prítomnosti apoštolského nuncia Petra Stephana Zurbriggena a dolnorakúskeho hajtmana Ervína Prölla. Prítomní boli aj ďalší rakúski biskupi ako aj zahraniční biskupi ako nemecký biskup Rudolf Voderholzer z Regensburgu, biskup Ladislav Német zo Srbska, Taras Senkiv z Ukrajiny a František Rábek zo Slovenska.

Od r. 1802 ponúka táto „Filozoficko-teologická vysoká škola Benedikta XVI. v Heiligenkreuzi“ – možnosť štúdia teológie, od r. 1976 verejného práva a od r. 2007 ako vysoká škola pápežského práva. To, čo sa pred viac ako 200 rokmi v postjozefínskej dobe začalo ako rehoľný inštitút cisterciánov, sa vyvinulo na moderné centrum a najväčší kňazský seminár v nemecky hovoriacej oblasti.

 

Študenti z celého sveta

V súčasnosti má škola 274 študentov, z toho je 160 bohoslovcov, 28 žien a ďalších 86 mužov, ktorí hľadajú svoje povolanie. 92 študentov je z Rakúska, 89 z Nemecka, 12 z Vietnamu a 5 zo Švajčiarska. Zvyšok je zo všetkých kontinentov s výnimkou Austrálie. …

„Takmer všetci študenti majú za sebou už nejaké zamestnanie,“ hovorí páter Wallner. „Okrem bohoslovcov sú to predovšetkým muži a ženy, ktorí uvažujú o vstupe do kláštora. Hlavný dôraz spočíva na odbornom vzdelávaní. Chceme v prvom rade vychovať vzdelaných kňazov, rehoľníkov a teológov 21. storočia, To si vyžaduje aj schopnosť kritického myslenia a sebareflexie, ako aj kvalifikovaný prístup k vlastnej spiritualite a vlastnej viere.“

Časť vzdelávania sa sústreďuje aj na prístup k moderným médiám v novom mediálnom centre. Páter Karl Wallner si je vedomý nedostatku kňazov a cirkevného personálu, ktorí by mohli kvalifikovane vystupovať v médiách. „Vzdelávanie sa zameriava na sociálne médiá a poskytujeme základné vzdelanie v oblasti rozhlasu, videa a printových médií, ale aj základné technické vzdelanie v tejto oblasti.“

Heiligenkreuz má nad-diecézny kňazský seminár „Leopoldinum Heiligenkreuz“. 38 seminaristov prichádza z 12 diecéz a okrem cisterciánov tu študuje 7 ďalších reholí. Okrem 28 nemecky hovoriacich bohoslovcov sú tu 10 muži z Indie, Nigérie, z Ukrajiny a Vietnamu. Bohoslovci sú vo veku od 20 do 52 rokov.

Z núdze museli v záhrade pristavať 10 obývacích kontajnerov pre študentov. Dostavaním domova pre bohoslovcov „Pax“, ktorý 15. novembra posvätí prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Gerhard L. Müller, sa táto núdzová situácia vyrieši. Trojposchodová budova bude  mať 26 jednoduchých jednoposteľových izieb.

(Informácie: http://www.stift-heiligenkreuz.org) –zg-

 

‚Prečo sa dnes musím otvorene vyznať ako kresťan!‘

 

Berlín, 29.4.2015 (kath.net) 017 875 – „Tento text mi nepadne ľahko. Pretože ho nepíšem ako redaktor nemeckých novín ‚Bild‘, či ako neutrálny reportér. Ale ako kresťan. Ako kresťan, ktorého totálne zmáha šialenstvo IŠIS.“

Tak uvádza Daniel Böcking, zástupca šéfredaktora „Bildu“ svoj burcujúci príspevok „Prečo sa dnes musím otvorene vyznať ako kresťan!“ Síce je iba „jedným z miliónov kresťanov“ a píše o tom po prvý raz, no nedokázal už dlhšie udržať svoje prsty v pokoji, ako vysvetľuje v „Bilde“.

Pre mňa je na čase hlasno rozprávať o Božej láske a o odpustení skrze Ježiša Krista. O našich hodnotách ako kresťanov a prečo sú práve teraz také dôležité! Najradšej by som šiel ku každému bojovníkovi IŠIS a povedal mu: ‚Prestaň s tým, čo robíš a obráť sa! Boh miluje aj teba a môže ti odpustiť. To, čo robíš, nemá nič do činenia s Bohom a nie je v nijakom náboženstve dobrým skutkom.‘“

Daniel píše, že ho uvádza „do ohromenia a bezmocnosti to, ako nemo my kresťania v súčasnosti pozorujeme to vraždenie“. Ide mu o to, že „my ako kresťania máme oznamovať posolstvo a mnohí sú napriek tomu ticho. Aj ja, doteraz“. „Vraždia kresťanov, pretože si stoja pri svojej viere. A to nemá mať nijaké účinky na moje viditeľné konanie ako kresťana?“, pýta sa Böcking. „Otvorené vyznanie a priznanie sa k láske, milosrdenstvu a odpusteniu je už istým činom. Aké pekné by bolo, keby takéto posolstvá zaplavili Twitter a podobné siete. Keby sme rozprávali o svojej viere, v ktorej predsa nejde o pomstu alebo križiacke výpravy.“   Ježiš nekázal „oko za oko“, ale o známom druhom líci, ktoré máme nastaviť. „On nezatracoval, ale aj najväčšiemu hriešnikovi dával nádej na odpustenie. Viera nesmie byť ničiteľská. Moja viera je pokojamilovná a zmierlivá. Boh môže odpustiť dokonca aj IŠIS.“

V našej krajine nestojíme pred voľbou medzi popretím viery, alebo smrťou, „práve preto by sme mali teraz o to zreteľnejšie pri nej stáť. Mali by sme znova začať rozprávať o tom dobre vo viere, aj keď sa to v súčasnosti nezdá byť moderné. A mali by sme si vysúkať rukávy a to, že sme kresťania aj zviditeľniť. Milióny ľudí sú na úteku. Práve teraz zasa sa 900 ľudí s nádejou na lepší svet utopilo pri pobreží Líbye. Niektorí z utečencov sa dokážu dostať až ku nám do nášho susedstva.“

Je veľa čo robiť! Teraz je tá správna chvíľa stáť po boku druhým. Aj, a práve, v mene Ježiša Krista. Zbierkami, pomocou v azylových domoch, spoločnými modlitbami, rozhovormi, svedectvami a posolstvami všetkými kanálmi. S veľkou koalíciou pre dobro v Božom mene. Hlasno, viditeľne, počuteľne. Každý tak dobre ako môže. Mnohí už konajú – ale ešte to nie je tá veľká vlna.–zg-

 

Žurnalista: ‚Kolosálne zlyhanie nemeckého episkopátu‘

 

Bonn, 29.4.2015 (kath.net) 017 874 – „Koľko peňazí vydala bohatá katolícka cirkev v Nemecku na boj proti negatívnym vplyvom televízie, internetu a iných médií na ľudí?  Aké katechetické opatrenia sa urobili, aby sa náuka Cirkvi udržala živá?“ Tieto dôrazné otázky položil nemecký katolícky publicista Mathias von Gersdorff v komentári pre médium  „Junge Freiheit“ v súvislosti so stanoviskom Biskupskej konferencie Nemecka k dotazníku z Vatikánu v rámci príprav na synodu biskupov o rodine v októbri 2015.

Dokument je „priznaním kolosálneho zlyhania nemeckého episkopátu, čo sa týka obrany katolíckej viery a katolíckej náuky Cirkvi v tejto krajine“.

Ak toto stanovisko skutočne odráža tunajšiu situáciu, tak cirkev nemá nijaký vplyv na názory svojich veriacich čo sa týka manželstva, rodiny a sexuálnej morálky. V oblasti rozvodov, rôzne poskladaných rodín, antikoncepcie a homosexuálnych partnerstiev prevzali veriaci podľa stanoviska biskupov úplne tie názory, ktoré šíria  proticirkevné časopisy ako Bravo, filmy, lacné opery, či Koalícia 90/Zelení.  Inými slovami: podľa BKN sexuálna revolúcia urobila v Nemecku dobrú robotu. Katolícki biskupi nemajú nijaký vplyv na to, čo si veriaci myslia o manželstve a sexualite.“

Preto môžu biskupi „z chudobných biskupstiev“ právom klásť otázky ako: „Ako je možné, že taká bohatá cirkev vydala tak málo peňazí, aby veriacim sprostredkovala pravú katolícku náuku o manželstve a sexualite? Prečo je obsah encyklík pápežov Benedikta XVI., Jána Pavla II,  (Familiaris consortio) a Pavla VI. (Humanae vitae) v Nemecku taký neznámy, alebo sa neberie vážne? Prečo nemeckí biskupi spochybnili ‚Humanae vitae‘ Königsteinským vyhlásením“?

Keďže navyše katolícke chápanie manželstva a sexuality sa úzko spája s kristológiou, musíme si položiť ešte zásadnejšiu otázku:

„Ak Nemci skutočne už sotva zdieľajú katolícku morálku manželstva a sexuality, treba sa opýtať, do akej miery sa ešte držia podstatných bodov katolíckej viery, ako je Kristovo božstvo, jeho spásonosné pôsobenie ako zmiernej obety a Vykupiteľa, ako je vzkriesenie atď.“

Gersdorff potom vyjadril svoj údiv nad tým, že práve nemeckí biskupi kladú na synodu požiadavky v tom zmysle, že náuka Cirkvi sa musí „ďalej rozvíjať“ a že treba prejaviť „ocenenie“ mimomanželským a homosexuálnym vzťahom. „Aké úspechy by chcela nemecká delegácia vlastne prezentovať, aby si mohla pripisovať kompetenciu klásť takéto požiadavky?“ Sotva sa môžeme diviť, ako pokračuje Gersdorff, že v mnohých krajinách katolíci nad nemeckými katolíkmi už len potriasajú hlavami. Dokonca aj absolútne nekonzervatívny cirkevný žurnalista z „Frankfurter Allgemeine Zeitung“, Daniel Deckers, nedávno konštatoval, že biskupská konferencia Nemecka je doteraz „jedinou na celom svete“, ktorá zastáva toto stanovisko.

Vzhľadom na nízke počty odpovedí nemeckých katolíkov na vatikánsky dotazník neponúkajú odpovede nijaký štatisticky výpovedný materiál, ktorý by BKN mala postúpiť Vatikánu, ale skôr, že pre malú účasť nebolo možné sa dozvedieť, čo si veriaci o manželstve a rodine myslia. „No namiesto toho, zredigovali dokument, ktorý odporúča okresanie katolíckej náuky o manželstve a sexualite.“

Gersdorff končí svoj komentár poznámkou: „Vyčkajme, čo teraz kardinál Marx a iní do synody zo seba vydajú. Nemecký kardinál Walter Brandmüller už v každom prípade konštatoval: ‚Kto chce zmeniť dogmu, je heretik – aj keď nosí na sebe purpur.‘“ –zg-

 

Francúzsko: Biskup žiada zlodejov o vrátenie Hostií

 

Paríž, 29.4.2015 (kath.net) 017 873 – Po krádeži najsvätejšej Eucharistie koncom minulého týždňa sa biskup Marc Aillet z francúzskeho  Bayonne obrátil na páchateľov a naliehavo žiadal o vrátenie konsekrovaných Hostií. Biskup, ktorý je v týchto dňoch v Ríme, v utorok napísal:

„V mene celého nášho katolíckeho spoločenstva, najmä katolíkov z Hendaye, prosím páchateľov … aby ukradnuté cibórium a v lunete ležiace Hostie čo najrýchlejšie vrátili naspäť.“ Krádež cirkevných kultových objektov, vandalizmus v kostoloch a na cintorínoch v krajine neustále rastie, ako konštatoval biskup, no „o koľko viac zraňuje znesvätenie konsekrovanej Hostie, podstaty našej viery, naše srdce!“ Eucharistia predsa nie je iba symbol, veď v nej uctievame „Ježiša Krista v jeho osobe“. Krádež najsvätejšej Eucharistie je “veľmi vážnej povahy“ a dotýka sa jadra viery, zatiaľ čo súčasne „naši bratia vo viere v Afrike a v Oriente zomierajú“.

Francúzske regionálne noviny „La Charente Libre“ citovali istého kňaza slovami: „Je ťažké tento prípad interpretovať. Je pre nás katolíkov mimoriadne zraňujúci“, pretože v konsekrovanej Hostii „uctievame Ježiša Krista“.

Biskup Aillet pozval postihnutú farnosť  Hendaye k pôstu a modlitbe pre toto zneuctenie. Farské spoločenstvo slávilo v stredu večer aj svätú omšu a eucharistickú adoráciu na uzmierenie. –zg-

 

Biskup: Nezamestnanosť je viac ako osud jednotlivca

 

Linz-Graz 28.4.2015 (KAP) 017 872 – Nezamestnanosť nie je osudom jednotlivca, ale spoločenský problém, ako povedal linecký diecézny biskup Ludwig Schwarz (rodák z Mostu pri Bratislave, pozn. prekl.). „Nezamestnanosť vyvoláva beznádej a pocity viny,“ pripomenul na tlačovej konferencii v utorok v rakúskom Linci pri príležitosti „Dňa nezamestnaných“ 30. apríla. Biskup žiadal štrukturálne opatrenia vlády na zníženie nezamestnanosti.

V Rakúsku bolo koncom marca bez práce takmer pol milióna ľudí, ako pripomenula Christine Lengauerová z krajskej správy. Vzhľadom na tento „dramaticky vysoký“ počet nezamestnaných kritizovala plánované opatrenia v rámci šetrenia v oblasti aktívnej politiky trhu práce Služby trhu práce (AMS). Starosti vyvoláva najmä počet dlhodobo nezamestnaných a situácia veľmi mladých, ako aj starších nezamestnaných. Počet mladých ľudí hľadajúcich prácu sa od roku 2000 zdvojnásobil.

Dorothea Dorfbauerová, predsedníčka Sociálnej platformy Horného Rakúska zdôraznila, že je cynické samotným nezamestnaným pripisovať vinu, že sú bez práce: „Jednoducho chýbajú vhodné pracovné miesta a situácia sa bude ďalej priostrovať.“ Poradenské zariadenia, projekty na pomoc nezamestnaným a ponuky preškoľovacích kurzov by mohli ľuďom pomôcť nájsť si prácu, nové perspektívy a dôstojnosť a sú aj ekonomicky výhodné, ako ukazuje štúdia inštitútu Joanneum Research. Politické požiadavky ako zostrenie ustanovení pre nezamestnaných sú nedôstojné, ako povedala Dorfbauerová.

 

„Deň nezamestnaných” na Námestí Martina Luthera v Linci sa organizuje od 10.30 do 15.00 vo štvrtok. Organizátori na ňom upozornia na dôstojnosť nezamestnaných ľudí a budú žiadať pre nich spravodlivosť. Uskutočnia sa stretnutia s politikmi a diskusný kútik, na námestí budú informačné stánky aj pouličné divadlo, hudba aj vydávanie polievky.

 

Steiermark: Ruže pre nezamestnaných

Na situáciu ľudí bez práce upozorní 30. apríla aj Diecéza Graz-Seckau: Z iniciatívy Fondu nezamestnaných sa deň pred sviatkom práce budú rozdávať ruže ako symbol dôstojnosti každého človeka vo všetkých centrách AMS a v centre mesta Graz. Budú tam rôzne informačné stánky aj Fondu nezamestnaných.

Delegácia navštívi aj nového diecézneho biskupa Wilhelma Krautwaschla, aby upozornila na situáciu nezamestnaných. Krautwaschl ako diecézny biskup bude súčasne aj predsedom Kuratória Fondu nezamestnaných. Delegáciu prijmú aj Krajská sociálna rada a mestská radkyňa pre sociálne veci Martina Schröcková.

V Steiermarku bolo v marci 2015 na 50 267 ľudí hľadajúcich prácu 2802 voľných miest, ako oznámila Diecéza Graz-Seckau. Preto je situácia ťažká najmä pre tých, ktoré hospodárskym nárokom nevyhovujú pre zdravotný stav, nízku kvalifikáciu či pre nedostatok skúseností. –zg-

 

Európsky parlament o prenasledovaní kresťanov

 

Štrasburg, 28.4.2015 (kath.net/KNA) 017 871 – Európsky parlament diskutuje v stredu o prenasledovaní kresťanov vo svete. Rezolúcia, na ktorej sa diskusia zakladá a ktorá má byť schválená vo štvrtok, nesie názov:

«Prenasledovanie kresťanov na celom svete pri príležitosti zavraždenia študentov v Keni islamskou skupinou Al-Shabaab».

Socialisti a zelení sa už pred diskusiou vyslovili proti jasnému pojmu „prenasledovanie kresťanov“ v názve rezolúcie. V pondelok však hlasovala väčšina poslancov za to, aby sa pojmy «kresťania» a «islamská teroristická skupina» v názve uviedli. Predseda konzervatívnej frakcie  Európskej ľudovej strany, Manfred Weber, hovoril o znamení solidarity s prenasledovanými kresťanmi. «Je dôležité, aby Európsky parlament konečne raz aj v názve jasne ukázal, že mnohí kresťania na svete sú prenasledovaní a sú pod tlakom.»

Na Zelený štvrtok militanti skupiny Al-Shabaab vykonali teroristický útok na kenskú univerzitu. Pri najväčšom atentáte za mnohé roky v Keni, prišlo o život najmenej 170 ľudí, 80 bolo zranených. Podľa svedkov útočníci cielene vyselektovali kresťanských študentov ako obete. –zg-

 

Lurdy chcú naspäť relikvie sv. Bernadety

 

Paríž, 27.4.2015 (kath.net/KNA) 017 870 – Spor o sv. Bernadetu: Juhofrancúzske pútnické miesto Lurdy chce od obce, kde je pochovaná rehoľníčka a vizionárka Bernadeta – Nevers – vrátenie jej relikvií. Rehoľa ošetrovania chorých «Dames de Nevers», do ktorej Bernadeta ako 22-ročná vstúpila a kde vo veku 35 rokov zomrela, však poukazuje na poslednú vôľu svätice, ako napísal katolícky denník «La Croix» v internetovom vydaní z utorka.

Predseda združenia «Návrat Bernadette Soubirous do Lurdov», José Marthe, svoju požiadavku zakladá na záujme potomkov rodín Soubirousovej a Casterotovej. Komerčný záujem organizácia odmieta.

V Nevers v západnom Burgundsku sa o telesné pozostatky svätej Bernadety starajú tri rehoľné sestry, ktoré v kláštore ešte zostali. Rehoľa môže udržať svoj veľký kláštorný areál len vďaka prítomnosti týchto relikvií. Úrad pre turistický ruch v Nevers vyčísluje príjmy v súvislosti s vizionárkou Lurdov na 2,5 milióna eur ročne.

Správa okresu svätyne v Lurdoch označila projekt vrátenia relikvií ako nepotrebný. «Jednoducho nezodpovedá poslednej vôli sv. Bernadety», povedal hovorca Mathias Terrier.

S niekoľkými miliónmi návštevníkov ročne sú Lurdy najväčším pútnickým miestom Francúzska. V tomto juhofrancúzskom mestečku sa v r. 1858 vtedy 14-ročnej pastierke Bernadette Soubirousovej (1844-1879) 18-krát zjavila Panna Mária. –zg-

 

 

 

Predseda BK USA na ‚Pochode za manželstvo‘

 

Washington D.C., 278.4.2015 (kath.net) 017 869

 

Manželstvo je výlučne zväzok medzi jedným jediným mužom a jednou jedinou ženou. To je nádherná pravda! Deti nepotrebujú nijaké experimenty, ale potrebujú lásku svojej matky a svojho otca.“

Vyhlásil to predseda Biskupskej konferencie USA, arcibiskup Joseph Kurtz z Louisville, v sobotu v príhovore na „Pochode za manželstvo 2015“ [March for Marriage] pred Kapitolom vo Washingtone D.C. (foto).

„Manželstvo možno v jeho podstate meniť rovnako málo, ako dar ľudského života. Moji milí priatelia, nás neumlčia! A nie sme sami.

Americká biskupská konferencia predtým na svojej stránke upozornila na toto podujatie a pozvala na neho ľudí.

Pre „Catholic News Agency“ arcibiskup Kurtz vzhľadom na „Pochod za manželstvo“ povedal, že dar manželstva ako zväzku muža a ženy sme príliš dlho považovali za samozrejmý. No všeobecné spoločenské chápanie, že manželstvo je  iba „priateľstvo dospelých“, zakrýva pohľad na aspekty ako „obetavá láska“ a „jeden jediný telesný zväzok, o ktorom hovorí aj sám Ježiš“.

„My sme základ obetavej lásky nenapomáhali, ale stali sme sa  istým spôsobom obeťami kultúry, ktorá má sklon hovoriť o rozhodnutiach a možnostiach dospelých. No predpokladám, že sa teraz mocne navrátime ku koreňom a budeme hovoriť, že rodina je základ dobrej, zdravej civilizácie a spoločnosti a že obetavá láska je zasa základom rodiny.“

V liste americkým biskupom Richard Malone z Buffala a predseda Komisie pre laikov, manželstvo, rodinu a mládež biskupským spolubratom píše:

Podporujeme Pochod za manželstvo a povzbudzujeme zúčastniť sa na ňom. Prosím vás o zváženie, či vo Vašej diecéze a vašich farnostiach chcete na toto podujatie upozorniť a sami sa zúčastniť, ak je to možné. Pochod … sa dobre hodí k výzve biskupov k modlitbe za život, manželstvo a náboženskú slobodu. Je to dôležité svedectvo hnutia, ktoré sa venuje budovaniu kultúry manželstva a rodiny. Biskupská konferencia USA je hlboko vďačná za každú podporu, ktorú môžete poskytnúť tomuto pochodu.

„Pochod za manželstvo“ sa konal po tretí raz a tento rok bol tematicky motivovaný nadchádzajúcim  rozhodnutím najvyššieho súdu o otázke, či sa má v USA zaviesť tzv. „homosexuálne manželstvo“.

Podujatie vzniklo v r. 2013 ako reakcia na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu USA, týkajúce sa definície manželstva a oprávnenia štátu definovať manželstvo ako zväzok muža a ženy. Pochod za manželstvo sa zasadzuje za klasickú definíciu manželstva. Organizátormi a účastníkmi sú rôzne cirkvi a cirkevné spoločenstvá. Médiá hovorili o „viacerých tisícoch“ účastníkov, polícia však odmietla oznámiť ich oficiálny počet. –zg-

 

Vatikánsky sekretár oceňuje „ostpolitiku“  Casaroliho

 

Budapešť, 27.04.2015 (KAP) 017 868 – Presne 25 rokov po opätovnom nadviazaní diplomatických vzťahov Maďarska so Svätým stolcom vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi, arcibiskup Paul Richard Gallagher, ocenil úlohu štátneho sekretára kardinála Agostina Casaroliho (1914-1998). Povedal, že vďaka jeho úsiliu sa napätie v bilaterálnych vzťahoch od roku 1960 podstatne uvoľnilo.

„Casaroli viedol rokovania s maďarskou vládou a tak sa mu podarilo dosiahnuť, že právo menovať biskupov sa znova vrátilo Vatikánu, ako to bolo aj pred rokom 1945,“ povedal Gallagher na konferencii o histórii diplomatických vzťahov Maďarska a Svätého stolca v Budapešti.

Výpovede Gallaghera sa stretli so záujmom, pretože Agostino Casaroli je v Maďarsku historikmi kritizovaný kvôli tomu, že ho nahneval nekompromisný pevný postoj kardinála Józsefa Mindszentyho (1892-1975). Casaroli sa považuje za architekta vatikánskej „ostpolitiky“ za Jána XXIII. a Pavla VI. Ako diplomat bol v stave vyrokovať náročnú dohodu s antiklerikálnymi či dokonca ateistickými vládami, ako napríklad v Juhoslávii a Maďarsku. No za tieto dohody zožal tvrdú kritiku, pretože utláčaní katolíci východoeurópskych krajín si to vykladali ako nepotrebnú ochotu ku kompromisom s vládou prenasledujúcou cirkev – ako bola napríklad dohoda s Maďarskom (1964), ktorá viedla k vysviacke dávno známych tajných agentov komunistickej strany. Z piatich vysvätených biskupov po r. 1964 traja už pôsobili ako tajní agenti a ďalší bol kandidátom.

 

Namáhavé 26-ročné poslanie Casaroliho

Na konferencii v maďarskom parlamente povedal arcibiskup Gallagher, že Casaroliho dohoda s maďarskou vládou ustanovila, že vláda návrhy kandidátov Svätého stolca môže prijať alebo odmietnuť. Namáhavé 26-ročné poslanie kardinála Casaroliho sa skončilo 9. februára 1990 podpísaním zmluvy o opätovnom nadviazaní diplomatických stykov Maďarska so Svätým stolcom. Zo strany Vatikánu – štátu ju podpísal Agostino Casaroli a zo strany Maďarska premiér Miklos Németh. Arcibiskup Gallagher zdôraznil, že odvtedy maďarská katolícka cirkev svojím pôsobením a inštitúciami prispieva k opätovnému budovaniu Maďarska v morálnej oblasti.

Konkordát s Vatikánom podpísal 20. júna 1997 premiér Gyula Horn a o dva roky ho ratifikoval aj maďarský parlament. Cieľom zmluvy bolo zabezpečiť nezávislé pôsobenie maďarskej katolíckej cirkvi. V októbri 2013 bola zmluva novelizovaná a prepracovanú ju podpísal Alberto Bottari de Castello, apoštolský nuncius v Maďarsku a podpredseda vlády Zsolt Semjen v parlamente.

Prímas kardinál Peter Erdő v príhovore pripomenul tisícročnú minulosť vo vzťahoch Maďarska s Vatikánom. Zdôraznil, že pokresťančenie krajiny a vznik jej inštitúcií vytvorilo základ pokojného spolunažívania so susedmi. Opätovné nadviazanie diplomatických stykov v r. 1990 symbolizovalo, že „Maďarsko našlo cestu späť k rodine západoeurópskych krajín“. Kardinál Erdő vyjadril na záver nádej, že pápež František navštívi Maďarsko k jubileum sv. Martina v r. 2016. –zg-

 

Eucharistia pre znovu zosobášených rozvedených?

 

Vatikán, 27.4.2015 (kath.net/pm) 017 867 – Rainer Beckmann je rozvedený, ale nie znova zosobášený. Žije podľa náuky Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva. Analyzoval knihu kardinála Waltera Kaspera „Evanjelium o rodine“ (2014) a napísal knihu „Evanjelium manželskej vernosti. Odpoveď na kardinála“ s predslovom kardinála Paula Cordesa z Ríma. Beckman v nej dospel k výsledku:

„Argumentácia kardinála je až do hĺbky protirečivá. Chce sa pridržiavať nerozlučiteľnosti manželstva a súčasne chce k znovu zosobášeným rozvedeným prakticky pristupovať rovnako ako k manželom, ktorí si zostávajú verní.“

„Nijakým slovom neodôvodňuje, prečo by znovu zosobášení rozvedení, napriek chýbajúcemu obráteniu, mali mať možnosť prijímať sviatosť pokánia. Nie Cirkev vylučuje znovu zosobášených rozvedených zo sviatostí, ale oni sami.“

Zo sprievodného slova kardinála Paula Jozefa Cordesa z Ríma:

„Autor nám vydáva svedectvo, ktoré je pastoračne naliehavo nutné, realistické a viaže sa na Sväté písmo.“ –zg-

 

Pápež František príde v r. 2017 do Fatimy

 

Vatikán, 26.4.2015 (KAP) 017 866 – Pápež František navštívi v r. 2017 portugalské mariánske pútnické miesto Fatimu. Informovalo o tom Rádio Vatikán v nedeľu s odvolaním sa na miestneho biskupa Antonia Marta. Pápež mu sľúbil, že sa zúčastní na oslavách 100. výročia zjavení Panny Márie vo Fatime, ako povedal biskup Marto. František mu tiež dovolil túto návštevu už teraz ohlásiť. Krátko po svojom zvolení v marci 2013 zveril František svoj pontifikát pod ochranu Fatimskej Panny Márie.

Vo Fatime, 130 kilometrov severne od Lisabonu, sa Božia Matka zjavila v r. 1917 šesť krát trom pastierikom, po prvý raz 13. mája. Každoročne putujú do Fatimy státisíce ľudí. Benedikt XVI. bol v r. 2010 tretí pápež, ktorý navštívil túto mariánsku svätyňu. Pavol VI. prišiel do Fatimy  v r. 1967, Ján Pavol II. v r. 1982, 1991 a 2000. To, že 13. mája 1981 ťažko zranený prežil atentát na Námestí sv. Petra, pripisoval poľský pápež ochrane Fatimskej Božej Matky. -zg-

 

Pápež František: Dobrý Pastier dal za nás život

 

Vatikán, 26. apríla 017 865 – V Nedeľu Dobrého pastiera, čiže Štvrtú veľkonočnú nedeľu,  pápež František vysvätil 19 kandidátov kňazstva z viacerých rímskych seminárov. Popri väčšine diecéznych kňazov štyria z novo vysvätených patria ku kongregácii s názvom „Rodina učeníkov“ – dvaja pôvodom z Peru a dvaja z Madagaskaru. Pri slávnosti, ktorá sa konala v Bazilike Svätého Petra so začiatkom o 9.30 hod., koncelebroval so Svätým Otcom vikár pre Rímsku diecézu kardinál Agostino Vallini aj so siedmymi pomocnými biskupmi. Ako zodpovední za formáciu kandidátov boli prítomní predstavení Vyššieho rímskeho pápežského seminára, Diecézneho seminára Redemptoris Mater, Seminára Divino Amore, kolégia Capranica a ďalších seminárov a kolégií.

V homílii Svätý Otec novokňazov povzbudil, aby „vždy mali pred očami príklad Dobrého pastiera, ktorý neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil, nie aby zostal vo vlastnom pohodlí, ale aby vychádzal, hľadal a zachraňoval zatúlaných.“ Na srdce im kládol, aby venovali veľkú pozornosť príprave homílií:

„Nech vaše homílie nie sú nudné. Nech vaše homílie prídu k samotným srdciam ľudí, pretože vychádzajú z vášho srdca, pretože to, čo im hovoríte, je to, čo máte v srdci.“

Pripomenul, že ich učenie má byť v súlade s tým, čo sami žijú. V súvislosti s ich vysluhovaním sviatostí im Svätý Otec osobitne pripomenul, aby sa nikdy neunavili vysluhovaním milosrdenstva vo sviatosti zmierenia a aby sa k žiadateľom o krst nestavali odmietavo.

„Konajte v úprimnej radosti a láske Kristovu kňazskú službu, zameraní jedine na to, čo sa páči Bohu, a nie vám samým. Je nepekné, keď kňaz žije pre vlastnú samoľúbosť, keď robí zo seba páva“, povedal pápež František novokňazom vo svojej homílii.

Napoludnie, po modlitbe Raduj sa, Nebies Kráľovná spolu s veriacimi, ktorí celkom zaplnili vatikánske námestie, dvaja z novokňazov udelili požehnanie z okna Apoštolského paláca spolu so Svätým Otcom. Pápež František osobitne vyjadril svoje spolucítenie a duchovnú podporu všetkým, ktorých v sobotu zasiahlo silné zemetrasenie v Nepále a susedných krajinách. Spolu s veriacimi na námestí im vyprosoval Božiu posilu na príhovor Panny Márie. V rámci pozdravov skupinám pútnikov pozdravil Poliakov, ktorí si prišli do Ríma pripomenúť prvé výročie kanonizácie sv. Jána Pavla II. a spomenul menovite aj skupinu veriacich z Bratislavy.

 

Plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pred modlitbou Raduj sa, Nebies Kráľovná:

 

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Táto Štvrtá veľkonočná nedeľa, nazývaná Nedeľou Dobrého pastiera, nás každoročne pozýva vždy s novým úžasom objavovať význam tejto charakteristiky, ktorou Ježiš označil seba samého, a znova sa na ňu pozrieť vo svetle jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. «Dobrý pastier položí svoj život za ovce» (Jn 10,11). Tieto slová sa naplno uskutočnili, keď sa Kristus v slobodnej poslušnosti voči vôli Otca obetoval na kríži. Tam sa stáva celkom jasným, čo to znamená, že on je „Dobrý pastier“: dáva život, vydal svoj život na obetu za všetkých nás: za teba, za teba, za teba, za mňa, za všetkých! A preto je Dobrým pastierom!

Kristus je pravý pastier, ktorý plní úlohu najvyššieho vzoru lásky k stádu: On slobodne disponuje svojím vlastným životom, nikto mu ho neberie (porov. v. 18), ale ho dáva pre dobro oviec (v. 17). V otvorenom protiklade k falošným pastierom sa Ježiš predstavuje ako pravý a jediný pastier ľudu: zlý pastier myslí na seba samého a využíva ovce; dobrý pastier myslí na ovce a dáva seba samého. Na rozdiel od toho, ktorý je najatý, Kristus ako pastier je starostlivým vodcom, ktorý sa podieľa na živote svojho ľudu, nehľadá iný záujem, nemá iné ambície ako to, aby viedol, živil a chránil svoje ovce. A toto všetko za tú najvyššiu cenu, ktorou je obetovanie vlastného života.

V postave Ježiša, Dobrého pastiera, kontemplujeme Božiu prozreteľnosť, jeho otcovskú starostlivosť o každého z nás. Nenechá nás samých! Dôsledkom tejto kontemplácie Ježiša ako opravdivého a dobrého pastiera, je zvolanie v pohnutom úžase, aké nachádzame v druhom čítaní dnešnej liturgie: «Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec…» (1 Jn 3,1). Je to naozaj prekvapujúca a tajomná láska, pretože darujúc nám Ježiša ako Pastiera, ktorý dáva za nás život, Otec nám daroval všetko, čo nám mohol dať ako to najväčšie a najcennejšie! Je to láska najvyššia a najčistejšia, pretože nie je motivovaná nejakou potrebou, nie je podmienená nejakou kalkuláciou, nie je vedená nejakou zištnou túžbou na výmenu. Pred touto Božou láskou zakusujeme nesmiernu radosť a prepukáme vo vďačné uznanie toho všetkého, čo sme zadarmo dostali.

Avšak kontemplovať a ďakovať nestačí. Je namieste aj nasledovať Dobrého pastiera. Osobitne všetci tí, čo majú poslanie viesť Cirkev – kňazi biskupi, pápeži – sú povolaní osvojiť si mentalitu nie manažéra, ale služobníka, podľa vzoru Ježiša, ktorý nás v zrieknutí sa seba samého spasil svojím milosrdenstvom. K tomuto štýlu života pastiera, dobrého pastiera, sú povolaní aj noví kňazi Rímskej diecézy, ktorých som mal to potešenie vysvätiť dnes ráno v Bazilike sv. Petra. A dvaja z nich pristúpia, aby vám poďakovali za vaše modlitby a pozdravili vás. [Po boku Svätého Otca sa v okne Apoštolského paláca objavili dvaja novokňazi a zamávali na pozdrav.]

Nech Preblahoslavená Panna Mária vyprosí pre mňa, pre biskupov a pre kňazov celého sveta milosť slúžiť svätému Božiemu ľudu skrze radostné ohlasovanie evanjelia, precítené slávenie sviatostí a trpezlivé a dobrotivé pastoračné vedenie. (Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

 

Stále menej mužov sa hlási do seminárov

 

Vatikán, 25.4.2015 (KAP Thomas Jansen) 017 864 – Pápež  František vysvätil v nedeľu v Bazilike sv. Petra 19 mužov za kňazov. Je to tradícia k Svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania, ktorý Katolícka cirkev slávi na Štvrtú veľkonočnú nedeľu. Takmer tradíciou sa stalo už aj sťažovanie sa na nedostatok kňazov v mnohých častiach Európy a Severnej Ameriky pri tejto príležitosti.

No v tomto roku sa zdá byť modlitba za nových kňazov zvlášť potrebná. Po druhý raz je počet bohoslovcov na celom svete klesajúci. V rokoch 2011-2013 poklesol o 2 percentá. Minulý týždeň hovoril Vatikán o „zmene trendu“. Vyjadril sa pri príležitosti vydania najnovšej Štatistickej ročenky Katolíckej cirkvi na rok 2013. Iba v Afrike ešte vzrástol počet bohoslovcov o 1,5 percenta.

Nápadné je, že pokles duchovných povolaní už nadobudol európske rozmery aj v juhoamerických krajinách, ba dokonca ich prekonal. Štatisticky vyjadrené situácia v Čile (-11,2 %), v Peru (-11,2 %) a v  Kolumbii (-10,5%) sa už nelíši od situácie napríklad v Česku (-13 %), vo Veľkej Británii (-11,5 %) alebo v Rakúsku (-10,9 %) – krajín, ktoré sú v Európe najviac postihnuté. Dokonca aj v katolíckom Poľsku bolo o 10 % menej bohoslovcov. Vcelku sa znížil ich počet v Južnej Amerike o 7 %, v Európe o 3,6 %. Tieto výsledky sú pre Katolícku cirkev ešte alarmujúcejšie, ak k tomu pridáme vysoký priemerný vek kňazov.

Prekvapujúce bolo tiež, že dokonca aj dynamických katolíckych miestnych  cirkvách v ázijských krajinách ako Južná Kórea alebo Filipíny, klesá záujem o kňazské povolanie aj keď v oveľa menšej miere.

Sú však aj opačné prípady: V Európe vyniká Belgicko s nárastom o 7,5 % v rokoch 2011 až 2013, pričom však počet bohoslovcov v r. 2012 až 2013 sa zvýšil iba o dvoch. V Taliansku zostáva záujem o kňazské povolanie zhruba konštantný  (+ 0,3 %).

 

Na celom svete 415 348 kňazov

Celosvetovo počet kňazov ešte stále mierne rastie, v r. 2011 až 2013 o 0,3 percenta na 415 348. No vzhľadom na klesajúci počet bohoslovcov možno predpokladať, že aj počet kňazov čoskoro poklesne.

Súčasne však počet katolíkov na svete naďalej mierne rastie. Aj keď tu ide sčasti iba o matrikových kresťanov, nedostatok kňazov sa zrejme ešte viac pocíti.

Patent či recept akoby mohla Katolícka cirkev zastaviť nezáujem o kňazské povolanie, zatiaľ nie je v dohľadne. Návrh, ktorí niektorí považujú za hodný úvahy, povoliť kňazom výnimky z povinného celibátu, nepovažoval súčasný pápež ako arcibiskup Buenos Aires za možný. Dokázal si síce v zásade predstaviť, že Katolícka cirkev urobí výnimky z celibátu, no nemyslí si, že sa to stane pre nedostatok kňazov, tak sa vyjadril kardinál Jorge Mario Bergoglio. Doteraz niet náznakov, že by sa tento postoj u Františka zmenil.

V najnovšom posolstve k Svetovému dňu modlitieb za kňazské povolania pápež zdôraznil, že na takéto rozhodnutie je zásadne nevyhnutné inšpirujúce cirkevné prostredie. Nejde o „privátne rozhodnutie“, ktoré sa urobí v tichej komôrke. Duchovné povolania môžu prospievať iba v Cirkvi, ktorá je misionárska a vychádza von zo seba k chudobným a trpiacim, ako povedal František. –zg-

 

Filmy s vampírmi ukazujú zlo ako ‚sexy‘

 

Rím, 25.4.2015 (kath.net/idea)  017 863 – Pred nebezpečenstvami filmov, ktoré pozitívne prezentujú okultizmus, varovali exorcisti na katolíckom kongrese v Ríme. Tieto mediálne produkcie môžu zviesť najmä mládež, aby upadla do vplyvu démonických mocností. K takýmto pochybným produkciám patrí napríklad film o vampíroch „Twilight“ (Až do svitania) alebo televízny seriál „True Blood“ (Pravá krv). Podľa odborníkov na exorcizmus sú aj takéto filmy zodpovedné za to, že rastie dopyt po vyháňaní diabla.

Na šesťdňovom školiacom kongrese na katolíckej univerzite Regina Apostolorum sa v polovici apríla zúčastnilo asi 170 odborníkov z 30 krajín. Filmy o vyháňaní diabla zaznamenávajú podľa ich názoru fenomén posadnutosti diablom a zvlášť pre mladých divákov by sa v nich zlo mohlo javiť ako „sexy“.

„Mladiství sú zvádzaní k okultizmu aj hudobnými štýlmi ako hardrock alebo heavy metal, ktoré šíria satanské posolstvá,“ ako povedal taliansky religionista a sociológ Prof. Guiseppe Ferrari. Podľa jeho poznatkov rastie počet vampírskych skupín, ktorí pijú ľudskú krv. Tieto spoločenstvá zvádzajú aj k špeciálnym sexuálnym praktikám, aby tak dosiahli mimoriadne sily.

 

Dopyt po exorcizme rastie

Na celom svete rastie dopyt po vyháňaní diabla a démonov. Každý rok podľa odhadu vyhľadá exorcistu až 500 000 Talianov, ktorí sa považujú za posadnutých. Podobné správy prichádzajú aj z katolíckeho Poľska, ale aj z Veľkej Británie. Pre prezidenta Medzinárodného združenia exorcistov, pátra Francesca Bamonteho z Ríma je vyháňanie diabla formou lásky k blížnemu. Fenomén posadnutosti sa často podceňuje. Postihnutí sú duchovne úplne zdraví ľudia, ktorí však, ak sú skutočne posadnutí diablom, nepredstaviteľne trpia.

 

Vyháňanie diabla u evangelikálov

V Katolíckej cirkvi je exorcizmus obradom, pri ktorom sa kňaz modlí za oslobodenie chorého od mocností zla skrze Kristovu silu. Tento obrad musí povoliť biskup a smie ho vykonávať iba zvlášť tým poverený kňaz.

V protestantizme sa praktizuje oslobodenie od démonických alebo satanských mocností modlitbou najmä v turíčnej cirkvi a v charizmatických hnutiach hnutiach. Kritici varujú pred tým, aby sa psychické ochorenia prenáhlene nepovažovali za údajné démonické vplyvy.

V Nemecku sa podľa odhadov odborníkov v katolíckej cirkvi vykonajú denne dve až tri vyháňania diablov, v evangelikálnych cirkvách ich má byť okolo šesť. –zg-

 

Posolstvo lásky islamským teroristom

 

Washington, 24.5.2015 (kath.net/idea.de) 017 862 – Video, ktoré bojovníkom teroristickej organizácie „Islamský štát“ (IŠ) ponúka odpustenie Boha, sa na internete postaralo o búrlivé reakcie.  Kresťanská nadácia „International Christian Concern“ (Washington) uverejnila 4-minútový krátky film s názvom „List od ľudu kríža“ na svojej stránke na Facebooku. Autori sa v ňom obracajú priamo na prívržencov IŠ:

„Vaše apokalyptické sny a spektakulárne hriechy otriasajú v súčasnosti Blízky Východ. Ale ľud kríža sa zhromažďuje pri vašich dverách s posolstvom: Láska vás bude prenasledovať. Príde armáda bez tankov a bez vojakov. Bude to armáda mučeníkov, ktorí sú verní až po smrť a nesú so sebou posolstvo života.“

 

„Vy zomierate za vášho boha, náš Boh zomrel za nás.“

Ďalej sa na videu uvádza: „Keď nerozumiete posolstvu slovami, ukážeme vám ho skrze náš život, ktorý položíme za každý krk, ktorý podrežete a každú ženu, ktorú znásilníte.“ Výzva teroristom potom znie:

„Príďte so svojimi krvou poškvrnenými rukami, s vašimi očami plnými vraždy ľudu kríža. Vy zomierate za vášho boha, náš Boh zomrel za nás. Existuje odpustenie a uzdravenie vašich hriechov. Bez Ježišovej krvi nie sme lepší ako najhorší džihádista.“

Na videu vidno okrem iného koptských kresťanov, ktorých IŠ vo februári v Líbyi popravil. Video si na sociálnych sieťach pozrelo už vyše 1,5 milióna ľudí. –zg-

 

San Francisco: Prudké rozpory okolo arcibiskupa
Proti arcibiskupovi San Francisca prebieha mediálna kampaň s cieľom jeho odvolania, pretože chce mať učiteľov, ktorí sa držia náuky Cirkvi!

 

San Francisco, 24.4.2015 (kath.net/LSN/jg) 017 861 – Salvatore Cordileone, arcibiskup San Francisca, je v súčasnosti konfrontovaný s mediálnou kampaňou, ktorá žiada jeho odvolanie. Spôsobila to nová klauzula, ktorú Arcidiecéza San Francisco prijala do nových zmlúv so zamestnancami svojich škôl. Od kandidátov sa očakáva, že budú pôsobiť v súlade s náukou Cirkvi a nebudú jej verejne protirečiť. Oznámili to 3. februára.

O dva týždne neskôr napísali niektorí poslanci kongresu Kalifornie otvorený list arcibiskupovi Cordileonemu. V ňom žiadali, aby od svojho úmyslu upustil, lebo by tak diskriminoval určitých učiteľov a porušil tak ich občianske právo na slobodné  vyjadrenie názoru, na slobodnú voľbu partnera a na plánovanie rodiny.

Arcibiskup odpovedal dvomi otázkami: Zamestnali by poslanci demokratickej strany manažéra volebnej kampane, ktorý podporuje politiku odporujúcu politike demokratov? Zamestnala by demokratická strana republikánskeho manažéra volebnej kampane, ak sa zaviaže, že verejne nebude odporovať politike demokratov? Ak by na prvú otázku odpovedali „nie“ a na druhú „áno“, nebol by nijaký principiálny protiklad medzi ich postojom a jeho postojom! Ak by sa republikánsky manažér nedržal dohody, ak by kritizoval demokratickú stranu a chválil protikandidáta, tak by ho zrejme prepustili. Ak by to urobila demokratická strana, pretože nenávidí všetkých republikánov, alebo pretože osoba, ktorá je náhodou republikánom, zneužila dôveru, ktorá sa do nej vkladala? Ak by to druhé súhlasilo, bola by tu rovnako principiálna zhoda, napísal Cordileone a uviedol:

„Rešpektujem právo demokratov, aby sami rozhodovali, koho chcú zamestnať, aby dosiahli svoje ciele. Nežiadam preto pre svoju arcidiecézu nič viac ako rovnaké rešpektovanie zo strany demokratov.“

 

Celostránkový inzerát

V polovici apríla 2015 uverejnila skupina rozhnevaných katolíkov celostránkový inzerát v novinách San Francisco Chronicle. V ňom žiadajú pápeža Františka o odvolanie arcibiskupa Cordileoneho.

Za tohto arcibiskupa vraj vládne „atmosféra rozkolu a netolerancie“ v arcidiecéze. „Požaduje od pracovníkov katolíckych škôl morálne predstavy, ktoré protirečia individuálnej slobode svedomia a pracovnému prácu štátu Kalifornia. Jeho požiadavky sú formulované zlovoľným  tónom, ktorý zodpovedá skôr prenasledovaniu ako evanjelizácii.“ Otvorený list podpísalo viac ako 100 osôb, ktoré sa označujú ako „katolícke spoločenstvo San Francisca“.

Arcidiecéza reagovala na inzerát krátkym tlačovým vyhlásením:

Otvorený list je falošnou prezentáciou katolíckej náuky, zamestnaneckej zmluvy učiteľov a intencií arcibiskupa. Tvrdenie, že podpísaní reprezentujú ´katolícke spoločenstvo San Francisca´ je však výpoveďou, ktorá je najviac vzdialená od reality, uvádza sa vo vyhlásení.

 

Petícia LifeSiteNews na podporu arcibiskupa

LifeSiteNews ešte v marci 2015 zostavil internetovú petíciu adresovanú pápežovi Františkovi a zodpovedným na katolíckych školách. Petícia podporuje opatrenia arcibiskupa Cordileoneho na posilnenie „katolíckeho profilu“ škôl Arcidiecézy San Francisco. Odsudzuje „znetvorené výpovede“ a útoky na arcibiskupa od osôb, ktoré nechápu základy katolíckej náuky, ani význam náboženskej slobody pre zdravý vývoj spoločnosti. Petíciu podpísalo už viac ako 54 000 ľudí.

Pred niekoľkými dňami začal LifeSiteNews novú iniciatívu na podporu arcibiskupa Cordileoneho. Uverejnil výzvu na zbierku, aby sa v San Francisco Chronicle mohol uverejniť tiež celostránkový inzerát, v ktorom sa pápežovi Františkovi ďakuje za to, že je Salvatore Cordileone arcibiskupom San Francisca.

Je to „presne ten pastier, akého potrebujeme“, uvádza sa v liste. Cordileone si je vedomý, že je potrebné bez kompromisov zastávať pravdu a nikdy nesmie poľaviť, dokiaľ budú ľudia, ktorí svojím konaním ohrozujú spásu duší. Pod vedením arcibiskupa vzrástol počet katolíkov arcidiecézy a poslinilo sa ich presvedčenie a mohla sa rozšíriť aj charitatívna činnosť. –zg-

 

Futbalista Dávid Luiz: Počkám do manželstva!

 

Paríž, 24.5.2015 (kath.net) 017 860 – Dávid Luiz, brazílska futbalová hviezda, chce so sexom počkať až do manželstva. Informovali o tom noviny El Munod Deportivo. Brazílsky obranca je členom hnutia „Rozhodol som sa počkať“.

„Postará sa o polemiku, pretože vo futbale sa takéto niečo dobre neprijíma. Predtým, než som sa s ním skontaktoval, už nás podporoval cez sociálne siete. Je vzorom pre deti a mládež,“ povedal vedúci hnutia, Nelson Junior. Sára, Dávidova priateľka, s ktorou tvorí pár už od tínedžerského veku, toto rozhodnutie podporuje. –zg-

 

Burke: Musím sa ozývať, keď sa niektorí na synode nedržia náuky

 

Berlín, 24.4.2015 (kath.net/KNA/red) 017 859 – Americký kardinál Raymond Leo Burke (66) sa vyjadril kriticky k výpovediam mníchovského kardinála Reinharda Marxa, predsedu Biskupskej konferencie Nemecka, ktorý sa vyhlásil: «My nie sme nijaká filiálka Ríma» a že Nemecko chce uvážiť vlastnú nemeckú cestu, ak synoda biskupov nerozhodne podľa jeho predstáv. Prirodzene «zvraty ako ‚filiálka Ríma‘ sú smiešne», povedal kardinál Burke v interview pre magazín «Die Welt» 24. apríla, pretože to je «reč biznisu, to nepatrí do Cirkvi. Tu predsa ide o poslušnosť.» Redaktor z «Die Welt» kardinálovi povedal, že keď sa teraz scéna otočila, už to nie je Burke, «ale tá druhá strana, ktorá hrozí». Marx totiž vyhlásil, že «ak by sa scéna v otázke znovu zosobášených nemala zmeniť podľa jeho predstáv, pripravia vlastný nemecký pastiersky list.»

V nijakom prípade, zdôraznil kardinál Burke ďalej, nechce Cirkev rozdeliť, z čoho ho obviňovali niektorí pozorovatelia na ostatnej synode biskupov na jeseň. Musí sa však «veľmi jasne vyjadrovať», keď «sa niektorí synodálni otcovia, predovšetkým kardinál Kasper» už necítia byť viazaní náukou Cirkvi.

Pri otázke, či by mal byť kňazský úrad otvorený aj ženám, poukázal kardinál Burke na to, že pápež Ján Pavol II. to «raz pre vždy vylúčil». Svoje odmietnutie odôvodnil takto: «Nuž, Pán si vyvolil práve dvanástich mužov, ktorí ho majú nasledovať – isteže boli medzi učeníkmi a ľuďmi, ktorí ho nasledovali aj ženy, ktoré boli nesmierne vážené, predovšetkým Božia Matka, ale Cirkev sa opiera o tento pôvodný obraz.» Úloha kňaza v Cirkvi je «otcovská a preto by ju mali plniť muži».

Amerického kardinála považovali na synode v októbri za rozhodného zástancu doterajšej náuky Cirkvi v prístupe k znovu zosobášeným rozvedeným. V interview vyhlásil, že v Cirkvi platí poslušnosť – aj pre neho samého. «V tom prípade by som sa musel porozprávať so Svätým Otcom, ako môžem zostať verný pravde a súčasne neporušiť svoju poslušnosť. Ale preto hovorím tak jasne, lebo Svätý Otec má vedieť, že nie všetci zmýšľajú tak, ako kardinál Kasper. Pápež «je veľmi priateľský, keď sa stretneme. Nemôžem však inak, ako otvoriť ústa, veď on to už chápe.»

Kardinál Burke odmieta aj zmenu katolíckej náuky vzhľadom na homosexualitu. «Homosexuálne sklony sú istou formou utrpenia, ktoré postihne istých ľudí», povedal Burke. Nemyslí si, že homosexualita je geneticky podmienená: «Veľa závisí od prostredia človeka. V mojej farnosti som mal homosexuálne páry, ktoré boli veľmi nešťastné zo svojho sexuálneho života.»

Na otázku, či Cirkev nie je práve u homosexuálnych párov, ktoré sú si verné, zaviazaná k milosrdenstvu, kardinál odvetil: «Prirodzene, že chceme posilňovať cnosti ako vernosť a sebaobetovanie u všetkých, ale nesmie to viesť k súhlasu s takýmto sexuálnym aktom.» Manželský vzťah je možný iba medzi rôznymi pohlaviami. «Z cirkevného hľadiska nemôže existovať manželstvo rovnakých pohlaví.»

Vzhľadom na prospievanie rodiny by sme sa mali «postarať o domov, v ktorom náuky Cirkvi žijú. Modlitby pri stole, návštevy svätých omší, častejšie spoločné domáce modlitby, to všetko pomáha. Preto je rodina taká dôležitá pre mňa, aj teraz k synode. V rodine sa určuje smerovanie  budúcnosti.»

Mali by sme «jasne ukazovať, že naša identita je kresťanská. Zvlášť Európa je kresťanská. Náš obraz človeka, naše vzdelanie, naša antropológia, naše hodnoty, ktoré by sme v rodine mali odovzdávať ďalej», zdôraznil kardinál Burke. –zg-

 

Naša príloha

Významný vplyv Jozefa Ratzingera na náuku koncilu

 

Interview s nemeckým biskupom Rudolfom Voderholzerom

Regensburg, 21.4.2015 (ZENIT.org) Michaela Koller  017 858  -Pri príležitosti 10. výročia zvolenia za pápeža (19. apríla) a inaugurácie (24. apríla) Benedikta XVI. hovorí regensburský biskup Rudolf Voderholzer v interview s Michaelou Kollerovou z rímskej agentúry ZENIT o trvalom význame tohto pápeža teológa. Biskup Voderholzer je zakladajúci riaditeľ Inštitútu pápeža Benedikta XVI. Ešte počas svojho pontifikátu poveril sám pápež Benedikt XVI. predchodcu biskupa Voderholzera, dnešného kardinála Gerharda L. Müllera, prefekta Kongregácie pre náuku viery, aby vydal jeho súborné dielo. Kardinál Müller nato založil Inštitút na vedecké spravovanie plánovaného projektu spolu s vydavateľstvom Herder vo Freiburgu. Súborné dielo obsahuje 16 zväzkov. Cieľom „Súborného diela Josepha Ratzingera“ (JRGS) je sprístupnenie teologického diela Josepha Ratzingera až po zvolenie za pápeža v kombinácii systematického a chronologického poriadku. V rozhovore s biskupom Voderholzerom sa jasne ukazuje: postoje, ktoré zastával mladý koncilový teológ Ratzinger, podstatne ovplyvnili náuku o zjavení a náuku Cirkvi Druhého vatikánskeho koncilu a neskôr sa odrazili v jeho pontifikáte ako pápeža.

 

* * * * * * *

 

V týchto dňoch slávime 10. výročie zvolenia kardinála Josepha Ratzingera za pápeža. Aká je vaša prognóza: vojde pápež Benedikt XVI. do histórie ako učiteľ Cirkvi?

Biskup Voderholzer: Vojde do histórie Cirkvi ako pápež teológ. V tom som si dosť istý. Vidím to aj z veľkého dopytu po jeho súborných spisoch, ktoré zhrňujú jeho teologické dielo, ale ktoré tvoria aj základy hlásania náuka pápeža ako najvyššieho pastiera Cirkvi. Kam vo svete prídem, prežívam jeho veľmi veľké ocenenie. Jeho súborné dielo vychádza už aj v poľštine, španielčine, francúzštine a angličtine. To ukazuje, aká veľká je túžba prezentovať teológiu spôsobom, ktorý sprostredkuje vieru a kritický rozum. To sa mu podarilo ako zriedka komu.

Čo okrem toho bude tvoriť trvalý význam Benedikta XVI.?

Biskup Voderholzer: Prirodzene ho budú vždy uvádzať aj ako toho pápeža, ktorý ako sa prvý v novodobej ére dobrovoľne vzhľadom na svoj vek a duševné a telesné sily vzdal úradu. Napriek tomu by to bol príliš povrchný pohľad, keby sme ho považovali iba za toho, ktorý spojil pápežský úrad s možnosťou odstúpenia. Jeho teologické a duchovné pôsobenie tento aspekt iste prežiari.

Do akej miery mal Joseph Ratzinger – koncilový poradca a samostatný peritus – relatívne veľký vplyv na obsah Druhého vatikánskeho koncilu?

Biskup Voderholzer: Joseph Ratzinger ma na koncile ako peritus a poradca kardinála Jozefa Fringsa naozaj veľký vplyv. Frings sa s ním vždy systematicky v teologických otázkach radil. Mohli by sme takmer povedať, že mu „slepo dôveroval“. Aký veľký bol tento vplyv spoznávame celkom konkrétne pri porovnaní postoja Fringsa k schéme „De fontibus revelationis“ pred poradou s J. Ratzingerom a po nej. Sprvu kritizoval len vonkajšie veci. Po kritike Ratzingera, ktorú si privlastnil, dochádza k fundamentálnej kritike, ktorá potom spochybní celú schému. V tomto zmysle sa vyjadril aj koncil a doslova prevzal Ratzingerov postoj.

Sväté písmo a Tradícia Cirkvi sú médiá odovzdávania zjavenia, ktoré vrcholí v Ježišovi Kristovi osobne a historicky. Tomuto kristologickému osobnému nasadeniu, tomuto historickému mysleniu výrazne napomáha svojou prácou. Jeho vplyv v otázke náuky o zjavení a v otázke náuky Cirkvi veľmi významný. On však svoj význam vždy potláčal, čo zodpovedá jeho skromnosti.

Ako bol na to pripravený svojou vedeckou kariérou?

Biskup Voderholzer: Joseph Ratzinger bol svojimi kvalifikovanými teologickými spismi, doktorskou a habilitačnou prácou vynikajúco vybavený presne na tieto dve veľké otázky – náuku o zjavení a náuku Cirkvi. To ho odlišovalo od mnohých koncilových poradcov a teológov. Svojím intenzívnym venovaním sa príslušnej literatúre a prameňom bol najlepšie pripravený na rozhodujúce diskusie. Možno to nazvať priam prozreteľnostným. Už niekoľko rokov máme predsa to šťastie, že máme všetky tieto texty v 7 zväzkoch jeho súborného diela. Prežívame ho v ňom ako niekoho, kto už pred koncilom spoluvytváral dôležité ustanovenia a smerovania a spolupracoval na tom. Bezprostredne po tom si urobil významné meno výkladom a komentovaním koncilových textov. Neunavilo ho poukazovať na primeranú interpretáciu predovšetkým výrazným dôrazom na to, že duch koncilu nemožno riešiť literami, ale že duch je skrytý v literách, ako to platí aj pre biblické texty.

Akú súvislosť vyvodil mladý teológ Joseph Ratzinger z poznania cirkevných otcov medzi Cirkvou a Eucharistiou?

Biskup Voderholzer: V tejto súvislosti hovoríme o eucharistickej ekleziológii. Slávenie Eucharistie nie je nejaké cvičenie zbožnosti popri iných, ale je konštitutívne pre Cirkev. Cirkev sa prijíma ako Kristovo Telo stále nanovo zo slávenia obete na kríži zo smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Pred koncilom bola diskusia, ktoré z týchto dvoch určení je pre Cirkev to správne, „Boží ľud“ alebo „Kristovo Telo“. Vedúci jeho doktorskej práce Gottlieb Söhngen na základe tejto položenej otázky usmernil mladého nadaného teológa Josepha Ratzingera na sv.  Augustína, aby u neho našiel odpoveď na túto otázku. Čo nakoniec objavil je, že otázka je nesprávne položená. Nejde o to jedno – či o to druhé, ale o ich uvedenie do vzťahu.

Geniálna formula, ktorá potom predstavuje aj motto 8. zväzku Zobraných spisov, znie: Cirkev je Boží ľud vychádzajúci z Kristovho Tela. To súvisí aj s určením vzťahu starého a nového Božieho ľudu. Ježiš predsa nevystupoval ako niekto, kto chcel založiť nové náboženstvo, ale ako ten, kto ľud Izrael nanovo zhromaždil. V tejto súvislosti je aj povolanie Dvanástich mimoriadne symbolickým úkonom. Apoštoli sú tak povediac kmeňovými patriarchami nového Izraela. A tento nový Boží ľud sa konštituuje v tajomstve Paschy, v smrti a vzkriesení Ježiša Krista, čo sa sprítomňuje v Eucharistii. Koncil tento spôsob náhľadu prijal. Téma eucharistická ekleziológia je okrem toho celkom výrazne ekumenickou témou vzhľadom na východnú cirkev.

Možno teda z tejto ekleziológie odvodiť aj hermeneutiku kontinuity?

Bischof Voderholzer: To je celkom iste správne. Život Cirkvi prebieha organicky a nie v skokoch. Joseph Ratzinger však navrhol predovšetkým hermeneutiku reformy. Dôležité je, že musí ísť o reformu z veľkých prameňov histórie viery, ako Sväté písmo, náuka cirkevných otcov, veľkých svedkov stredovekej a novovekej teológie. Problémom prevládajúceho hlásania náuky v Ríme v predvečer koncilu bolo, že sa opieralo tak povediac o tradíciu s veľmi krátkym dychom. Hovoríme o tzv. teológii encyklík, ktorá citovala už len pápežské výpovede ostatných 100 rokov a pritom stratila z dohľadu dlhý dych teológie cirkevných otcov a scholastiky. Henri de Lubac, jeden z veľkých osvedčených otcov pre Josepha Ratzingera, vždy pranieroval zabúdanie na Tradíciu u tradicionalistov. V tejto línii musíme vidieť aj Josepha Ratzingera/ pápeža Benedikta XVI.: Na základe hlbokého poznania Svätého písma, cirkevných otcov, pravej scholastickej tradície a novodobej teológie mu ide o neustálu obnovu Cirkvi z jej veľkých prameňov Tradície a viery.

Pápež Benedikt XVI. po prvý raz odstránil tiaru z pápežského erbu hneď na začiatku svojho pontifikátu. Spoznávate aj v tomto rozhodnutí už základ v prácach mladého koncilového teológa?

Biskup Voderholzer: Joseph Ratzinger vychádza z martyrologického chápania Petrovej služby: sv. Peter je prvým svedkom Cirkvi. V ňom je daná veriaca a hlásajúca Cirkev v personálnej jednote. Všetkého, čo tomuto chápaniu stojí v ceste – ak to poukazuje iba na vonkajšie faktory moci a politické rozmery – sa možno vzdať. Ide o posilnenie vlastného jadra, hlásania, odovzdávania a odôvodňovania viery.

Joseph Ratzinger sa na počiatku intenzívne zaoberal tradíciou primátu pápeža a jeho odôvodnením. Podľa toho je Rím najvýznamnejším mestom Cirkvi, pretože tam apoštoli sv. Peter a sv. Pavol odovzdali svoj život za vieru.  Nad ich hrobmi stoja veľké chrámy. Až keď vyrástlo druhé centrum v Konštantínopole, Rím prevzal na seba potom aj svetské funkcie. Primát pápeža nie je nijaká maskovaná náboženská monarchia, ale samotným Pánom Cirkvi ustanovený personálny moment jednoty. Knihy pápeža Benedikta XVI. o Ježišovi sú zamerané na Petrovo vyznanie pri Cézarey Filipovej: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16), odpovedá Peter, prvý povolaný a prvý menovaný (por. Mt 10,2; por. 1 Kor 15,5) zástupne za ostatných apoštolov na otázku Pána, za koho ho pokladajú. A pápež vykladá toto vyznanie ako teologicky a historicko-kriticky podložené ako aj duchovne preniknuté a premodlené a aktuálne aj pre prítomnosť zrozumiteľné. V tom spočíva práve aj biblicky, prvá a najdôležitejšia úloha Petrovej služby.

Priateľstvo s Ježišom ako červená niť

 

Emeritný pápež pripisuje práve jednoduchým veriacim ľuďom „jasný pohľad pre to podstatné“. Náročné teologické obsahy sprostredkováva tento pápež teológ s prekvapujúcou zrozumiteľnosťou. Je táto jednoduchosť u J. Ratzingera podložená už aj v dobe Druhého vatikánskeho koncilu?

Biskup Voderholzer: To je tiež taká červená niť: myslieť smerom zo stredu. Viera je preto jednoduchá, lebo sa zakladá na jednej osobe a je odpoveďou na sebaoodhalenie Boha v Ježišovi Kristovi. Preto je viera  jednoduchá pre každého, kto žije z tohto vzťahu s Ježišom, kto sa skrze Ježiša Krista a skrze Ducha Svätého necháva otvárať pre cestu k Otcovi. Viera nie je vecou inteligencie alebo veľkej sčítanosti, ale otázka osobného vzťahu. Aby sme mohli poukázať na jednoduché jadro, potrebujeme dobré hlásanie viery a náhľad do hierarchie právd a ich vnútornej súvislosti. Treba na nich hľadieť z ich stredu a to je osobný vzťah, priateľstvo s Ježišom Kristom, Pánom svojej Cirkvi.

Hovorme o J. Ratzingerovi – pápežovi Benediktovi XVI.  hľadajúcom pravdu. Aké pramene teologického poznania sú rozpracované v jeho raných prácach?

Biskup Voderholzer: Joseph Ratzinger tu celkom jasne vychádza zo stále platnej náuky Cirkvi, ktorú Melchior Cano v 16. storočí formuloval v náuke „Loci theologici“. Najdôležitejšie pramene viery Cirkvi sú Sväté písmo, Tradícia viery Cirkvi, autorita cirkevných otcov, scholastickí teológovia a zvlášť svätci. To všetko je spojené s veľkým ocenením ľudského rozumu, čo pomáha – ak sa otvorí Bohu – chápať vieru. Aj rozum ako filozofia sú „teologickým náleziskom“ (locus theologicus); patria k „loci alieni“.

Joseph Ratzinger si realitu života v stredoeurópskej a americkej civilizácii už vždy cenil s veľkou triezvosťou. Existujú jeho rané spisy, ktoré hovoria o novom pohanstve v Cirkvi. Táto situácia nie je pre neho pravdaže normatívna v tom zmysle, že Cirkev musí svoju vieru prispôsobiť situácii. Je to naopak výzva zintenzívniť hlásanie a to, čo je vo viere dôležité, ľuďom zrozumiteľne vysvetliť a aj o tom svedčiť životom. Vzhľadom na súčasnú diskusiu: Aký význam má realita života ľudí napríklad v podkladoch, ktoré Joseph Ratzinger pripravil pre kardinála Josepha Fringsa z Kolína?

Biskup Voderholzer: Problém, ktorý v súčasnosti máme, je ten, že životná realita, ktorá sa vzdialila od viery, sa má zrazu vyhlásiť za normu alebo prameň viery. To v Cirkvi takto nikdy nebolo. Nebolo by potrebné Desatoro, prorocké usmernenie alebo volanie Ježiša po obrátení, keby sa to, čo sa aj tak už deje, považovalo za niečo, čo je v poriadku, prípadne za niečo, čo zodpovedá Božej vôli. Realitu musíme vidieť triezvo a potom nájsť odpoveď na to, ako vierohodne hlásať Ježišovo posolstvo.

Sám Ježiš však musel zažiť, že na jeho kázeň mnohí ľudia povedal: Tvrdá je to reč, kto to môže počúvať. A opäť odišli.  Ježiš však nebeží za tými ľuďmi, ale pýta sa apoštolov: Chcete aj vy odísť? Peter potom odpovedá: Pane a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života (Jn 6,60–71). To by bol dôležitý model pre súčasnosť, nie znižovať cenu, ale to, čo máme, vyleštiť a v celej kráse a veľkosti prezentovať.

Tento návrh podal Joseph Ratzinger už veľmi skoro. V tejto súvislosti chápem aj jeho reč o „odsvetštení“. Musím sa pokúsiť udržiavať moje slová v presnom súlade s mojím životom, aby zostali vierohodné a mohli byť prijímané a Evanjelium bolo možné hlásať ešte aj profesionálnejšie.

Ani ustanovenie Pápežskej rady pre napomáhanie novej evanjelizácie 29. júna 2010 nebol krok, ktorý by znalca podkladov pre kardinála Fringsa prekvapil, však?

Biskup Voderholzer: Vskutku. Cirkev je svojou povahou misionárska. Viera si vyžaduje zo svojho vnútra hlásanie a odovzdávanie ďalej, samozrejme vo všetkej slobode. To je pohľad, ktorý možno získať z Biblie a teológie cirkevných otcov a ktorý sa prejavil aj na Druhom vatikánskom koncile. Joseph Ratzinger formuloval úvodné výpovede misijného dekrétu „Ad gentes“. Tam je už všetko zachytené. Ide aj o to, aby sa Cirkev nechala aj sama evanjelizovať, aby dokázala svoju misionársku úlohu navonok o to žiarivejšie plniť. V tejto súvislosti sa mi zdá dôležitá aj pripomienka, že sa nemusíme báť misionárskeho islamu, ale oveľa viac vlastného ochromenia, slabosti a neschopnosti sa vyjadrovať v starých kresťanských kultúrach. Z perspektívy islamu sa starý kresťanský svet ukazuje ako, čo do viery, morálne podlomená spoločnosť, ktorú je možné elánom Koránu pomaly postupne prevziať. Na tejto perspektíve by mohlo byť niečo pravdy, ale nemali by sme si na to žalovať, ale chytiť sa za nos a vzchopiť sa.

Tu v Regensburgu pápež Benedikt XVI. povedal to podstatné na adresu moslimov, no jeho príhovor v aule univerzity sa často označuje ako faux pas pápeža. Čo na to hovoríte?

Biskup Voderholzer: Pápež Benedikt XVI. v tejto prednáške priam prorocky vyzval k dialógu s islamom, aby sa na najvyššej úrovni vysvetlil vzťah obrazu Boha a násilia. Militantný islam skutočne vyvoláva starosti a právom mnohým naháňa strach. Prenasledovanie a vyháňanie kresťanov z ich krajín s kresťanskou tradíciou je škandál, ktorý by mal vlastne rozhorčiť celé svetové spoločenstvo a priviesť ho k protestu a konaniu. Každý deň prináša hrozivé dôkazy toho, aký potrebný je taký dialóg, aký Benedikt XVI. v Regensburgu začal. Z tohto dôvodu považujem tento príhovor aj za jeden z vrcholov jeho pontifikátu.

S tým je úzko späté aj právo na náboženskú slobodu, ktoré pápež Benedikt XVI. dáva na významné miesto medzi všetkými právami. Toto právo bránil teológ J. Ratzinger nielen navonok ale aj smerom dovnútra …

Biskup Voderholzer: Náboženská sloboda musí byť ponajprv zdôvodnená. Koncil to robí v „Dignitatis humanae“ v dvoch krokoch. Prvým je vývoj náboženskej slobody z podstaty ľudskej osoby a jej dôstojnosti. V druhej časti sa odôvodňuje biblicko-historicky s poukazom na Krista a mučeníkov. Kristus pravdu nepresadzoval politicky, ale išiel za ňu na kríž. Tak to robia kresťanskí mučeníci, ktorí sa radšej nechajú ubiť na smrť, akoby popreli pravdu. Ak medzi pravdou a slobodou existuje konflikt, musíme rešpektovať slobodu nenasledovať pravdu. Pravdu možno prijať iba v slobode. Nemôžem schvaľovať pre veľké dobro pravdy politický systém, ktorý ma navonok zaväzuje k pravde. Pravda sa musí hlásať a prezentovať takým spôsobom, aby svojím svedectvom a svojej srdcia ovládajúcej kráse aj žiarila. –zg-

 

Biskup Voderholzer, srdečne vám ďakujeme za rozhovor.

 

 

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *