Moc v slovách

Raz skupina žiab putovala krajinou a zrazu dve z nich spadli do hlbokej priepasti, nie priamo na dno, zachytili sa na jednej vetvičke. Ostatné žaby sa zhromaždili okolo priepasti. Keď videli, aká hlboká tá priepasť je, tak povedali tým dvom žabám, že to nemá cenu, že už sú skrátka odsúdené zomrieť.
Ale ony dve žaby ignorovali ich poznámky a snažili sa vyskočiť hore.
Ostatné žaby im ale stále hovorili, že to nemá cenu, že sú skrátka už odsúdené tam zomrieť.
Nakoniec jedna z tých dvoch žiab dala na ostatné žaby a vzdala to. Pustila sa a spadla do priepasti a zabila sa.
Druhá sa stále snažila vyskočiť hore, ako to len šlo.
Žaby stále na ňu pokrikovali, že to nemá cenu a nech ukončí to utrpenie skokom dole.
Ale čím viac kričali, tým viac sa snažila vyskočiť, až sa jej to nakoniec podarilo.
Keď sa z toho dostala, tak žaby sa jej opýtali: „Čo si nás nepočula?“
Ale ona im oznámila, že je hluchá. – Celú dobu si myslela, že ju žaby povzbudzujú.
Z toho príbehu plynú dve veci:
Veľa je medzi životom a smrťou v jazyku.
Povzbudenie môže niekoho, kto je skleslý, pozdvihnúť a pomôcť mu.
Ale ničivé slová odradzovania môžu byť niekomu, kto je skleslý, tým, čo ho nakoniec zabije.

Daj si pozor, čo hovoríš. Hovor život k tým, ktorých stretneš na svojej ceste.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *